Nechce sa mi tomu celkom veriť! Dva roky sa mi o Hong Kongu ani nesnívalo, a teraz neprejde ani mesiac a ja mám možnosť sem opäť vycestovať. No tentokrát mám však s mestom špeciálne plány. Tentoraz obídem zvyčajné turistické miesta a vynasnažím sa vyhľadať miesto, ktoré sa pre svoju fotogenickosť a originalitu síce teší veľkej popularite na instagrame, málokto z instagramových blogerov sa vám však pochváli ako toto miesto nájsť… A pritom, je to celkom jednoduché…

Choi Hung Estate! 

Choi Hung v kantónčine vraj znamená Dúha a Choi Hung Estate je „kralikáreň“ pre ľudí v optimistických dúhových farbách. Je to však veľmi fotogenické miesto. Hong Kong síce patrí k jednym z najmocnejších finančných a obchodných centier na svete, je však aj jedným z najľudnatejších štátov sveta a tí ľudia, ktorí sem chodia za prácou, musia niekde bývať. Miesta je však málo. Apartmány normálnych ľudských veľkostí tu stoja nekresťanské mesačné nájomné. Podľa svetového magazínu Economist patrí Hong Kongu druhé miesto v rebríčku miest s najvyššími nákladmi na živobytie. Vláda mesta preto nechala postaviť niekoľko takýchto panelákov s mini apartmánmi pre širšiu verejnosť za prijateľnejšie ceny. Choi Hung tu stojí už od roku 1964 a vraj bol barák vymaľovaný dúhovými farbami, aby pozdvihol náladu svojich rezidentov…  Nuž… poďme radšej na to, ako sa sem dostať: Nastúpte na linku Kwun Tong line vlakov MTR do stanice Choi Hung a vyberte sa východom C3 alebo C4. A ste tu! Choi Hung je v podstate komplex asi 11 budov, no to najfotogenickejšie miesto sa nachádza na rovnako dúhovom basketbalovom ihrisku, ktoré stojí priamo v strede, avšak na streche parkovacieho domu, preto ho na prvý pohľad nie je vidno. Na ihrisku je vždy rušno. Decká, pre ktoré je sídlisko domovom, sa sem chodia hrávať. No v poslednom čase je ihrisko plné aj insta- cestovateľov, fotografov a blogerov. Zatiaľ sa obyvatelia na záujem nesťažujú… 🙂

 

Montane Mansion

Mojou ďalšou zastávkou je ďalšie typické a veľmi staré sídlisko, možno jedno z najstarších v Hong Kongu. Čo sa týka farieb je však oveľa smutnejšie. Fotografov však fascinuje svojou dokonalou symetriou. Montane Mansion na Quarry Bay je ukážkou toho, ako sa naozaj žije v Hong Kongu medzi bežnými ľuďmi. Povestné miesto sa nachádza na presnej adrese 1028 na King’s Road medzi zástavkami metra Quarry Bay a Tai Koo Station, asi o niečo bližšie k Tai Koo Station. V každom prípade je to však zaujímá prechádzka, kedy zistíte, že HongHong nie sú len fancy bary, kluby, značkové butiky a vyblýskané moderné mrakodrapy finančných centier… Počas prechádzky ozajstnými ulicami Hong Kongu mi napadajú rôzne smutné myšlienky. Napriek značnej hustote ľudí, sú ulice Hong Kongu čisté a upratané, ľudia si vážia i ten malý kúsok prírody, čo im na niektorých miestach ešte ostáva. U nás si tak prírodu nevážime, pretože jej máme stále dosť. Vyzerá, že tu bude večne. Avšak ak sa nezastavíme a nezamyslíme sa nad spôsobom života, ktorý vedieme, zachvíľu možno všetci budeme bývať ako bežní ľudia v Hong Kongu… Na svete je 7 miliárd ľudí a naša planéta sa rozhodne nezväčšuje… 

 

Toľké šťastie som snáď ani nečakala! Môj standby, čo je zvyčajne nepríjemné čakanie na telefóne, ktoré nakoniec končí ešte nepríjemnejším letom, ktorý nikto nechce, bol nakoniec premenený na jednu z najpríjemnejších destinácii – po dvoch rokoch sa tak opäť dostávam do Hong Kongu!

Hong Kong je obrovské mesto odtrhnuté od Číny so statusom samostatného štátu. Leží na niekoľkých pomerne hornatých ostrovoch plávajúcich pri pobreží Juhočínskeho mora. Táto poloha mestu zaručuje subtropické a večne vlhké podnebie, čo znamená, že je tu síce teplo, no mesto je väčšinu času ponorené do charakteristického hmlistého oparu. Hovorí sa, že najvhodnejšie obdobie na návštevu je jeseň – október, november a december, kedy hlmy ustupujú slnečnému počasiu. Keď sa ráno prebudím do krásneho slnečného rána (večer po prílete som už nevládala ísť nikam), je mi hneď jasné, kam si to namierim…

Výhliadka Victoria Peak

Jednou z najobľúbenejších turistických lokalít je výhliadka zvaná Victoria Peak, odkiaľ sa naskytá malebný výhľad na celé mesto a jeho hrdé mrakodrapy. Teda, ak máte šťastie a nevidíte pod nohami len hustú hmlu, prípadne odvážne spod hmly vykukujúce špičky najvyšších budov. Dnes to však vyzerá na ukážkový výhľad. Na Victoria Peak vedie niekoľko trás: buď sa hore strmými cestami vyveziete mestkou linkou autobusov alebo kúsok cesty prejdete výhliadkovou električkou a zvyšok si vyšliapete sami pešo. Ja si zvolím pohodlnú cestu mini autobusom číslo 1, ktorý ma z pomerne ukrytých gáraží pod známym obchodným centrom IFC mall v strede mesta za pár hongkongských dolárov vyvezie až na samý vrchol pod obchodný dom The Peak Galleria. (Bez Google maps by som si však tak ľahko neporadila!) Pri vstupe do minibusu vhodíte mince do kasičky a idete. Na výdavok zabudnite a či ste hodili presnú sumu, aj tak nikto kontrolovať nebude. Tu sa spolieha na ázijskú precíznosť a lojalitu. Hneď oproti Galleria mallu sa nachádza budova aj so slávnou 360-stupňovou výhliadkou Sky Terrace 428 na samom vrchu. Vstupné je 50 hongkongských dolárov (combo lístok aj s vyhliadkovou električkou je za 90 dolárov). Keď výhľad kompletne nezastiera závoj z hmly, stojí to za to! Hong Kong mám ako na dlani… 

 

Hong Kong je veľkolepé moderné mesto, v ktorom si prídu na svoje najmä rôzni fajnšmejkri. Je plné kulinárských reštaurácií, mixologických barov, zábavných podnikov, butikov najrôznejších značiek sveta. Vo večerných hodinách hrá všetkými farbami vďaka pohyblivým billboardom, vysvieteným podnikom a pestrým nápisom. Mesto, ktoré sa kedysi odtrhlo od Číny, aby si ďalej žilo svojim životom, prudko napredovalo a nič ho v ceste nebrzdilo. Dnes je domovom najrôznejších kultúr a národností, i keď tá čínska stále prevláda… 

Približne pred rokom som sa v Hong Kongu na pár dní zastavila, pamätám si večeru v jednej z Michelinových reštaurácii, kde jedlo vyzeralo ako umelecké dielo (jedla som jedlé zlato!) a víno, ktoré sme pili malo viac rokov, než moja mama. Tentoraz ma však čaká oveľa skromnejší výlet, verím však, že bude viac priestoru na skutočné poznávanie… 

Do Hong Kongu sme po únavnom nočnom lete prileteli ráno, takže si najprv doprajem niekoľko hodín potrebného spánku. No v podvečer už spolu s kompletnou zostavou pilotov z cockpitu, kolegyňou z Ruska a ďalšou z Anglicka sedím v autobuse na ceste do centra diania. Vystúpime pri obrovskom IFC nákupnom centre. Obklopujú nás samé mrakodrapy a mnohé budovy sú poprepájané prechodmi a pasážami, takže človek v skutočnosti ani nemusí výjsť von dýchať smog. Prvým spoločným cieľom je príjemná tradičná a nenaráročná reštaurácia, kde by sme zaplnili vyhladované žalúdky, a tak sa postupne strácame v úzkych a preplnených uličkách. Nájsť tu môžete všeličo, len nie to, čo práve hľadáte. 🙂 Nakoniec zablúdime v celkom sympatickom podniku. Hoci rada skúšam nové chute, čínskej kuchyni sa trochu bojím, takže z menu vyberám veľmi opatrne. Nakoniec skončím pri praženej ryži a kačke. Po večeri sa spolu pešo vyberieme k prístavu Victoria Harbour – Tsim Tsa Shui, kde by čoskoro mala začať lejzrová šou. Mrakodrapy blikajú na všetky strany, kým po rieke sa premávajú vysvietené lode s motívmi drakov… Úchvatný pohľad! Môj obdiv si získava aj fontána, ktorá je veľkolepo vyzdobená na tému nového roka opice, ktorý sa podľa čínskeho kalendára v týchto dňoch začína…

Som zmrznutá, unavená a prechladnutá, počasie v Hong Kongu som moc neodhadla, ale i tak sa na druhý deň prinútim vyhrabať z postele. S babami sa chceme ísť pozrieť na slávneho Veľkého Buddhu. Do vyskoých kopcov ponad celé mesto nás vyvezie lanovka. Pohľad dole je miestami celkom strašidelný. Na mesto padá hustá hmla, sotva si vidíme na špičky vlastných topánok. Ako však pomaly stúpame, hmla sa postupne rozplýva a na oblohu sa derie zubaté slnko. Len čo vystúpime z lanovky, víta nás Hello Kitty a ulička s obchodíkmi so suvenírmi. Na jej konci sa črtá chrám a tám vysoko, po stovkách schodov na nás kýva majestátny Buddha. Vďaka hmle celé miesto naberá priam magickú atmosféru. Pred bránami nás vítajú hráve psy. Jeden sa vyvalí na chrbát a hrá mŕtvolu, vďaka čomu priláka pozornosť turistov. Keďže trik zaberá, druhý pes svojho kamaráta okamžite kopíruje, nechce ostať nepovšimnutý. Keď magické miesto opúšťame, je vonku už celkom pekne. Ďakujeme si, že sme privstali tak skoro, pretože rady pred lanovkami v dopoludňajších hodinách vyzerajú nekonečné… Vďaka dobrému načasovaniu máme ešte čas trochu si pred letom oddýchnuť a naspäť na let, smer Abu Dhabi…