Luxor, Pyramídy a Biela púšť

Záhady Egypta ma fascinujú už od detstva. Ak ste na tom podobne, potom Luxor je to mieso, kam by ste sa mali vybrať. Ocitnúť sa v hrobke, v ktorej bol pochovaný faraón Tutanchamón alebo prespať v hoteli, v ktorom bol ubytovaný najznámejší egyptológ sveta Howard Carter, keď objavil Tutanchamónovu hrobku je ako cestovať v čase. Prechádzať Západnou púšťou je zase ako navštíviť druhú planétu. A pritom žiaden stroj času nie je potrebný, ja vás tam vezmem!

O tzv. “zakázanej egyptológii” som prečítala niekoľko kníh, takže celkom verím, že kedysi v Egypte žila mimoriadne vyspelá civilizácia, vyspelejšia než sme my dnes (a možno to ani neboli celkom ľudia, ale návštevníci z hviezd), ktorá mala obrovský vplyv na vývoj našich predkov. Možno to boli starovekí bohovia a možno cestovatelia v čase. Čo poviete na takúto teóriu? Keby som mala stroj času ja, asi by som cestovala do ďalekej budúcnosti. Lebo tak trochu verím, že budúcnosť by mi priniesla viac odpovedí na otázky ohľadom našej minulosti než minulosť sama. Veď kopec poznatkov z nových objavov sa zamietlo pod koberec len preto, že možno odhaľovali ťažko prijateľnú pravdu, ktorá by mohla podkopať moc peňazí či náboženstva. Alebo by som sa chcela preniesť do doby k Howardovi Carterovi a byť pri tom, keď práve vykopával Tutanchamónovy sarkofág… Ale keďže žiaden stroj času nemám, som rada, že môžem aspoň cestovať do Egypta v reálnom čase a na vlastné oči vidieť všetky tie miesta opradené tajomstvami…

Čo treba vedieť, kým vyrazíte

V prvom rade budete potrebovať turistické víza, to však nie je žiaden problém. Stoja 25 amerických dolárov za jednorázový vstup a môžete si ich jednoducho zakúpiť priamo na letisku v Egypte. A to platí pre väčšinu pasov. Egypt je prevažne islamská krajina. A hoci sú Egypťania na turistov zvyknutí, najmä v hlavných turistických oblastiach, je vždy lepšie obliecť sa konzervatívnejšie z rešpektu k miestnej kultúre. Je tu však aj ďalší dôvod. Ženy sa budú samy cítiť lepšie, keď nebudú priťahovať toľko pozornosti. Vyhnú sa nepríjemným pokrikom a hvizdom. Niektorí Egypťania vedia byť poriadne otravní. V Egypte sa platí egyptskou lírou. Väčšina hotelov a reštaurácií nemá problém s platobnými kartami, mnohé dokonca prijímajú aj doláre. Určite však rátajte s hotovosťou v miestnej mene, ktorú budete potrebovať na drobné nákupy suvenírov, taxíky a atrakcie.

Kde sa ubytovať

Náš trip začína na tom najikonickejšom mieste v celom Egypte. Bola som tu už síce dvakrát, ale moja kamarátka Ivi je v Egypte prvýkrát a pyramídy nemôže vynechať. Ani mne neprekáža obzrieť si znova tento jediný pôvodný div sveta, čo ešte stojí. Z Abu Zabí letíme našim Etihadom priamo do Káhiry. A keďže náš let je úplne plný ako zvyčajne, sme radi, že nám ako letuškám s licenciou dovolia obsadiť aj tzv. voľné “jumpseats” – miesta pre posádku. A kým ja sa tlačím v zadnej kuchynke lietadla s celou posádkou, Ivi dostala lukratívne miesto v kokpite. Z letiska v Káhire do hotela v Gíze si berieme Uber. Je to oveľa bezpečnejšie a spoľahlivejšie než bežné taxíky. Egypťania vedia ako “ošmejknúť” turistu. Gíza je vlastne mestečko vzdialené asi 20 kilometrov od Káhiry, kde v skutočnosti slávne pyramídy stoja. Na noc zme si zarezervovali hotel Marriott Mena House. Raňajky a krásny výhľad na pyramídy sú v cene. Je to jeden z najlepších hotelov v tejto oblasti a môžem ho iba odporúčať. Najlepšie na Egypte je, že tu si môžete dovoliť prespávať aj v inak drahých hotelových sieťach. A my si rozhodne chceme tento luxus dopriať. Pôvodný plán bol doraziť do hotela pred západom slnka a užiť si ho z terasy s výhľadom na pyramídy a s drinkom v ruke, ale kvôli bežným zápcham sa do hotela dostaneme až za tmy. Na recepcii sa potom za menší príplatok necháme nahovoriť na vstup do biznis salóniku, kde po celý deň môžeme nájsť nejaké občerstvenie, snack a dokonca aj alkoholické nápoje. Znie to skoro ako také menšie all inclusive za dobrú cenu, takže potom hneď chňapneme.

Áno, na pyramídy jedine so sprievodcom

Ráno si vychutnávame luxusné raňajky na slnečnej terase s výhľadom na pyramídy, keď na naše prekvapenie stretneme pri bufetových stoloch dve ďalšie kolegyne z práce, ktoré sa práve vrátili z pyramíd. Načasovanie už ani nemohlo byť lepšie, lebo nám posunú kontakt na lokálneho sprievodcu, ktorý môže previesť po chaotickom okolí aj nás. Viem, čo si asi myslíte, ani ja nemám rada organizované zájazdy, skupinové výlety a otravných sprievodcov, ale radšej idem na vlastnú päsť a čo potrebujem vedieť, vygooglim, no v Gíze sprievodca skôr funguje ako bodyguard než sprievodca. V okolí pyramíd sa nachádza množstvo veľmi agresívnych predavačov suvenírov, prenajímateľov tiav a ďalších samozvaných odborníkov a strážcov pyramíd, ktorí vás nenechajú dýchať. Ak však vedľa vás uvidia miestneho človeka, dajú vám pokoj. Zdá sa, že náš Ahmed naozaj vo vnútri pozná každého, takže sa cítime pohodlne a bezpečne, dokoca získavame skoro v.i.p. vstup do jedného z miestnych drobných chrámov. Ahmed tvrdí, že jeho prístup je veľmi priamočiary a stratégia jednoduchá. Nepýta nás peniaze vopred, ale krok za krokom, aby sme na vlastné oči videli, koľko platíme za vstup, za ťavy a pod. Na záver potom môžeme finančne ohodnotiť jeho služby ako uznáme za vhodné podľa našej spokojnosti. Znie to férovo, ale je to prefíkaný spôsob. Rozhodneme sa prenajať si dve ťavy, pretože je to väčšia zábava, areál pyramíd je dosť veľký na pešiu prechádzku a hlavne chceme zaujímavé fotky. Nakoniec na ťavích chrbtoch strávime tri hodiny (fotenie nám odkrojilo veľký kus času), čo nás vyjde draho – takmer 60 Eur! A hoci sme vo všeobecnosti s Ahmedom veľmi spokojní, s ťavami nás obabral. Hoci si vypýtal len cenu, ktorá naozaj stála na cenníku, 60 Eur za dve ťavy je na Egypt priveľa, hoci aj na tri hodiny. Neberte žiadne cenníky v Egypte vážne, v Egypte sa cena vyjednáva… a Egypťania sú najlepší kupci akých poznám. 

Noc v hoteli Kempinski

Druhú noc v Egypte sa rozhodneme stráviť v hoteli Kempinski. Ide o sieť luxusných hotelov po celom svete a ja som vždy chcela stráviť aspoň jednu noc v jednom z nich. A ten v Egypte je cenovo dostupnejší než kdekoľvek inde. Stále síce nemáme podrobnejší plán na ďalšie dni, ale rozhodne cheme navštíviť Luxor, možno Abu Simbel, Aswan a Bielu púšť, ktorá je najlepšie dostupná z Káhiry. Pomaly si začíname uvedomovať, že na všetko nám šesť dní stačiť nebude, hlavne kvôli tomu, že Abu Simbel je dosť od ruky. A na Bielu púšť budeme rozhodne potrebovať zarezervovať si nejakú súkromnú túru so sprievodcom. Biela púšť stále nie je takou známou turistickou atrakciou, keďže len nedávno Egypťania objavili jej potenciál. V skutočnosti, súčasťou chráneného národného parku sa Biela púšť stala až v roku 2002. Dnes stále existuje len niekoľko cestovných agentúr, ktoré ponúkajú privátne zájazdy do týchto končín a pre nás je to už riadne na poslednú chvíľu zarezervovať si nejaký. Rozhodneme sa poslúchnuť odporúčanie bloggerky Sophie z thirdeyetraveller.com a napíšeme na whatsapp číslo spoločnosti Western Desert Tours. Našťastie sú dostatočne flexibilní, tak sa s nimi rýchlo dohodneme na dvojdňový výlet do púšte a začíname už zajtra! Ich šofér nás skoro ráno príde vyzdvihnúť z hotela, v ktorom sme ubytované. Pred nami je noc v hoteli Kempinski, božské raňajky a dobrodružný výlet do púšte môže začať…

Do púšte s Western Desert tours

Rovno po raňajkách si odložíme všetkú batožinu, čo so sebou máme, do úschovných priestorov hotela a do púšte si berieme len pár nevyhnutných vecí. Našťastie v hoteli nemajú najmenší problém s tým, že si tam kufre odložíme na celé dva dni. Ako vidíte, Biela púšť nakoniec vyhrala nad návštevou Abu Simbel. Pretože ako tvrdí blogerka Sophie, ak je len jedna vec, ktorú musíte v Egypte vidieť, nech je to niečo iné než klasické pamiatky, nech je to noc v Bielej púšti. A poznáte ma, ja som vždy za objavovanie niečoho nepoznaného, menej komerčného. Krajinka, ktorou nasledujúce dva dni budeme prechádzať, bude niečo, čo sme ešte nikdy predtým nikde inde nevideli. A nebudem klamať, máme dosť aj obavy. Veď ideme hlboko do púšte, ďaleko od civilizácie, dve svetlovlasé dievčatá v nebezpečnom Egypte a dvaja úplne neznámi Egypťania – náš sprievodca a šofér. Nemáme však na výber, musíme dôverovať hodnoteniam, ktoré som našla na internete, že sprievodcom z Western Desert Tours môžeme plne dôverovať, že sa o nás dobre postarajú. 

Dvojdňový intinerár do púšte 

Ako som spomínala, s cestovnou agentúrou sme sa dohadovali cez whatsapp a číslo, ktoré som našla na ich webovej stránke a dohodli sme sa na cene 175 amerických dolárov na osobu za dvojdňový súkromný výlet. Cenu zaplatíme len čo nás ich šofér privezie do ich oázy Bahariya. Z hotela do oázy Bahariya je to asi štyri hodiny cesty naprieč pustatinou, ale auto je našťastie klimatizované a môžeme driemať. Tentro transfer z hotela a ptom naspäť na druhý deň je v cene výletu, a je jedno v ktorom hoteli v Káhire alebo Gíze sa zdržiavate. Približne v polke cesty zastavujeme na malú cikpauzu, kávu a občerstvenie. Nachádzame sa takmer v krajine nikoho, a preto podmienky daného odpočívadla sú veľmi provizórne. Smejeme sa, ako sme dopadli, z hotela Kempinski rovno do tohto. Keď konečne dorazíme do oázy Bahariya, je už čas obeda. Osobne nás privíta majiteľ agentúry a lenčo sa vrátime z podstatne krajšej toalety, už nás v záhrade čaká prestretý obed s miestnymi špecialitami kuchyne. Oáza Bahariya je vlastne malé mestečko v púšti a náš posledný kontakt s civilizáciu na nasledujúci deň a pol. Keď sme s obedom hotoví, prevezme nás náš sprievodca Osama, ktorý hovorí perfektnou angličtinou, a večne spievajúci si šofér Mahmud. Naše osobné veci prehodia do pripraveného džípu a môžeme vyraziť na cestu naprieč Národným parkom Western desert. Približne po hodine cesty dorazíme k našek prvej zastávke – k Čiernej púšti.

Čierna púšť, horúce pramene a Krištálová hora

Hoci sa Čierna púšť volá čierna, v skutočnosti nie je až taká čierna, ako som si predstavovala. Nie je však o nič menej fascinujúca. Zastavíme pod najvyšším kopcom v okolí a sprievodca nám dáva približne 20 minút na vyšplhanie sa hore a vychutnanie si výhľadu ponad Čiernu púšť. Po tomto zážitku pokračujeme do miestnej dedinky nazývanej Bawiti až k horúcemu prameňu, v ktorom sa dá okúpať. Čo mi pripadá fascinujúce na živote ľudí v týchto púštných dedinkách, sú ich zdroje vody, keďže v púšti je vody nedostatok. V Bawati a ďalších okolitých dedinách sa voda nachádza v púštných kotlinách, ale vždy len pod zemou. Preto táto voda z podzemných zásob musí byť odčerpaná na zemský povrch do studní a žriedel. A väčšinou je voda v cementových žriedlách horúca. Cez žľab je potom voda z koryta odvádzaná celé kilometre do menších okolitých osád. Týmto spôsobom majú miestni obyvatelia prístup k pitnej vode a vode na riad a kúpanie. Mnoho lokálcov i turistov chodia k žriedlam okúpať sa, keďže voda v nich je termálna a zdravá pre pleť. Ženy by sa však z rešpektu k miestnej kultúre a náboženstvu mali kúpať oblečené v nohaviciach a košeliach. Pre nás v tomto počasí nie je horúci prameň až tak atraktívny, tak si len spravíme zopár fotiek a pokračujeme v ceste. Ďalšou zastávkou je Krištálova hora. To, čo Egypťania nazývaju horou, je však niekoľko valov obsýpaných množstvom krištálových kameňov! Neche sa nám veriť vlastným očiam, koľko drahých kamienkov sa tu len tak povaľuje. 

Údolie El Agabat

Neskôr sa dostaneme k údoliu vo Farafre zvanom tiež El Agabat. Všetky formácie, ktoré tisícky rokov formovala príroda tvoria výborné kulisy na natáčanie sci-fi filmov. Pripadáme si ako na celkom inej planéte. Panoramatický výhľad nám úplne berie dych. 

Noc v púšti

Zlatým klincom nášho celodenného programu je však kempovanie v Bielej púšti. Tento kúskok zeme rozhodne stál za tú dlhú cestu pustatinou. Na miesto, kde sa chceme usadiť na noc, dorazíme akurát na západ slnka. A kým naši sprievodcovia pripravujú pre nás stan, ohnisko a večeru, my si zatiaľ s kamarátkou pokojne môžeme užívať prekrásny západ slnka. Celá púšť pred nami bola kedysi pod morom a tie kopčeky, ktoré vyzerajú ako zasnežené, to sú vápencové útvary, ktoré sformovala príroda. Na mnohých miestach môžete v skalách vidieť odtlačky mušlí a ďalšie fosílie spod morského dna. Každá skalnatá formácia, ktorá tu bezpochýb stojí už tisícky rokov, má iný tvar. V útvaroch vidíme napríklad slona, hada, sfingu, vlka, vtáka či draka, no najznámejší je prírodný výjav sliepky pod hríbom, ktorý sa stal aj národným logom parku. Naši sprievodcovia často cestou žartujú, že na večeru príde aj púštna líška a naozaj, neskôr zbadáme jej stopy v piesku. O ďalšiu chvíľu už všetci sedíme pri ohni, pochutnávame si na kurati, ktoré sa pieklo na otvorenom ohni, popíjame silný arabský čaj a čakáme na líščiu kamarátku, kedy sa zastaví po zvyšky večere. Čo sa týka nocľahu v púšti, máme tri možnosti: Buď môžeme spať v typickom beduínskom stane, ktorý môže byť vo vnútri upravený tak, aby sme mali pred sprievodcami súkromie, alebo môžeme spať rovno pod holým nebom, prípadne v klasickom malom uzatvorenom stane. S Ivi sa rozhodneme pre tretiu možnosť, keďže na noc začína byť poriadne chladno. A hoci spíme pod hrubými teplými dekami z ťavej vlny, uprostred noci je v púšti neuveriteľne zima, najmä v čase sezóny od novembra do marca. Najťažšiu úlohu v noci však prináša potreba odskočiť si na toaletu. Iba za pomoci baterky na telefóne sa snažím v úplnej tme násjť dunu, za ktorou by som sa mohla vyprázdniť…:)

Som dievča prírody. Milujem cítiť čerstvý vietor na mojich líčkach a pozerať do nekonečne zelených plání. Možno preto som dlho nevedela oceniť krásu púšte. Pripadala mi bez života, nudná a tak ďaleko od prírody. Ale po rokoch života na Blízkom východe v prachu a obklopená piesočnatými pustatinami, začínam konečne chápať, akú moc púšť ukrýva. Stromy, kvety a vtáky môžu niekedy zbytočne rozptyľovať. V púšti ste však celkom sami, iba vy, vaše myšlienky a vesmír. A verte mi, nikdy som nevidela toľko hviezd na oblohe, ako v tú noc v púšti…

Good Morning

Našim plánom bolo vstať zavčas rána na východ slnka, ale presne vtedy akurát konečne začína byť v stane teplejšie a nám sa konečne začína lepšie spať. Keď sa neskôr naozaj zobudíme, raňajky sú už hotové. Na stole je nachystané všetko – med, syr, ovocný šalát, chlieb, džem, Nutella, jogurty čaj aj káva. Po raňajkách pokračujeme v objavovaní bielych kriedových formácií. A ja sa neustále musím samej seba pýtať, či to sme ešte stále na Zemi, alebo sme sa stihli transportovať na inú planétu… A po tomto malom dobrodružstve už bohužiaľ smerujeme naspäť do oázy Bahariya, kde môžeme dobehnúť zanedbanú hygienu, dať si ďalší výborný obed a trochu si oddýchnuť pred 4-hodinovou cestou naspäť do Káhiry. Dobre nám padne, že náš hotel Kempisnki je tak blízko letiska, keďže máme čas akurút tak vyzdvihnúť si naše kufre a ponáhľať sa na let do Luxoru. Náš šofér našťastie súhlasí, že nás hodí aj na letisko, takže sa nemusíme zdržiavať s volaním taxíka. 

Je aj iný spôsob ako navštíviť Bielu púšť?

Vlastne, nie je. Rozhodne nie je lepší spôsob, než sa sem vybrať cez agentúru na súkromný výlet so sprievodcom. Rozhodne sa neodporúča prenajať si auto a vybrať sa sem na vlastnú päsť. Nielenže by ste sa mohli ľahko stratiť, zapadnúť alebo nebodaj naraziť na nebezpečné hranice s Lýbiou, ale všade sú rôzne cestné kontroly, ktoré by vás skrátka bez sprievodcu nenechali prejsť.

Päť dôvodov prečo ísť s Western Desert Tours

1. Je to úplne bezpečné – A to aj pre sólo blondínky. Žiadna neúcta, hrubosť či iné nepríjemnosti vás s touto malou cestovkou nečakajú. Sprievodcovia sú maximálne profesionálni, rozprávajú výbornou angličtinou a všetko pripravia na mieru tak, aby ste sa cítili dobre. Navyše vám doprajú kopec času a súkromia na samostatné poznávanie.
2. Čakajú vás nádherné scenérie – Čaká vás síce aj množstvo hodín v džípe, ale našťastie to nie ste vy, čo musíte šoférovať. Prírodné scenérie všade naokolo sú tak krásne, že budete sedieť nalepení na okne a vôbec vám to také zdĺhavé pripadať nebude.
3. Postavia vám stan a pripravia kemp – Všetko, čo budete na tento výlet potrebovať, sa nachádza na streche alebo v kufri džípu – vaš nočný pelech, jedlo a voda. Nemusíte myslieť absolútne na nič, iba si to všetko poriadne vychutnať.
4. Zastávajú trvalo udržateľný turizmus – Všetok odpad, čo spôsobíte, pobalia a vezmú sebou. Jediné, čo po vás v púšti môže ostať, sú vaše stopy v piesku. Aj keď pôjdete na toaletu, budete to musieť zahrabať pod piesok a zapaľovačom spáliť toaletný papier, ktorý použijete. 🙂
5. Budete spať pod holým nebom plným hviezd a prikrývkou z ťavej vlny – Zážitok na celý život. 

Rada na záver

Určite si sebou vezmite nabíjačku, hoci svoje telefóny a fotoaparáty si môžete nabíjať aj v aute. Tieto dva dni sa však s iným zdrojom elektriny nestretnete a určite budete chcieť spraviť veľa fotiek. Takisto si so sebou vezmite vlhké utierky, opaľovací krém, repelent a teplé oblečenie na noc. 

Príchod do Luxoru

Z Káhiry si berieme let s Egyptair a na noc sme už v Luxore. Prvú noc prespíme v hoteli Winter Pavillon, čo je lacnejšia verzia známeho hotela Winter Palace. Z letiska si berieme taxík, ktorý do mesta premáva za fixnú sadzbu 100 egyptských lír. 

Štyri spôsoby ako sa do Luxoru dostať

1. Lietadlom – Najjednoduchší spôsob prepravy z Káhiry. Egyptair prevádzkuje niekoľko vnútroštátnych letov za veľmi prijateľné ceny s celkom štedrým povolením batožiny do 23 kíl. Let z Kíhiry do Luxoru trvá približne hodinu a vyjde vás na $70-95 záleží od sezóny a toho, ako dlho dopredu si letenku zakúpite. 
2. Cez výhliadkovú plavbu po Níle – Najlepšia možnosť, ako navštíviť všetky dôležité miesta v Egypte ako je Gíza, Aswan, Luxor a Abu Simbel jednou ranou. V ponuke sú napríklad plavby, ktoré začínajú svoju cestu v Káhire alebo Aswane a končia v Luxore. Väčšina z týchto plavieb zahŕňa zájazdy po pamiatkách a stráviť týždeň na Níle v kajute luxusnej lode je takisto zážitok. Jedinou nevýhodou je, že tieto miesta nebudete môcť navštíviť podľa seba ale budete sa musieť prispôsobiť zájazdu. 
3. Autobusom – Nočné autobusy sú lacnejšou možnosťou a údajne ponúkajú kvalitné služby. Odporúčaná je najmä spoločnosť GoBus, ktorá má prehľadný online rezervačný systém cez aplikáciu.
4. Vlakom – Veľa turistov volí aj cestu nočným luxusným vlakom, hoci luxus je v tomto prípade veľkorysé pomenovanie. Cesta vlakom však šetrí peniaze aj čas, keďže vlak sa bude hýbať a vy môžete pokojne spať. Nevýhodou je vraj ich nespoľahlivosť a časté meškania. Existujú samozrejme aj denné linky.

Kde sa v Luxore ubytovať

Určite si zarezervujte noc v jednom z hotelov zo zlatej éry egyptológie a hotel Sofitel Old Winter Palace je určite na prvej priečke tohto zoznamu. Kvôli zážitku odporúčam aspoň jednu noc, my tak robíme tiež. Prvú noc sme prespali v lacnejšej verzii (Winter Pavillon), aby sme moc nenavýšili náš rozpočet, ale druhú noc si plánujeme dopriať ubytovanie ako pre princezné v Sofiteli. Tento slávny hotel je posledným z dvoch pôvodných hotelov pre vyššiu triedu v čase rozkvetu turizmu v Egypte. Hotel je otvorený už od roku 1886 a postavený bol roku 1866 spoločnosťou Thomas Cook & Sons. Celý je zariadený v luxusnom pôvodnom viktoriánskom štýle, čo dáva hosťom pocit, akoby sa celkom ocitli v inom čase. Je to presne ten istý hotel, kde zotrvával aj najslávnejší egyptológ všetkých čias Howard Carter, keď objavil hrobku faraóna Tutanchamóna! Takisto Agatha Christie aj Lord Carnarvon (Carterov patrón) boli jednými z mnohých slávnych hostí tohto hotela. Kryštálové lustre, pompézne červené koberce, špirálovité schody, široké verandy, originálne francúzske baldachýny, koktejlový bar aj s pianom ako zo starých čierno-bieych filmov a fantastické kvetinové záhrady vám celkom iste vezmú dych. Hotel si hrdo stojí na brehu Nílu a ja tvrdím, že navštíviť ho je rovnako dôležité ako vidieť chrám v Karnaku. 

Čo v Luxore vidieť

Luxor je ako múzeum pod holým nebom. Po ruke máte nekonečne veľa možností spoznávania a objavovania, vrátane nahliadnutia do procesu archeologických prác a vykopávok, ktoré stále prebiehajú okolo Thébskeho Nekropolisu. Výsledky prác sú síce zahalené tajomstvom, ale hovorí sa, že archeológovia neustále objavujú nové a nové hrobky! Akurát hrobka Kleopatry ešte stále nebola nájdená. Keď budete v Luxore, určite odporúčam navštíviť Údolie kráľov, chrám Hatshepsut, Údolie kráľovnien, Madinet Habu, kolos Memnón a bezpochýb obidva chrámy v Karnaku a Luxore. 

Preprava po Luxore

Ak ste súčastou nejakého zájazdu z Luxoru, Hurghady alebo v rámci plavby po Níle, na všetky dôležité pamiatky Luxoru vás vezme minibus. Ale ak radšej spoznávate na vlastnú päsť, budete si musieť prenajať auto aj so šoférom. V Luxore bohužiaľ Uber nefunguje a určite neodporúčam prenajať si auto a šoférovať, radšej si objednajte taxík na pol dňa. A ten vás prevezie po všetkých pamiatkach. Dohodnite sa s jedným šoférom na pol dňa k západnemu pobrežiu a druhý deň na ďalší poldňový výlet k chrámom v Karnaku a Luxore. My toho svojho šoféra nájdeme na ulici rovno pred naším hotelom a dohodneme sa na sume 500 egyptských lír (približne 30 dolárov) na pol dňa. Suma nezahŕňa žiadne vstupné lístky iba šoférov čas a najazdené kilometre. Pozor, Egypťania sú veľmi prefíkaní vyjednávači, preto sa na cene dohodnite pred tým, než nasadnete do auta. 

Kde začať

Blog thirdeyetraveller.com odporúča začať s Údolím kráľov, keďže ide o veľmi populárnu destináciu, kde sa to večne hemží skupinami turistov. Údolie otvára svoje brány už o šiestej ráno a okolo desiatej to tam zvykne byť poriadne prepchaté. Preto čím skôr sa tam vyberiete, tým lepšie. Keďže my sme sa dosť dlho zdržali na raňajkách a skoré ráno už je dávno za nami, necháme sa šoférom presvedčiť, že začneme najprv s chrámom Hatshepsut, pričom po ceste na 10 minút zastavíme pri kolose Memnon. Údolie kráľov je naplánované na poobedie. Kolos Memnón, to sú vlastne dva obrovské kamenné sochy faraóna Amenhotepa III.

Posmrtný chrám kráľovnej Hatshepsut

Hatshepsut bola v Egypte najdlhšie vládnuca faraónka – žena. Bola to rebelka od kosti, po celej ríši známa ako žena, ktorá vládla ako kráľ. Jej vláda trvala 20 rokov, údajne nosila kráľovskú korunu a oblečenie ako jej mužskí predchodcovia, a preto je aj postavili sochu ako mužskému panovníkovi. Vstupné do chrámu je 100 lír.  

Údolie kráľov

Navštíviť toto tajomstavmi opradené miesto máme v pláne už poriadne veľa rokov. Počula som množstvo príbehov o tzv. “Faraónovej kliatbe” a kráľovi Tutanchamónovi, prečítala som zopár kníh z odvetvia tzv. “zakázanej egyptológie”. Bezpochýb, v Údolí kráľov dodnes prebiehajú tie najdôležitejšie archeologické práce a vykopávky súčasnosti. Toto údolie je ako brána k poznatkom o prastarej civilizácií, ktorej pozostatky odpočívajú pod zemou po tisíc rokov. Znie to možno hrozne, ale v súčasnosti v hrobkách v Údolí kráľov nenájdete žiadne telá, okrem múmie kráľa Tutanchamóna. Ľudia sem skôr prichádzajú obdivovať farebné nápisy v hieroglyfoch a veľkolepé nástenné maľby.

Dejiny Údolia kráľov

Kým panovníci starého egyptského kráľovstva chceli byť pochovaní v hrobkách v tvare pyramídy v ich hlavnom meste ríše zvanom Memfis neďaleko od Káhiry, nová dynastia kráľov preferovala iný pohreb. Hlavné mesto ríše sa presunulo do Théb (dnešný Luxor) a panovníci chceli po smrti odpočívať na západnom brehu Nílu, kde denne slnko končí svoju púť a vstupuje do ríše mŕtvych. Napriek názvu, zo 63 hrobiek, ktoré boli v údolí objavené, len 20 z nich patrí skutočným kráľom. V tých ostatných odpočíva šľachta a rodinní príbuzní. Ťažko by sme však dnes mohli toto miesto navštevovať, keby nebolo zanietených egyptológov, ktorí ho objavili. Asi tie najrozsiahlejšie archeologické práce sa odohrali v 19. až 20. storočí, kedy britskí výskumníci ako Henry Salt, John Gardiner Wilkinson a najmä preslávený Howard Carter svojimi objavmi významne ovplyvnili dejiny. Nanešťastie, Howard Carter a další deviati výskumníci z tímu zomreli do 10 rokov od otvorenia hrobky. Mnohí za príčinu smrti uvádzajú kliatbu faraóna Tutanchamóna. 

Do ktorých hrobiek možno vstúpiť, kde je dovolené fotiť a ďalšie praktické informácie

Kúpiť si lístok do hrobiek v Údolí kráľov je pre sólo cestovateľa mimo akéhokoľvek organizovaného zájazdu metúci a stresujúci proces. Takže venujte pozornosť špeciálne nasledujúcej časti článku! Údolie kráľov sa nachádza približne 30 kilometrov od mesta Luxor, teda asi 45 minút jazdy autom. Hovorí sa, že okolo desiatej rána tu býva poriadna tlačenica. Hoci sem prichádzame nie práve v najvhodnejší čas okolo obeda, nie je to tu také plné, ako sme sa báli. Sú tu dve pokladne, kde sa kupujú lístky. Za jedným okienkom sa predávajú klasické lístky, za druhým špeciálne vstupné a fotopasy. Je dobré sa pripraviť, aby ste vedeli, aké lístky pýtať, lebo neskôr už nebude také ľahké vrátiť sa. Regulérny lístok, ktorý umožňuje vstup do troch hrobiek z ôsmich, ktoré sú sprístupnené pre verejnosť, stojí 200 lír. 

V súčasnosti, zo 63 hrobiek je len jedenásť sprístupnených pre verejnosť, pričom osem z nich zahŕňa klasický lístok. Pozor, len tri z týchto ôsmich však môžete s jedným lístkom navštíviť a lístky sa pred vstupom do každej hrobky označujú. Ak chcete vidieť všetkých osem, budete potrebovať viac lístkov:

*KV1 – Ramses VII.

*KV2 – Ramses IV.

*KV6 – Ramses IX.

*KV11 – Ramses III.

*KV14 – Tausert – Setnakht

*KV15 – Seti II.

*KV47 – Siptah

Na vstup do týchto troch hrobiek budete potrebovať špeciálny lístok z druhej pokladne:

*KV9 – Ramses V. a Ramses VI. (+100 lír) – Asi moja najobľúbenejšia hrobka. 🙂 Vymaľovaný strop zobrazujúci bohyňu Nut a dobrodružnú púť slnka počas dňa a noci je skrátka fantastický. Určite to stojí za tých 100 lír navyše. 

*KV17 – Seti Prvý (+1000 lír) – O tejto hrobke sa hovorí ako o tej najpôsobivejšej spomedzi všetkých. Fotografovanie je tu však úplne zakázané. Tisíc lír navyše je už mimo nášho rozpočtu, takže vám nemôžem povedať, či to stojí za to. Skúšame na strážnikov gúľať naše modré oči, ale ani to nepomáha. Bez lístka nás nepustia.

*KV62 – Kráľ Tutanchamón (+250 lír) – Najslávenjšia hrobka všetkých čias, hrobka mladého faraóna, ktorú objavil Howard Carter. Fotografovanie tu nie je dovolené, ale i bez fotiek je to nezabudnuteľný zážitok vidieť na vlastné oči múmiu a masívny kamenný sarkofág, ktorý poznáme z učebníc. (Dobre známa zlatá maska faróna sa dnes nachádza v múzeu v Káhire.) Rozhodne to stojí za ten lístok navyše. 

Keďže s jedným štandardným lístkom môžete navštíviť len tri hrobky, je dôležité dobre si vybrať. Po zdĺhavom rešeršovaní na internete tu je môj zoznam troch najlepších:

*KV2 – Ramses IV. – najkrajšia hrobka, akú so štandardným vstupným lístkom môžete vidieť. Páčia sa nám bohato zdobené, do žlta vymaľované steny a množstvo hieroglyfov. 

*KV11 – Ramses III. – široké chodby plné hieroglyfov a prekrásne nástenné maľby na bielych stenách a stĺpoch

*KV6 – Ramses IX. – najpôsobivejšia v tejto hrobke je pohrebná komora…

 

Nezabudnite si kúpiť lístok na vláčik

Od pokladní k samostatným hrobkám je to ešte dlhá cesta a jediný spôsob ako sa k nim dostať je pravidelne premávajúcim vláčikom. Jedine, že by sa vám chcelo trepať sa tam v horúčave pešo. Radšej odporúčam kúpiť si spiatočný lístok na vláčik za 8 lír. Majte takisto napamäti, že v samotnom údolí nebude žiaden stánok s občerstvením, preto si vodu vezmite sebou. A či už sem zavítate so zájazdom alebo individuálne, sprievodcovia do vnútra vstup povolený nemajú. Vraj z rešpektu k zosnulým. Pred každou hrobkou však nájdete tabule, ktoré vysvetľujú, kto bol v hrobke pochovaný a čím špecifickým sa hrobka vyznačuje.

Fotografovanie v Údolí kráľov

Po mnoho rokov fotografovanie v hrobkách vôbec nebolo dovolené, no v poslednej dobe sa zákazy výrazne zmiernili. Fotiť alebo nahrávať príbehy na Instagram môžete, ale budete si musieť kúpiť tzv. foto-pas za 300 lír. S týmto pasom budete mať dovolené fotiť v troch vybratých hrobkách, okrem dvoch špeciálnych, v ktorých sa fotiť nemôže vôbec, ani s pasom. Strážnici na mieste tieto lístky skutočne kontrolujú a poctivo značia a aj vo vnútri hrobiek prísne dohliadajú na to, aby sa pravidlá dodržiavali. Skrátka, svoju prácu strážcov posmrtného života berú zodpovedne. Pokojne vám môžu fotoaparát skonfiškovať. Ak máte šťastie, možno sa vám podarí niektorých podplatiť štedrým tipom, aby nad vytiahnutým fotoaparátom prižmúrili oko, alebo vás pustili do ďalšej hrobky navyše, no nespoliehajte sa na to. “Vitajte v Egypte,” počujeme odpoveď, keď sa o niečo podobné snažíme. Trochu viac šťastia máme v hrobke Ramsesa V. a VI. Keďže tam okrem nás práve nie sú žiadni iní turisti, strážnik nám dovolí fotografovať, hoci fotopas už máme vyčerpaný. Bežné však je, že bez foto pasu budete požiadaní, aby ste si fotoaparát alebo kameru uložili do úschovne. Dobré správy sú, že od roku 2020 sa fotopas vzťahuje len na profesionálne fotoaparáty a kamery. Ak plánujete fotiť iba na mobilný telefón, viac už fotopas nepotrebujete.

Nové objavy

V decembri 2018 vyskumníci objavili ďalšiu novú hrobku ženy, ktorej vek odhadujú na 3000 rokov! Niektoré hrobky sú preto zablokované, aby v ních ercheológovia mohli nerušene pracovať.

Chrám v Karnaku

Keď sme hotoví s Údolím kráľov, vraciame sa do hotela pre veci a sťahujeme sa do prekrásneho Old Winter Palace v susedstve. Doprajeme si delikátnu večeru v hotelovej reštaurácii a zaľahneme do postele. Na druhý deň musíme vstávať už o piatej ráno. Šofér nás bude čakať pred šiestou na ďalší poldňový výlet. Práve chrámový komplex Karnak je ten hlavný dôvod, čo ma pritiahol do Luxoru. Keďže Karnak je aj hlavným dôvodom cesty mnohých ďalších turistov, veľmi rýchlo sa zapĺňa. Je lepšie sem prísť hneď o šiestej ráno, kedy sa otvárajú vstupné brány. Okolo deviatej tu už zvyčajne býva poriadne plno. Vstupné je 150 lír. A ktorý je to ten Karnak? To je presne ten s masívnym bohato zdobeným stĺporadím. A predstavte si, že pôvodne tie obrazy na stĺpoch boli pestrofarebné! Vraví sa, že crhám v Karnaku zasvätený bohovi Amonovi je po pyramídach druhou najnavštevovanejšou pamiatkou Egypta. Aj my sme chrámom natoľko očarený, že tu nakoniec strávime tri hodiny! Šofér je poriadne prekvapený, čo sme toľko v jednom chráme robili. Nuž, fotili sme sa… 🙂 Našťastie, ani Karnak ani Luxor nie sú ďaleko od nášho hotela. A keď sa popnáhľame, ešte stihneme aj raňajky.

Chrám Luxore

Tento chrám sa dokončoval stovky rokov za vlády viacerých faraónov. Známy je svojou veľkolepou vstupnou bránou s dvoma masívnymi sochami a obeliskom. Chrám bol kedysi najväčším a najmarkatnejším náboženským strediskom starovekej ríše. Dnes sú to len ruiny, ku ktorým patrí rozsiahla hala so stĺpmi vysokými takmer 7 metrov. V dávnych dobách Luxor a Karnak boli dve mestá a ich chrámy prepájala historická cesta, na ktorej dnes prebiehajú rekonštrukčné práce a hádam čoskoro bude otvorená aj pre verejnosť. Vstupné do luxorského chrámu je 140 lír. 

A tu sa náš výlet do Egypta pomaly blíži ku koncu. Po prehliadke luxorského chrámu sa vraciame do hotela, aby sme si ešte užili hotelové vybavenie, najmä záhradu a fontány, a o štvrtej sa už musíme odubytovať a vybrať sa na letisko, odkiaľ nás už čaká let cez Káhiru naspäť do Abu Zabí. V Egypte je však ďaleko viac miest, ktoré stoja zato vidieť, no my sme už nestihli. O dôvod viac vrátiť sa sem zase inokedy…

Čo všetko možno ešte vidieť v Luxore:

1. Madinat Habu – Jeden z najzachovalejších chrámov v Luxore, ktorého maľby stále existujú v pôvodných farbách
2. Dom Howarda Cartera – Kedysi Carterov dom, dnes múzeum. Vstupné je 60 lír.
3. Údolie kráľovnien – Hrobky slávnych kráľovien, princezien a panovníčok. Najpopulárnejšia je rozhodne hrobka kráľovnej Nefertiti, slávnej manželky faraóna Ramsesa II. Vstupné do hrobky Nefertiti je 1000 lír, kým štandardný lístok do ďalších troch hrobiek je 160 lír. 
4. Hudobno-svetelná šou v Chráme v Karnaku – perfektná aktivita na voľný večer v Luxore. Vstupné je 250 lír, no musí sa nazbierať minimálne desať záujemcov, aby sa šou spustila.

Čo viac navštíviť v Egypte

1. Abu Simbel! – Na mojom zozname miest, ktoré chcem navštíviť, je už poriadne dlho, bohužiaľ ide o dosť ťažko dostupné miesto. Ak túžite po svojom momente a lá Indiana Jones, treba sa vyhnúť organizovaným zájazdom. Všetky autobusy s turistami vyrážajú z Aswanu o štvrtej ráno, keďže do piatej rána je diaľnica cez púšť uzavretá. Najlepšie spravíte, ak si v Aswane prenajmete taxík/auto so šoférom, aby vás do Abu Simbel vzal a snažte sa tam byť skôr v popoludňajších hodinách, keď sú už všetky zájazdy preč.
2. Múzeum v Káhire – rozsiahla dychberúca zbierka artefaktov z celého starovekého Egypta od Gízy po Luxor. 
3. Sakkara – ďalšie menej známe pyramídy neďaleko od Gízy.
4. Nubian Village – farebné domčeky ako z rozprávky
5. Alexandria – domov až dvoch zo 7 pôvodných divov sveta – Alexandrijského majáku a Veľkej knižnice.