Manchester #1

Medzi Californiou a Chicagom mám ešte jednu zastávku v Manchestri. Neznie to nijako lákavo. Možno keby som mala lístky na futbalový zápas, ale mňa futbal nikdy nezaujímal a okrem Machester United a Manchester Arény sa mi s mestom už nespája nič. Architektúrou sa trochu podobá Londýnu, teda všetkým ostatným anglickým mestám, ale je menej kozmopolitné a má podstatne menej pamiatok. Jedlo, tak ako v celom Anglicku, tu stojí za prd. Má však predsalen niečo, čo mnohé letušky zakaždým vyláka von z hotela – Primark! Írska sieť supermarketov s módnym trandy oblečením a vecmi do domácnosti za pár drobných. Nikto neodolá. Na letisko v Manchestri priletíme skoré ráno, naše izby v letiskovom hoteli však ešte nie sú pripravené, tak ako odškodné získavame raňajky zdarma. Môže byť. Nasleduje pár hodín spánku a výlet vláčikom do centra mesta. Cez zahmlené okna na vlaku pozorujem malé predmestia, ktorými prechádzame a predstavujem si, ako tu ľudia žijú. Každé ráno zavrú za sebou vrátka i všetky rodinné tajomstvá a nastúpia na pravidelnú linku do mesta za prácou. Asi takto nejako vznikol thriller Dievča vo vlaku, premýšľam. Inak, výborná kniha! Vystúpim na hlavnej stanici a vyberiem sa smerom k hlavnému námestiu Piccadilly. Prechádzam uličkami okolo mnohých štýlových pubov. Väčšina ľudí postáva vonku na chodníku pred podnikom s cigaretou v jednej ruke a fľašou piva v druhej. (V celom Anglicku je v uzavretých verejných priestoroch fajčiť zakázané.) Všetci v oblekoch, košele pri krku mierne rozopnuté, kravaty uvoľnené. To je taká typická anglická kultúra – zataviť sa na pivo hneď po práci a ešte pred tým, ako nasadnú na vlak a vrátia sa domov k rodinám či spolubývajúcim. Veselo obzerám výklady obchodov, nakupujem prechádzam sa uličkami, fotím a vychutnávam si atmosféru. Nakoniec, celkom príjemný výlet!