Moskva

Neviem, čím to je, ale celý môj výlet do hlavného mesta Ruska je spojený s  neuveriteľnými náhodami. 

Keď som sa minule vracala autobusom z letiska, všimla som si jednu veľmi odutú Cabin Seniorku (vedúcu letušiek ekonomickej triedy). A hoci som ju videla prvý raz v živote, hneď som získala silný pocit, že práve s ňou poletím do vytúženej Moskvy. A ako sa dnes ukázalo, mala som pravdu! Našťastie, počas letu zisťujem, že za jej odutým výrazom sa neskrýva žiadna zlá povaha, len starosti kvôli láske. Nočný let teda prebieha veľmi hladko, väčšina Rusov na palube spí a my máme čas s letuškami debatiť v zadnej galley (kuchynke). Do veľkolepého ruského mesta priletíme zavčas rána, rovno doprostred veľkej rannej dopravnej zápchy. Z letiska do hotela sa teda trmácame v autobuse dobré dve hodiny. Zdá sa, že potrebný spánok po lete dnes oželiem a vystačiť si budem musieť s driemaním v autobuse. Času je málo a Moskva je veľká…

Ruská zima a teplé privítanie

Lenčo sa ubytujeme na hoteli a prezlečieme z uniformy do teplých kabátov, vyrážame do mesta. Ja a CS Maria z Talianska, ktorú som tak na začiatku nesprávne posúdila. Slávne ruské Červené námestie s rozprávkovým Kremlinom je od nášho hotela pomerne ďaleko, preto sa do mesta vyberáme metrom. Nápisy v ruštine, ktoré nevieme čítať, nám však v orientácii veľmi nepomáhajú. Väčšina ľudí, ktorých sa pýtame na cestu, nám nerozumie a obrovské staré ruské metro nám zrazu pripadá strašidelne. Našťastie, po chvíli narazíme na jedného sympatického blondiaka, ktorý sa nám lámanovou angličtinou snaží vysvetliť, akou linkou sa máme vydať. Nakoniec to vzdáva a na miesto nás rovno ochotne vyprevadí! Keď sa s nami pred bránami námestia lúči, podaruje nám ešte aj balík orechov! 

Námestie väčšie než futbalový štadión

Túlame sa po námestí okolo stánkov so suvenírmi, skúšam si typickú ruskú baranicu a keďže je vonku poriadne chladno, rozhodnem sa nechať si ju. Pre svoju neter kupujem bábiku Mášu z populárnej rozprávky Máša a medveď a priateľovi zase typickú ruskú Matriošku. Pamätám si, že presne takú istú som kedysi videla u babky. Na jednom z námestí okolo Kremlina sa práve rozprestierajú sezónne trhy. Všade rozvoniava pečená klobáska alebo ruský boršč, predávajú tu kaviár, ryby aj tekvice. Moskva je skrátka skvelá, studená, voňavá a megalomanská! Neviem to správne slovami vystihnúť, ale všetko je tu také obrovské, studené a priestranné. Červené námestie mi príde väčšie než ktorýkoľvek futbalový štadión na svete! Tu sa museli oslavovať naozaj veľkolepé prvé máje! Nakukneme aj do bohato vyzdobenej pravoslávnej Kazanskej katedrály a pokračujeme ďalej okolo Národného múzea. Pred sklenenou budovou, kde sa predávajú vstupné lístky, stojí v rade niekoľko stoviek ľudí. Ruské umenie a cárske klenoty budú musieť počkať. Zdá sa, že výlet do múzea treba plánovať s predstihom…

Náhody neexistujú?

Peši pokračujeme na známu pešiu zónu Starý Arbat, ktorá je tak ako všetko v Moskve veľkolepá, honosne ozdobená a nekonečne dlhá. V jednej z kaviarní sa zastavíme na teplý čaj a typický ruský boršč so smotanou (mňam!), ktorý nás výborne zahreje. Rozoberieme naše arabské lásky a pešo pokračujeme okolo majestátnej rieky Volgy až k nášmu hotelu. Nie je to vôbec blízko, topánky ma už poriadne otláčajú, ale metro radšej nechceme riskovať. Lenčo sa však na smrť unavená zvalím do postele a začnem uploadovať na internet fotky, aby som sa známym pochválila so svojim najnovším zážitkom, pípne mi na mobile správa: „Zuzi, ty si v Moskve?“ 

Moskva večer

Verili by ste tomu?! Môj kamarát a niekdajšia láska z Čiech, ktorého som už dlho nevidela, sa nachádza v tom istom meste pomaly na druhom konci sveta v rovnakom čase ako ja! Neuveriteľné! Kto by to povedal, že sa stretneme práve v tak nedostupnej Moskve? Ja som na tento let čakala celý rok a jeho sem biznis zaviedol celkom náhodou. Únava – neúnava, taká príležitosť sa neodmieta. A tak sa znova obliekam do kabáta a na hlavu nasadzujem svoju novú baranicu. O hodinu má už Tomáš čaká pred hotelom. Taxíkom sa necháme odviesť na Červené námestie, aby sme si jeho krásu mohli pozrieť aj za svetla nočných lámp. Keďže som podobnú prechádzku s Máriou absolvovala len pred niekoľkými hodinami, hrám sa teraz na sprievodcu a Tomáša vediem po známych zákutiach. Ešte stihmeme ľahkú večeru (opäť boršč:) a lenčo dorazím na hotel, padám polomŕtva do postele…

Ako v bare

Na druhý deň ma čaká náročný let. Ako sa dalo predpokladať, Rusi nás tentoraz nenechajú oddychovať. Zadná Galley sa čoskoro mení na provizórny bar, odkiaľ bezodným pasažierom nalievame jednu vodku za druhou. Vodka, pivo, vodka, pivo, whisky… až minieme všetky zásoby. Neuveriteľné, koľko sa toho do tých Rusov zmestí!