Maroko ’25: Zoberiem vás do rozprávky / Recenzia TourHero

Iba v Maroku sa za každými dverami otvára rozprávka, kde mätový čaj chutí ako magický elixír a každá olejová lampa môže skrývať džina, ktorý ti splní tri želania…

Cestovala som na mnohé miesta a navštívila som viac ako 70 krajín, no stále hovorím, že Maroko je moja najobľúbenejšia destinácia. Je na ňom niečo tak výnimočné a neuveriteľné, že tam neustále cítim tok inšpirácií. Nikdy som nebola ani plážový, ani horský typ, ale spoznávanie kultúr bolo vždy môj spôsob cestovania. A Maroko má všetko – pláže, hory, púšť a predovšetkým nádhernú, bohatú kultúru. Tradície nikde nevyzerali tak krásne ako tu. Neviem, ako to Maročania robia, ale dokážu skombinovať arabské, berberské, andalúzske, stredomorské, židovské, francúzske a africké vplyvy do jedného neuveriteľne vkusného celku.

Musím sa však priznať – nebola to láska na prvý pohľad. Keď som v roku 2017 prvýkrát prišla do Maroka, bola som v šoku. Videla som len chaos a neporiadok. Ale dala som Maroku druhú šancu a postupne som sa zamilovala. Po uši. Navždy. Ten moment, keď som sa uvedomila, že som zamilovaná, nastal, keď som sa raz ponorila do rušných súkov Marrákeša a nasávala tú jedinečnú atmosféru:

Áno, Maroko je chaotické a divoké, ale zároveň farebné, autentické a plné chutí. Vždy som túžila podeliť sa o moju lásku k tejto krajine s ostatnými. Ukázať im, aké čarovné to tam je. Ľudia na Slovensku zvyknú tráviť dovolenku pri mori. A hoci má pohár Aperolu v stredomorí svoje čaro, nie je to Maroko. Takže keď sa objavila možnosť spolupracovať s TourHero a viesť malú skupinu na cestu do Maroka, neváhala som! TourHero mi doslova pomohol rozbehnúť môj vysnívaný výlet. Tu je moja úplne úprimná recenzia na TourHero a náš spoločný skupinový výlet do Maroka v roku 2025…

Objavovanie Maroka: Jedno sústo za druhým

Som skúsená cestovateľka, plánovací maniak a bývalá cestovná dizajnérka s praxou v cestovnej agentúre, a aj tak priznávam – plánovanie skupinového výletu do zahraničia môže byť stresujúce. Ale nie s TourHero.

Pred naším prvým online stretnutím s tímom TourHero som si spravila domácu úlohu. Bežné skupinové zájazdy po Maroku, ktoré sú na trhu, majú podľa mňa šialené itineráre. Ťahajú ľudí z jedného konca krajiny na druhý, aby videli všetky dôležité miesta, ale zabúdajú na tú najdôležitejšiu vec: kde je priestor na užívanie si momentu? Nechcela som, aby moja skupina strávila väčšinu času presunmi v minibuse. Chcela som sa zamerať na pomalé cestovanie, kultúrne zážitky a zmyslové poznávanie. A TourHero mi v tom pomohol.

Ich tím mi pomohol doladiť itinerár, ktorý zahŕňal všetky moje nápady, ale zároveň vyvážil presuny, dobrodružstvo a oddych. Bola som spokojná už s prvým návrhom. Možno pre mňa plánovanie nie je problém, ale aj tak by som nedokázala vytvoriť takýto výlet úplne sama. Bez silných partnerov je takmer nemožné zostaviť personalizovaný zájazd za konkurencieschopnú cenu. Ale keďže TourHero spolupracuje s desiatkami miestnych operátorov, cena mojej cesty bola výborne nastavená. A ich práca tým nekončila. Zabezpečili všetky logistické detaily ako rezervácie, dopravu a platby. Ja som sa tak mohla viac venovať skupine a tiež si výlet užívať. Nemusíte byť žiadni skúsení plánovači ani influenceri, aby ste si mohli vytvoriť zájazd s TourHero. Ich vedenie a dobre cielené otázky vám pomôžu zostaviť dokonalý itinerár. Organizáciu nechajte na nich – potrebujete len malú komunitu ľudí, ktorí sa pridajú na vaše dobrodružstvo. Začnite tu.

Stále nie ste presvedčení? Prečítajte si viac podobných príbehov ako je ten môj na stránke recenzií TourHero…

Od Agadiru do Marrákeša

Náš výlet začal v pobrežnom meste Agadir, kvôli výhodnejším a cenovo dostupnejším leteckým spojeniam zo Slovenska. (Všetci členovia mojej skupiny boli zo Slovenska ako ja.) Ale pôvodný plán to nebol. Páčilo sa mi, že tím TourHero bol taký pohotový a flexibilný, že vedeli upraviť itinerár. Bolo fajn vedieť, že podpora je len jednu WhatsApp správu ďaleko. 

Ten večer, keď sme dorazili na hlavnú pláž v Agadire, bolo extrémne veterno. Nuž, je to obľúbená destinácia surferov z nejakého dôvodu. Niektorí, ktorí sa veľmi tešili na oceán, boli sklamaní, že bolo príliš chladno na kúpanie, ale skvelá večera z morských plodov v náhodnej reštaurácii pri pláži im to vynahradila.

Nasledujúce ráno moja skupina zažila po prvýkrát kúzlo marockých raňajok. A boli nadšení. Čo môže byť lepšie ako začať deň na slnečnej streche s rannou hostinou? Predstavte si ľahký vánok, slnečné lúče, štebot vtákov, vôňu kávy, čerstvého chleba a stôl plný dobrôt. Marocké raňajky tradične obsahujú čerstvý pomarančový džús, olivy, maslo, jogurt, med, čerstvý smotanový syr, domácu marmeládu, marockú „Nutellu“ (s arganovým olejom) a rôzne chleby a palacinky ako msemmen alebo baghrir. Sladký marocký mätový čaj nesmie chýbať!

Po raňajkách sme sa stretli s naším sprievodcom Ibrahimom a šoférom Hassanom, ktorí nás sprevádzali počas celého výletu. Keď som videla Ibrahima vítať nás so širokým úsmevom, úžasnou energiou a široko roztvorenou náručou, vedela som, že sme v dobrých rukách. Nastúpili sme do minibusu a vyrazili smerom na Marrákeš.

Kozy na stromoch? To nevidíte každý deň

Iba v Maroku rastú kozy na stromoch, konkrétne na arganových stromoch. No dobre, nie že by na nich rástli – ale pasú sa na listoch arganových stromov. A keďže tieto stromy rastú len v oblasti medzi Agadirom a Marrákešom, nikde inde na svete takýto výjav neuvidíte. Samozrejme, museli sme zastaviť a odfotiť sa. Za malý bakšiš nám pastier dovolil podržať v náručí rozkošné kozliatka.

Vitajte v riade… Počkať, čo je to riad?

Po trojhodinovej ceste sme dorazili do Marrákeša a zastavili sme sa pri starobylých mestských hradbách. Autá nemajú povolený vstup do starej časti mesta, nazývanej medina. Starček s károu nás už čakal, aby nám (za malý poplatok) pomohol odniesť batožinu do ubytovania. Bez neho by sme sa stratili. Keď kráčate bludiskom úzkych uličiek mediny, nikdy by ste netipli, aké krásne a priestranné domy so záhradami sa skrývajú za dverami. Niekedy je zložité nájsť tie správne dvere do správneho riadu. Každé dvere v Marrákeši sa otvárajú do rozprávky.

 Ale čo je to vlastne riad? Riad je tradičný marocký dom s vnútorným nádvorím alebo záhradou. Často ide o rodinné ubytovanie s obmedzeným počtom izieb a individuálnym prístupom ku každému hosťovi. V súčasnosti sú tieto staré domy veľmi populárne ako butikové hotely a penzióny, ktoré ponúkajú jedinečný zážitok pre tých, ktorí sa chcú ponoriť do marockej kultúry. Nerozumiem, prečo cestovné kancelárie stále ubytovávajú klientov v nudných reťazcových hoteloch, keď v Maroku je toľko čarovných riadov. Ubytovanie v riade je zážitok sám o sebe! A bola to aj moja podmienka pri plánovaní cesty s TourHero. A oni vybrali tie najlepšie ubytovania!

 Prvé dve noci v Marrákeši sme bývali v útulnom riade Milouda s bazénom uprostred nádvoria a čarovným strešným posedením. Tradične nás privítali marockým rituálom mätového čaju – ten sa nalieva z výšky, aby sa vytvorila pena. Personál nášho riadu bol úžasný! Mladý chalan sa nám zo srandy predstavil ako „Hamšík“a zapamätal si mená všetkých desiatich členov našej skupiny. 

Marrákeš nie je len mesto

Čo je na tom Marrákeši? Veď je to len mesto… Alebo nie? Medina v Marrákeši je vlastne jeden obrovský súk (trh). A súky Marrákeša sú čarovné. Predstavte si bludisko úzkych uličiek, kde sa nachádza viac ako 2000 stánkov a obchodov s remeselnými výrobkami a tradičným tovarom. Môžete tu vidieť remeselníkov priamo pri práci, ako pred vašimi očami vyrábajú originálne kúsky. Marocká remeselná tradícia je veľmi bohatá: mozaiky, tkanie kobercov, výšivky, tradičné odevy, keramika, kožené výrobky, šperky, striebrotepectvo, drevorezba, stolárstvo, aromatické koreniny… Marockí remeselníci sú nositeľmi kultúrneho dedičstva, odovzdávaného z generácie na generáciu.

Hneď ako sme si trochu oddýchli, vzala som skupinu na krátku zoznamovaciu prechádzku. Ale veľmi rýchlo sa niekde medzi bylinkami a koreninami naša skupina rozpadla. Niektorých zlákali kožené kabelky, iných šperky alebo umelecké diela. Našťastie všetci našli cestu späť do riadu včas na večeru.

Dôležitým orientačným bodom a dominantou mediny je najväčšia mešita v Marrákeši – Kutubíja, ktorá sa nachádza na konci hlavného námestia Jemaa el-Fna. Toto živé námestie je plné hudby, pouličných umelcov, zaklínačov hadov či maliarok s hennou a po západe slnka sa ešte viac zapĺňa. Ak chcete zažiť večernú atmosféru Marrákeša – tu je to pravé miesto. Alebo si dajte vychladené pivo Casablanca na streche niektorého z barov. Mimochodom, strechy v Marrákeši majú aj kultúrny význam – slúžili ako miesta spoločenských stretnutí najmä počas horúcich letných nocí, keď boli spodné poschodia domov bez klimatizácie neznesiteľne teplé…

Očarujúca Majorelleova záhrada

Nasledujúci deň sme si po ďalších bohatých marockých raňajkách užili prehliadku mediny so sprievodcom Ibrahimom. Od neho sme sa dozvedeli veľa zaujímavých a hodnotných informácií o meste aj o marockej kultúre. Navštívili sme tradičnú marockú lekáreň plnú byliniek, korenín, prírodnej kozmetiky a liečiv, a prehliadku sme zakončili v slávnom paláci Bahia. Tento palác je nádherným príkladom marockej architektúry s detailnými ornamentmi, živými farbami a rozsiahlymi záhradami, nádvoriami a miestnosťami. Názov Bahia dostal na počesť obľúbenej manželky veľkovezíra Bou Ahmeda. Na popoludnie som mala zarezervované lístky do známych záhrad Majorelle a múzea Yves Saint Laurenta.

Tušila som, že záhrady Majorelle budú krásne – veď kedysi patrili francúzskemu módnemu návrhárovi Yvesovi Saint Laurentovi. Ale úprimne – nečakala som, že budú také rozsiahle a dychberúce. Každý kút záhrady je nádherný, až neviete, kam sa pozrieť skôr.

Záhrady Majorelle (po francúzsky Jardin Majorelle) vytváral francúzsky orientalistický maliar Jacques Majorelle takmer štyridsať rokov. V roku 1923 kúpil pozemok pri palmovom háji a postupne na ňom vybudoval dom v maurskom štýle, v ktorom žil so svojou ženou, a berberskú budovu zvanú Borj. Tú neskôr natrel svojou vlastnou sýto modrou farbou, ktorú si dal patentovať ako „modrá Majorelle“. Do záhrady zasadil 135 rastlinných druhov z piatich kontinentov, čím vytvoril skutočne magické miesto.

Záhrada bola však pre Majorella veľmi nákladná vášeň a po rozvode v roku 1956 už nedokázal jej prevádzku financovať. Šťastím bolo, že štyri roky po jeho smrti (1962) navštívil záhradu slávny návrhár Yves Saint Laurent so svojím dlhoročným partnerom Pierrom Bergém a okamžite sa do nej zamilovali…

Kde Yves Saint Laurent nachádzal inšpiráciu

Yves Saint Laurent a Pierre Bergé navštívili Maroko prvýkrát v roku 1966. Trávili v Marrákeši veľa šťastných chvíľ a pravidelne sa tam vracali. Maroko sa stalo nekonečným zdrojom inšpirácie pre YSL – najmä jeho farby, svetlo a miestni obyvatelia. Keď sa neskôr dopočul, že záhradu Majorelle plánujú zbúrať a postaviť na jej mieste hotelový komplex, rozhodol sa ju odkúpiť a zrekonštruovať. Slávna záhrada a múzeum Yves Saint Laurenta v Marrákeši sú dôkazom jeho lásky k tejto krajine.

Obaja – Yves aj Pierre – sa zaujímali aj o berberské (amazighské) umenie. V modrom dome sa dnes nachádza múzeum Pierre Bergého, venované jeho zbierke berberského umenia. Úprimne, nikdy som nevidela ľudové umenie také krásne. Nechápala som, čo motivuje tento polokočovný národ, žijúci v roztrúsených dedinách v okolí púšte, takto sa zdobiť. Všetko, čoho sa dotkli, premieňali na umelecké dielo. Podľa mňa to bolo najkrajšie múzeum, aké som kedy videla. Bohužiaľ, fotenie vo vnútri je zakázané, ale odporúčam zažiť to na vlastné oči a načerpať inšpiráciu!

Tip: Vila Oasis uprostred záhrad, kde YSL a Pierre bývali, je tiež veľký skvost – ale nie je prístupná verejnosti, len pre súkromné VIP prehliadky, kde sa cena pohybuje od 5000 dolárov za prehliadku.

Pastva pre oči

Tretí deň sme zakončili marockou večerou v štýlovom riade Wow, ktorého dizajn sa nedá opísať inak, než wow. Moja skupina tu prvýkrát ochutnala tradičný marocký tajin alebo pastillu. Tajin je dusené jedlo pripravované v hlinenom hrnci (tiež nazývanom tajin), zatiaľ čo pastilla je mäsový koláč, ktorý kombinuje mäso s koreninami ako škorica či zázvor.

Na ďalší deň, po raňajkách, sme opustili Červené mesto – tak sa Marrákeš prezýva kvôli oranžovo-červeným budovám z miestnej hliny (mimochodom, ich červená farba je daná zákonom) – a zamierili sme na juh cez nádherné pohorie Atlas. Hlavný program dňa? Pastva pre oči. Počas epickej jazdy sme prešli kľukatými cestami cez priesmyk Tichka a pokračovali Údolím 1000 pevností.

Miestna továreň na arganový olej

Prvou zastávkou bola miestna manufaktúra na výrobu arganového oleja, kde sme mohli sledovať celý proces výroby tohto vzácneho marockého pokladu. Samozrejme, neodišli sme s prázdnymi rukami – naše tašky boli plné arganových produktov.

Arganový olej sa získava zo semien stromu arganovníka, ktorý je veľmi vzácny – rastie len v úzkom páse medzi atlantickým pobrežím Maroka a pohorím Atlas. Na výrobu jedného litra oleja je potrebných približne 40 kg sušeného arganového ovocia! Pražené semená sa používajú na výrobu potravinového oleja (s pozitívnymi účinkami na cholesterol či imunitu), zatiaľ čo nepražené sa používajú v kozmetike – proti starnutiu, na hojenie rán, či proti vypadávaniu vlasov. Zatiaľ čo známe značky ako La Mer používajú v produktoch len malé množstvá arganového oleja, v Maroku nájdeš čistý 100 % olej. Nie je to skvelé?

Jednou z najväčších výhod arganového oleja je to, že jeho výroba sa nedá jednoducho zmechanizovať – aj väčší výrobcovia musia zamestnávať miestnych pracovníkov. Tí najlepší zároveň poskytujú pracovníkom zdravé podmienky, stravu a dokonca aj starostlivosť o deti.

Na obed sme sa zastavili v nenápadnej, trochu ošumelej reštaurácii plnej miestnych obyvateľov. Podávali sa jednoduché jedlá z strukovín, ale boli tak chutné, že predčili aj niektoré luxusné podniky. Osobne milujem, že marocké jedlo je vždy autentické a čerstvé.

Boumalne Dades

Po sedemhodinovej ceste s niekoľkými zaujímavými zastávkami sme konečne dorazili do Boumalne Dades a ubytovali sa v hoteli Kasbah Tizzarouine s úchvatným výhľadom na údolie. Dádéske údolie patrí medzi najscénickejšie oblasti Maroka. Lemujú ho historické pevnosti, trhy s miestnymi produktmi a polia ruží. Práve tu sa po stáročia pestujú ruže na výrobu ružového oleja a vody pre parfumérie po celom svete.

Je to ideálne miesto na turistiku, objavovanie alebo stretnutie s nomádskymi rodinami, ktoré sa presúvajú naprieč regiónom. Alebo len tak na relax pri bazéne v jenej z kasieb. (Kasba = pevnosť alebo citadela.) Tá, v ktorej sme bývali, naozaj vyzerala ako pevnosť. A ako v každej správnej rozprávke, ani tu nechýbali tradiční hudobníci, ktorí vytvorili úžasnú večernú atmosféru. Ďalšia skvelá voľba od TourHero. Noc v historickej kasbe je povinnou jazdou pre ten najautentickejší zážitok!

Obed s miestnou rodinou

Naše oči videli dychberúce krajiny, nosy vstrebávali zmes vôní, ochutnali sme unikátnu marockú kuchyňu a počúvali afro-marocké bubny. A na piaty deň sme sa dotkli aj srdečnosti berberskej pohostinnosti – v ich vlastnom dome. Ako milé prekvapenie nás sprievodca Ibrahim zobral na obed k svojej rodine neďaleko Merzougy. Podával sa marocký „pizza“ chlieb plnený zemiakmi a zeleninou a, samozrejme, mätový čaj.

Navštívili sme aj miestneho výrobcu tradičného odevu a mohli sme sa aspoň na fotku obliecť ako praví Berberi. Vždy som sa chcela naučiť viazať šatku na berberský spôsob – a veruže to padlo na úžitok pri prechode Saharou…

Oddych pri bazéne

Keď sme dorazili do Merzougy – malého marockého mestečka na okraji Sahary – ešte nám zostávalo pár hodín pred plánovanou ťavou karavánou pri západe slnka. Tu prišiel Ibrahim s fantastickým nápadom – zobrať nás k bazénu do hotela Madu, ktorý patrí rovnakému majiteľovi ako púštny kemp, kde sme mali stráviť noc. Lenivé popoludnie pri bazéne v nádhernom hoteli po dlhej ceste bolo presne to, čo naša skupina potrebovala! Z diaľky sme už videli pieskové duny Sahary, ktoré nás volali…

Ťavia karavána

Aj keď som bola v Maroku už mnohokrát, nikdy som nezažila glamping – teda luxusné stanovanie v Sahare. Bolo to dlho na mojom zozname želaní. Všimla som si tiež, že mnoho cestovných kancelárií túto skúsenosť do itinerárov vôbec nezaraďuje. Pre mňa bolo však dôležité, aby glamping bol súčasťou našej cesty. A do luxusného kempu Madu vedie len jedna cesta – naprieč pieskovými dunami. Na chrbte ťavy!

Keď slnko začalo zapadať a teplota klesla, uviazali sme si šatky okolo hlavy – ako sme sa práve naučili od Berberov – aby nás chránili pred slnkom a pieskom, a boli sme pripravení na ťaví trek cez duny. Epická cesta trvala približne hodinu a pol a 8 z 8 účastníkov potvrdilo, že to bol najlepší zážitok z celého výletu. Dvaja z nás síce uprednostnili jazdu SUV spolu s batožinou, ale neskôr, keď videli, akí šťastní sme dorazili do kempu, oľutovali svoje rozhodnutie. Strach by nikdy nemal byť dôvodom vynechať takýto nezabudnuteľný zážitok! Ťavy sú veľmi pokojné zvieratá a hoci majú hrby, sedenie na nich je prekvapivo pohodlné.

Glamping v magickej Sahare

Skutočné čaro sa začalo, keď slnko zapadlo za duny. Vo vzduchu sa dalo cítiť niečo magické – trblietajúce sa svetlo, farby, ticho, nekonečný priestor… to bola čistá, neopísateľná mágia.

A potom sme prvýkrát uvideli naše stany. Zvonku to vyzeralo ako obyčajný stan v púšti, ale vnútri mal doslova všetko ako poriadna hotelová izba – vrátane sprchy! V skutočnosti bol stan priestrannejší, útulnejší a krajšie zariadený než mnohé hotelové izby, v ktorých som kedy bývala. Chýbala len televízia – ale kto by ju potreboval na takom rozprávkovom mieste?

Po ďalšej fantastickej večeri, ktorá by sa dala porovnať s jedlom v luxusných reštauráciách, sme sa všetci stretli pri táboráku pod hviezdami, s živou hudbou. Bolo to ako z Tisíc a jednej noci. Nemohla som si predstaviť lepšiu atmosféru…

Opäť na ceste

Na ďalší deň nikto nezmeškal východ slnka nad dunami – aj keď to znamenalo skoro vstávať. Ale stálo to za to! Po raňajkách sme sa, bohužiaľ, museli rozlúčiť s púšťou, pretože nás čakali ďalšie zážitky. Tentoraz sme však vymenili chrbty tiav za korbu auta. A náš vodič? Ten bol blázon! Boli momenty, keď brázdil po dunách a ani nedržal volant – ale bola to neskutočná zábava!

Na parkovisku nás už čakal Ibrahim, aby nás vzal na ďalšiu dlhú cestu – z Merzougy do Ait Ben Haddou. Cestou sme sa zastavili aj pri Todra Gorge – kaňone z vápenca, ktorý kedysi vytvorila mohutná rieka.

Ait Ben Haddou

Po päťhodinovej ceste sme konečne dorazili do Ait Ben Haddou – historického ksaru (t. j. opevnenej dediny alebo hradu), skvelého príkladu marockej hlinenej architektúry, zaradeného do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a zároveň jedného z najobľúbenejších filmových miest v Maroku. Môžete ho spoznať z filmov ako Hra o tróny (Yunkai), Gladiátor, Kráľovstvo nebeské a mnohých ďalších.

Väčšina cestovných kancelárií sem privedie turistov len na pár hodín, aby si pozreli známu pamiatku – a to je veľká chyba. Ait Ben Haddou si zaslúži aspoň jednu noc. Najmä ak máte to šťastie a bývate na tak krásnom mieste ako my – v riade Caravane.

Riad Caravane

Tento butikový riad, kde je každá izba iná a každá výnimočná svojím spôsobom, bol pre mňa najkrajší riad v celom Ait Ben Haddou. Riad Caravane je skutočne jedinečný. Cítili sme sa, akoby sme bývali v umeleckej galérii – ale so srdečným personálom, vďaka ktorému sme sa cítili ako doma. Interiéry boli úchvatné – celý dizajn bol nádhernou zmesou moderného, tradičného, marockého a afrického štýlu. Každý detail odzrkadľoval skvelý vkus a ladil s okolitou krajinou. Nemohli sme prestať obdivovať koberce, lampy, obrazy, ručne vyrábané dekorácie…

Nemôžem nespomenúť aj úžasný personál a vynikajúce jedlo, ktoré sme mali na večeru. A bonus? Riad sa nachádza len 15 minút chôdze od známeho miesta UNESCO.

Ksar Ait Ben Haddou

Na ďalší deň sme mali voľno až do 11:00. Kto chcel, mohol si ísť prezrieť ksar sám. Niektorí zostali oddychovať v našom krásnom riade, ale traja z nás, vrátane mňa, sme vstali skoro ráno a vydali sa na prechádzku ku ksaru ešte pred raňajkami. Chcela som si miesto vychutnať skôr, než tam dorazia davy turistov. A bolo to skvelé rozhodnutie! Počasie bolo dokonalé, svetlo krásne, a malé stánky s miestnymi výrobkami sa len práve začínali rozkladať. Z návštevníkov sme tam boli len my tri. Ideálna príležitosť na fotenie!

Náš ranný výlet sa trochu natiahol, takže sme sa vrátili neskoro na raňajky, ale personál na nás milo počkal. Inak by sme prišli o najlepšiu domácu marmeládu z jabĺk a kávy, akú som kedy ochutnala.

Späť do Marrákeša

Do večera sme boli späť v rušnom Marrákeši. Za normálnych okolností nemám rada preplnené miesta, ale Marrákeš je iný. Tu vám ľudia a davy neprekážajú – sú súčasťou atmosféry mesta.

Tentoraz sme sa ubytovali v inom riade – The Little Hara. Nová izba, nová strecha, iný dizajn – ale opäť úžasný personál. Nikdy by som nevymenila pobyt v riade za hotel. Je to omnoho súkromnejšie a autentickejšie.

Street Food Tour

Predposledný večer v Maroku sme večeru poňali inak. Prišiel po nás ďalší expert – sprievodca Amin, aby nás vzal na nezabudnuteľnú pouličnú gastronomickú prehliadku. Vždy som vedela, že najlepšie jedlo nemusí byť drahé – ale ani ja som nečakala, že marocké jedlo ulice bude až tak dobré! Naozaj sme sa nachodili (dobré na trávenie), ale ešte viac sme sa najedli.

Začali sme rôznymi druhmi olív – čiernymi, zelenými, ružovými – a potom sme pokračovali k stánku s marockými sendvičmi. Išlo o chutný miestny chlieb plnený mletým mäsom alebo klobáskou, vajíčkom, syrom a zeleninou. Nemohla som uveriť, že taká veľká porcia chutného jedla stála len 1,5 eura!

Ďalšia zastávka: msemmen (moje obľúbená) – lokálna vrstven placka zo semoliny, plnená syrom alebo zeleninou. Jednoduché, ale výborné! Pomaly sme sa začali cítiť sýti… a pritom sme ešte ani poriadne nezačali!

Nasledujúca zastávka: marocká harira – polievka z paradajok a cíceru, podávaná s datľami. Chutila lepšie ako tá, ktorú sme jedli v luxusnom riade Wow. Kto bol dosť odvážny, mohol vyskúšať aj slimáky vo vývare z byliniek – a úprimne, na slimáky to nebolo zlé!

Potom sme ochutnali marocké šišky a neskôr smoothie z miešaného ovocia. A keď konečne prišiel čas na dezert, boli sme už takí plní, že sme nič viac nezvládli. Marocké pečivo vyzeralo neskutočne dobre, ale celú krabicu sme si zobrali so sebou na neskôr.

Super silný korenistý čaj na ďalšej zastávke nás zachránil! Pripravený z desiatok byliniek a korenín, výborný na zdravie a trávenie. A posledná zastávka? Rôzne korenené mandle – obalené v maku, škorici či aníze… Po tejto gastronomickej túre sme už do riadu nekráčali, ale doslova sme sa gúľali!

Kurz varenia

Náš výlet sa, bohužiaľ, pomaly chýlil ku koncu. Už sme cez jedlo precestovali celé Maroko a spoznali, že marocká kuchyňa je výnimočná kombinácia chutí, farieb a textúr. A posledný deň sme mali možnosť naučiť sa remeslu marockého varenia – pod vedením profesionálov, samozrejme.

Kurz varenia bol prekvapivo zábavný! Okrem kuracieho tajinu au citron sme sa naučili pripravovať aj marocký šalát, miestny chlieb a baklažánový šalát. Každý z nás „zložil skúšku“, dostal hodnotné recepty, certifikát a špeciálny darček – hlinený hrniec tajine. Teraz môžeme pokračovať v marockom varení aj doma. Na obed sme zjedli to, čo sme si sami uvarili – a nikto sa nesťažoval!

Bacha Coffee

Popoludní sme mali voľno na posledné nákupy, darčeky a suveníry pred návratom domov, ale ja som mala v pláne ešte jedno miesto – jednu z najkrajších kaviarní na svete: Bacha Coffee.

Príbeh Bacha Coffee sa začína v medine Marrákeša. Palác Dar el Bacha bol postavený v roku 1910 a kedysi v ňom diskutovali najvýznamnejší kultúrni a politickí myslitelia storočia pri „káve Arábie“, dnes známej ako arabica. Dnes ponúka menu s viac než 200 druhmi čerstvo praženej kávy zo 35 krajín sveta, s množstvom aromatických príchutí. Ja som si objednala 100 % arabicu s príchuťou sevillského pomaranča – a bola jednoducho dokonalá.

Problém je, že toto miesto je extrémne populárne. Rezervácie neberú, takže ak chcete stôl, musíte si vystáť radu – a čakacia listina býva aj na dve hodiny! Prvýkrát som to vzdala, ale tentoraz som bola pripravená čakať – a vyplatilo sa. Mala som šťastie a dostala som stôl za menej ako 40 minút.

Dobrá vec je, že kaviareň je priamo v paláci – takže môžeš čakať a obdivovať marockú architektúru. Palác je architektúrou podobný ako Bahia Palace, len je oveľa menší a menej preplnený.

Rozlúčková večera

Naša rozlúčková večera s hudobníkmi a brušnými tanečnicami sa konala v krásnej historickej budove zo 16. storočia. Jedlo bolo skvelé, porcie bezodné a miesto nádherné – ale hudobníkov nebolo a brušná tanečnica bola len jedna… a nevyzerala, že sa jej chce tancovať. Tento malý detail nám však nepokazil celkový dojem z jedinečného výletu s TourHero. Domov sme si priniesli nielen kopec spomienok, príbehov a suvenírov, ale aj cenné recepty.

Podpora TourHero

Keď sa obzriem späť na celé toto dobrodružstvo, moja recenzia na TourHero je iba pozitívna. Neviem si predstaviť lepšieho partnera na vytvorenie zájazdu ako bol tento.

Ak tiež snívate o tom, že raz povediete svoj vlastný zájazd, verím, že TourHero vám s tým pomôže. Prečítajte si ďalšie príbehy ako ten môj na stránke recenzií TourHero – a uvidíte sami…