Hlavné mesto Južnej Kórei patrí medzi letuškami medzi najobľúbenejšie destinácie. Veľké moderné mesto je plné barov, reštaurácií a hlavne jedinečných obchodov so zázračnou kórejskou kozmetikou za pomerne nízke ceny. Mnohí Kórejci navyše bežne hovoria slušne po anglicky a celé mesto vyzerá dosť bezpečne. Navyše tu mávame pomerne dlhý layover a ubytovaní sme v prekrásnom hoteli – čo viac si jedna letuška môže priať? 

Na prvý deň nemám iné plány, než sa vybrať do rušných nákupných štvrtí ako sú Myeondong a Itaewon. Spravila som kórejským pleťovým produktom doma takú dobrú reklamu, že takmer každý v mojom okolí chce teraz tieto malé zázraky na večnú mladosť vyskúšať. Priletíme už okolo obeda, no nanešťastie ma po prílete zachváti poriadna migréna. Mením teda plány a prvý deň ostávam len pri „room servise“ a mäkkej posteli. Hneď na druhý deň však už vstávam skoro ráno, aby som stihla zameškané. Vo výťahu náhodou stretnem kolegov Talianku Desire a Ukrajinca Igora. Obidvaja sa chystajú na prehliadku pamiatok. Naše stretnutie považujem za znamenie a rozhodnem sa pridať k nim. Nákupy chvíľu ešte počkajú. Najprv však zakotvíme v malej palacinkárni neďaleko od hotela, kde si objednáme veľké raňajky na americký spôsob – vajcia, slaninka a samozrejme nadýchané palacinky s javorovým sirupom a čučoriedkovým džemom. Mňami! 

Hneď po raňajkách sa vyberieme na autobus Hop on/hop off. Obľúbená linka medzi turistami vás prevezie po všetkých najdôležitejších pamiatkách v meste za pár dolárov. Kedykoľvek môžete vystúpiť, potúlať sa po mieste, ktoré sa vám zapáči, a zase nastúpiť na nasledujúci spoj. To všetko v cene jedného lístka. Linka premáva po okruhu každých dvadsať minút, a tak predstavuje najpohodlnejšie spojenie v Seoule. Na autobus naskakujeme pohodlne na zastávke pri našom hoteli a vyskakujeme pri prvom kórejskom paláci. Changdeokgung (Changdeok palace) je rozsiahly komplex piatich palácov a kráľovských záhrad dynastie Joseonovcov. V strede záhrad sa nachádza prekrásne jazero, kde sa nachvíľu zastavíme… 

Prejdeme celý komplex a o 40 minút už zase naskakujeme na autobus. Postupne tak obehneme všetky dôležité paláce a múzeá v meste. Musím sa priznať, že mi všetky pripadajú na nerozoznanie rovnaké. Smejem sa hlavne na podobizni zvieraťa, ktoré zdobí všetky kráľovské budovy, no neviem ho identifikovať. S kolegami sa zhodneme, že ide o levožabu (alebo žaboleva?) – leva so žabiou tvárou. Našou poslednou zastávkou je palác Gyeongbokgung, ktorý patrí medzi najdôležitejšie paláce dynastie Joseonovcov. Kedysi býval sídlom samotného kráľa. Jeden z jeho palácov s názvom Deoksugung je miestom, kde doteraz prebiehajú tradičné ceremónie okolo výmeny kráľovskej stráže. Jednu takú veľkolepú prehliadku stihneme aj my. Fascinuje ma, ako sa stráž v pestrofarebných šatách nenechá vyviesť z miery za žiadných okolností a bez mihnutia oka stráži bránu, hoci sa okolo nej obšmietajú stovky turistov s fotoaparátmi. 

Najlepší zážitok dňa však na nás čaká až potom, keď zistíme že za bránami paláca si dokonca môžeme tradičné kostýmy stráže na niekoľko minút aj sami vyskúšať! Hneď sme sa s nadšením všetci traja zmenili na členov profesionálnej kráľovskej armády! Lenčo sa vysúkame z ťažkých šiat, vyhlasujeme koniec výletu po pamiatkach. Predsalen palácov už bolo na dnes dosť. Oddeľujem sa od svojich kamarátov a vzápätí už naskakujem na najbližší autobus, aby som mohla vystúpiť uprostred obchodov so žiadanou kozmetikou. Ako by som sa len mohla domov vrátiť bez zásob kozmetiky!  

Seoul patrí k jedným z tých miest, ktoré vás svojím čarom prekvapia. Do mesta priletíme až neskoro poobede, takže môj prvý dojem utvárajú rôznofarebné vysvietené ulice, blikajúce svetielka a neskutočná zima. Teplomer ukazuje -11 stupňov. Scestovanejšia kolegyňa ma zatiahne do štvrte Iteong, kde sa vraj výborne nakupuje kozmetika. Práve všelijaké kórejské krémiky, pleťové masky a odličovacie mlieka značiek ako Skin food alebo Face shop patria medzi top vývozný artikel. Začínam prichádzať nato, prečo všetky Kórejky vyzerajú, akoby po 17-tke prestali starnúť. Zlupovacia kávijárová maska, telové kakové maslo alebo pleťová voda z hnedého cukru robia s pokožkou zázraky. Mám vyskúšané! Po úspešnom nákupe potravín pre pleť prichádza čas zasýtiť aj žalúdok. Tešila som sa na nejaké kórejské špecialitky, ale kolegyňa ma prehovorí na mexickú reštauráciu. Na druhý deň pochopím prečo. Hneď ráno sa najprv vyberiem na prechádzku cez rozsiahly zamrznutý park Namsan smerom k známej seoulskej veži, odkiaľ je krásny výhľad na mesto. Odtiaľ potom zamierim do rušnej mestskej časti Myeong Dong, ktorá všade víta nový čínsky rok opice a kde pokračujem v nakupovaní potravín pre pleť. Vďaka množstvu reklamných nápisov to tu hrá snáď všetkými možnými farbami. Veľký plyšový Pikachu mi podáva nejaký leták. Nadišiel čas vyskúšať lokálne jedlo. Vyberiem si reštauráciu s 30-ročnou tradíciou „hot pot“ a z menu si zvolím najmenej podozrivé jedlo z ryže. Na stole pred sebou mám veľkú varnú platničku. Po chvíli príde servírka s panvicou a surovinami. Všetko predo mnou šikovne nakrája a hodí na panvicu. Chvíľu posmaží a odíde k inému stolu. Po chvíli sa vráti, prihodí ďalšie suroviny, posmaží a odíde. Opäť príde ryžovú masu premiešať a zase odíde. Po chvíli mám jedlo hotové. Môžem si ho nakladať na tanier teplé priamo z panvice. Kuracia galbi pražená ryža nechutí zle, ale dva razy nadšená tiež nie som. Po opbede sa ešte vyberiem k Múzeu kórejskej vojny. Nemusia vás zaujímať dejiny, ale minimálne pamätník pri vstupe do múzea sa oplatí vidieť! Pred letom naspäť do Abu Dhabi začína môj žalúdok protestovať. Tuším nabudúce ostanem pri nakupovaní len kozmetickej potravy…