O gréckom ostrove Santorini sa hovorí ako o jednom z najkrajších a najromantickejších ostrovov na svete… Musím dať tým slovám za pravdu.

Takisto sa o tomto ostrove hovorí, že je to ostrov mladomanželov. Mnohé čerstvo zosobášené páriky sem chodia na medové týždne, no nič sa nestane, ak sem zavítate bez manžela, iba s kamarátkou, tak ako to mám v pláne ja. Tiež sa hovorí, že grécke ostrovy bývajú cez leto zúfalo plné, mnohí radia plánovať dovolenku na Santorini mesiace dopredu. My sa s kamarátkou Jarkou vyberieme na poslednú chvíľu, ubytovanie hľadáme na kolene skoro už počas cesty a predsa nájdeme príjemný penziónik (boutique hotel) El Mar villas s tradičnou kykladickou architektúrou (v typyických farbách bielej a modrej) priamo na čiernej vulkanickej pláži Kamari v mestečku Thira za veľmi prijateľnú cenu aj s gréckymi raňajkami v cene (vďaka ti appka airbnb!). Nie je to síce pohľadnicová vychýrená Oia, ktorá je cez sezónu priam nekresťansky drahá, ale ani tá nám neskôr neujde… 

Deň 1.

Večer v Aténach

S kamarátkou sa stretávame najprv v Aténach. Jarka sem priletí zo Slovenska, ja z Abu Dhabi. Hoci som už v Aténach bola, atmosféra mesta ma tak nadchla, že si návštevu rada zopakujem. Ani Jarku o ten zážitok nechcem obrať. Kto plánuje navštíviť Grécko, ale nevidel Atény – jeho hlavné mesto, akoby vynechal pri prehliadke jeho grécke srdce, kolísku našej západnej civilizácie. Na letisku nasadneme na modrú linku metra a odvezieme sa do centra na zástavku Evangelismos, odkiaľ ťaháme naše malé kufríky k ubytovaniu, ktoré sme opäť našli na airbnb. Náš starý meštiansky ale veľmi útulny bytík s obrovskou strešnou terasou (pre tú terasu sme si ho vybrali) sa nachádza v tichej uličke hneď vedľa starovekého olympického štadiónu, ktorý je celý postavený z mramoru. Na rohu ulice stojí aj veľmi idylická pekárnčka a my sa už vidíme ako budeme na druhý deň ráno na terase raňajkovať čerstvé pečivo a kávu. Momentálne je však vonku ukrutne horúco, a tak radšej volíme oddych pod naplno pustenou klimatizáciou. Tých osem minút peši zo zastávky metra nás celkom zmohlo. Teploty vonku stúpajú na závratných 42 stupňov a ja si hovorím, že som si odchodom z horúceho Abu Dhabi veľmi nepomohla…

Keď kruté slnko konečne začne zapadať za zore, vytiahneme päty z klimatizovaného bytu a strihneme si to cez národný park rovno do mesta. Už sa nám zbiehajú slinky na šťavnatý grécky šalát. V pešej zóne smerom k Akropolisu, neďaleko od hlavného námestia Monastiraki sa zastavíme v reštaurácii Kuzina, ktorú na piedestál stavia aj Tripadvisor. Musím potvrdiť, že najlepší grécky šalát je ten z Grécka a konkrétne z reštaurácie Kuzina. Super chutí hlavne s pohárom bieleho vína… 

Deň 2.

Akropolis

Vstávame skoro ráno, aby sme sa vyhli horúčavam a húfom ľudí a namierime si to priamo k veľkolepým pozostatkom Starovekej Gréckej ríše – k starobylému Akropolisu, k chrámu zasvätenému bohyni Aténa a Herodovmu divadlu. Do detailov zachádzať nebudem, keďže som už o tom písala v článku o Atény. Tam hore na kopci je ťažké nájsť tieň, preto okolo obedňajších hodín už utekáme do nášho klimatizovaného bytu, akurát sa po ceste stavíme na chladené smoothie. Zvíťazí terasa, ktorá ponúka najväčší chládok. Poobedie strávime siestou a na večer sa necháme pozvať naším novým gréckym priateľom z tindru na cocktail a ľahkú večeru v podniku Art Lounge na streche hotela New hotel na Syntagma námestí, odkiaľ je krásny výhľad na mesto, hlavne pri západe slnka. Art Lounge navyše patrí medzi desiatku najlepších strešných podnikov v Aténach. A keďže sa nám výhľady zo striech zapáčili, pokračujeme na degustív do strešného Galaxy baru v hoteli Hilton, odkiaľ to máme kúsok do nášho bytíku… to pre prípad, že by sa nám z toľkých výšiek začala točiť hlava… 🙂

Deň 3.

Kamari 

Po krátkom nedostatočnom spánku letíme s Ryanairom na náš ostrov Santorini. Za necelú hodinku sme na mieste. Na letisku si objednáme letiskový shuttle service, ktorý nám každý odporúčal. Ale nakoniec, Thira je tak blízko letiska, že za rovnakú cenu by sme to zvládli aj taxíkom. Check-in nám začína až o tretej poobede, tak si zatiaľ zložíme na recepcii kufre, prezlečieme sa do plaviek a hneď sa hodíme do mora. Dlhé prechádzky po Aténach so sebou priniesli pľuzgiere, ktoré sa v slanej vode hoja, ale aj poriadne štípu. Ani kamienky na kamenistej pláži nie sú úplne príjemné, preto ak máte citlivé chodidlá, odporúčam skôr obuv do vody. Voda je však prekrásne modrá. Slnko stále páli, a tak celý deň trávime pod slnečníkom s ľadovým čajom, no i tak na záver dňa zisťujeme, že nás pekne opálilo. V poobedňajších hodinách si doprajeme sprchu, ďalšiu siestu pod klimatizáciou a vyberieme sa na večeru. Pozdĺž pláže Kamari sa tiahne ulička plná reštaurácií, barov, loungov a plážových podnikov, všade rozvoniavajú grécke špeciality a morské plody, a tak si vyberáme len podľa pohodlnosti kresiel. 🙂

Deň 4.

Oia 

Ráno si privstaneme na parádne grécke raňajky, pričom na stole nechýba hustý grécky jogurt s medom, feta, čerstvé paradajky a olivy, chrumkavé pečivo a chalva (cukrovinka z pomletých sézamových semienok). Po raňajkách sa jednoducho autobusom vyberieme do Oie, najcharakteristickejšej dedinky celého ostrova. Santorini, ktoré poznáte z pohľadníc a plagátov, to je práve Oia. Mnohí nám pred výletom radili prenajať si na pobyt auto, aby sme jednotlivé krásy ostrova stihli prejsť, no osobne si myslím, že je to celkom zbytočná záležitosť. Všetky dôležité miesta na ostrove sú perfektne poprepájané miestnou (modernou a klimatizovanou) linkou, ktorá premáva pravidelne takmer každých 20 minút, pričom všetky trasy sa križujú v hlavnom meste Fira. Lístok stojí okolo dvoch Eur. Asi najfotografovanejším miestom vôbec vrámci populárnej Oie sú určite tri modré strechy kostolíka so zvoncom. To miesto nájdete tak, že sa najprv dostanete na hlavnú pešiu zónu, ktorá je celá vymramorovaná bielym mramorom a lemovaná rôznymi butikmi so šperkami, bižutériou, farebnými sandálkami, slamenými klobúkmi či tradičnou keramikou. Pri jednej z obzvlášť draho vyzerajúcich klenotníctiev vedie úzka ulička schodíkmi dole k vode a presne na tej cestičke narazíte na najlepší výhľad na tri modré vežičky. 

V uličkách Oie každú chvíľu narazíme na nejaké fotiace sa nevesty. Nezávidím im. Tváriť sa zaľúbene v bohatých bielych šatách, keď vonku praží na 42 stupňov, nebude jednoduché… My máme na hlave slamené klobúky a ľahké šaty, no i tak sa potíme. Plán je jasný. Ak nechceme schytať úpal, potrebujeme sa čo najrýchlejšie ponoriť do vody. Oia je však dedinka v skalách a vyniká svojimi jaskynnými bielymi hotelmi (cave suites) s priestrannými bazénmi a výhľadom, ktoré navyše držia chládok, ale pláže tu nie sú. Stúpame dole schodami k prístavu, kde veríme, že bude aspoň nejaký prístup k moru. Na móle tam dole je niekoľko reštaurácií, ale vo vode sa nikto nekúpe, iba zopár lodiek sa kolíše pri pobreží. Neskôr narazíme na dve angličanky s mokrými vlasmi, ktoré nám poradia vydať sa do ľava od prístavu cez úzku cestičku popri skalách. Za útesom je vraj skryté miesto, kde sa dá vliezť do vody. Práve v momente, keď mi už celkom z vyčerpania dochádza trpezlivosť, objaví sa pred nami krásna zátoka medzi skalami. Celé poobedie strávime tam chladením sa vo vode a pozorovaním tých odvážnejších, čo skačú do vody z útesov.

Keď slnko trochu skrotne, presunieme sa na mólo, kde si doprajeme grécky obed – krétsky dakos (feta s paradajkami v opečenom kruste chleba) a čerstvú grilovanú rybu. Posilnené sa vrátime k úmorným schodom hore naspäť do centra Oie. Pri schodoch stojí niekoľko mulíc, ktoré za príplatok slúžia turistom ako výťah. Je mi z toho však smutno a smutné pohľady mulíc, ktoré sa pražia na priamom slnku v 40 stupňoch celý deň mi len pokazia celkový dojem z ostrova. Viem, že mulica je silné zviera, ktoré výstupy zvláda lepšie ako ľudia, ale v tomto teple??? Prosím vás ľudia, keď tam budete, nezneužívajte tieto zvieratká, prosím…

Imerovigli

Podvečer sa utobusom zvezieme trochu nižšie do Imerovigli, odkiaľ je vraj najkrajší výhľad na západ slnka ponad vulkanický ostrovček Caldera aj s jeho sopkou. Na Santorini nájdete mnoho výletov na tento ostrovček a počula som, že stoja za to, ale my sa uspokojíme iba s výhľadom. Zvolíme si pre tento účel Cave restaurant, odkiaľ máme z terasy priamy výhľad na Calderu. Na tanieri tentoraz máme musaku – grécku špecialitu pripomínajúcu lasagne, avšak zo zemiakov a baklažánu. Z Imerovigli do hlavného mestečka Fira vedia krásna prechádzka popri pobreží, takže sa po večeri vydáme touto cestou. Aspoň nám po ceste vytrávi a stále môžeme pozorovať farby zapadajúceho slnka. Do Firy sa dostaneme krátko potom, ako slnko úplne zapadne za obzor. A odtiaľ už len naskočíme na autobus naspäť do nášho hotela…

Deň 5.

Pyrgos

Tentokrát sa vyspíme poriadne a na raňajky sa vyberieme až tesne pred desiatou. Ďalšie dve hodinky strávime v príjemnom chládku našej izby, pobalíme sa, odubytujeme, batožiny odložíme na recepcii. Zvyšok dňa chillujeme s knižkami v ruke striedavo v plážovom lounge pod ventilátorom, pri bazéne alebo na pláži. Aj miestni hovoria, že takéto závratne horúčavy na Santorini už dávno nezažili. Väčšinou tu more priveje oveľa dýchateľnejší vzduch. Zdá sa, že som si tu priniesla bežné počasie z Abu Dhabi. Podvečer, keď už tak nepraží, vyberieme sa autobusom na ďalší výlet po ostrove, tentoraz do historického Pygrosu vo vnútrozemí. Mestečko sa nachádza vysoko v kopcoch a uličky tu nie sú zrenovované, ani tak čerstvo vymaľované do biela, ale o to autentickejší majú vzhľad. Pre svoju pokojnú ničím nerušenú atmosféru mi trošku zabudnutý Pygros príde oveľa romantickejší než preslávená Oia. Deň zakončíme večerou v jednej z najlepších reštaurácii v meste – v Cava Alta. So zapadajúcim slnkom sa strecha reštaurácie rýchlo napĺňa návštevníkmi. Ešteže sme si stihli ukradnúť stôl s dobrým výhľadom. Po večeri a pohári vína sa už iba taxíkom zavezieme do nášho hotela pre batožiny a odtiaľ na letisko… Dávam si sľub, že sa sem ešte vrátim, ale nabudúce už s manželom… 🙂

Opäť mám šťastie! V čase, keď Etihad ruší layovre v Athenách, som vychytala jeden z posledných! A možno tomuto starobylému mestu fatálnosť pridáva na hodnote, ale okamžite sa tu zamilujem. Do mesta, samozrejme… A do gréckej kuchyne. 

V hoteli pri letisku, v ktorom sme ubytovaní, sa nezdržíme ani chvíľku. Len toľko, čo odhodíme uniformy a prezlečieme sa do civilu. Akurát jedna kolegyňa sa prezliekla rovno za „nevestu“. V bielych dlhých šatách a v zlatej korunke plánuje liezť hore na Akropolis kvôli pôsobivým fotkám na instagram. 🙂 (Dnešný svet sa zbláznil.) Skupinke štyroch dievčat velí náš údatný Cabin Senior z Litvy. Na letisku nastúpime na modrú linku metra a odvezieme sa až do samotného centra Athén. Vystúpime na rušnej zastávke Syntagma, odkiaľ postupujeme ulicami smerom hore k Akropolisu. Cestu z druhej strany lemujú obrovské rímske stĺpy, uličky postupne stúpajú a zúžujú sa. Malé butiky, okolo ktorých prechádzame, nás lakajú na svoje zlaté a strieborné šperky, kaviarne zase na svoje otvorené terasy a ľadové grécke frappe. Tej druhej ponuke neodoláme. Vonku je horúco, cesta stŕma a pravé grécke frappe predsa treba ochutnať! 

Akropolis

Po krátkej prestávke a príjemnej prechádzke úzkymi starobylými uličkami sa ocitneme pred bránami otvoreného múzea Akropolis. Pod nohami sa nám rozlieha celé mesto Athény. Panthenón, hlavná budova Akropolisu, je starý chrám zasvätený gréckej bohyni múdrosti, podľa ktorej mesto získalo svoje meno. Na svojom mieste stojí neuveriteľných 2500 rokov, od roku 447 pred naším letopočtom. Dnes chrám tvoria len staré ruiny, no zatiaľ stále stojí. Je symbolom starovekého Grécka, athénskej demokracie, západnej civilizácie a zároveň jednou z najúžasnejších starobylých pamiatok na svete. Kým naša „nevesta“ usilovne pózuje na fotky a láka pozornosť aj ostatných turistov, predstavujem si ako Panthenón asi vyzeral kedysi vo svojej plnej kráse, ak aj po toľkých rokoch vyráža svojou majestátnosťou dych. 

Herodovo divadlo

Kúsok od Panthenónu obdivujeme pozostatky antického Herodoveho kamenného divadla. Z hľadiska akustiky bolo vybudované tak dokonale, že antickí herci nepotrebovali žiadne mikrofóny a bolo ich dobre počuť až do najvyšších posledných radov. Dodnes sa tu pod holým nebom konajú koncerty. 

Grécka kuchyňa

Keď slnko začne pomaly zapadať za obzor, opustíme brány Akropolisu a vydáme sa cestou dole kopcom okolo mnohých stánkov s gréckymi suvenírmi. Vyjdeme až na hlavnom námestí Monastiraki, kde od trhových stánkov celým námestím rozvoniavajú čerstvé jahody, marhule a čerešne. Vôňa leta… Keďže sa mi hore na kopci roztrhol remienok na sandálke, stratím sa medzi ľuďmi a stánkami a vynorím sa až s novými ručne vyrobenými koženými sandálkami v pravom gréckom štýle. Keď sa nám všetkým podarí postupne zozbierať na hlavnom námestí, vyberieme si jednu z mnohých gréckych reštaurácií v okolí a usadíme sa. Je čas na grécku kuchyňu, jeden z hlavných dôvodov, prečo Grécko milujem. Gyros, souvlaki, grécky šalát s čerstvým syrom feta, olivami a olivovým olejom, tatziki, moja obľúbená musaka (niečo ako lasagne ale s mlatým mäsom, baklažánom a zemiakmi) či dezerty ako grécky jogurt s medom, chalva a baklava a k tomu lokálne pivo zamestnajú naše chuťové poháriky na niekoľko hodín. Fantastický večer vo fantastickom meste…