Ľudia vravia, že Medellin je mesto Pabla Escobara. Ale je viac než len to! Pre príjemné teplé počasie po celý rok je to mesto večnej jari. Je plné vysokých zelených kopcov, kľukatých cestičiek a temperamentných kolumbijských žien. Je to takisto mesto, kde sa každý rok koná ten najkrajší festival kvetov na svete!

Za posledných 15 dní sme navštívili 4 krajiny, pričom v Kolumbiji sme sa zastavili dvakrát! Medellín pôvodne nebol v pláne, ale osud nás tam zaviedol i tak. “Me gusta buena Cocaina,” bola vraj prvá veta v španielčine, ktorú sa naučil jeden český dobrodruh, ktorého sme stretli na cestách. Vždy, keď sme pred odchodom na dovolenku spomenuli, že sa chystáme do Kolumbie, reakcia bola: “Kolumbia? Medellin? Pablo Escobar?” Ako som už spomenula, v pláne bola iba Cartagena, ale keď sme ostali trčať na letisku v La Paz v Bolívii a naša dovolenka sa závratne blížila ku koncu, zistili sme, že väčšie šance dostať sa späť do Európy máme (keďže cestujeme na stand-by letenky, naše šance závisia od obsadenosti letu), ak sa vyberieme cez Medellin a nie Bogotu. Vďaka pohodlnejším spojeniam, o ktorých sme pred tým nevedeli, tak navyše ušetríme jeden celý deň. A keď už v tom Medelline budeme, rozhodli sme sa ostať na dve noci. Len tak zo zvedavosti. Pablo Escobar nám stále víri hlavou. 

Kvôli vysokej nadmorskej výške, je počasie v Medelline príjemne teplé po celý rok, akurát často prší. Vďaka tomu sú tu však všetky kopce divoko zelené, a to bude asi aj dôvod, prečo sa tu tak dobre darí koka rastlinke. Medellin je však celosvetovo známy aj vďaka festivalu kvetov Feria de las Flores, ktorý sa koná vždy v auguste, a tiež mnoho ďalším prírodným atrakciám v okolí mesta ako sú napríklad početné kávové plantáže alebo Guatape. Zelená divočia, ktorú sledujem cez okno nášho Uber taxíka z letiska do mesta, má úplne ohromuje. Kvôli kľukatým a strmým cestičkám však naša cestá trvá takmer hodinu. Noc sme si zarezervovali v hoteli Gallery v centre mesta, čo vraj nie je veľmi bezpečná lokácia, ako sa neskôr dozvieme. Do umeleckého dizajnu nášho hotela sa však okamžite zamilujem. 

Keďže náš jazyk si stále dobre pamätá lahodnú chuť jedla, ktoré sme mali v Cartageni, nevieme sa už dočkať ďalšej ochutnávky kolumbijských domácich špecialít. Moj parťák na cesty Bill vyberie z tipov na Trip Advisori jednu reštauráciu s dlhou tradíciou v okolí nášho hotela. Vyzerá to tam dosť staré, ale zároveň drahé a prázdne. Ani jedlo mi veľmi nechutí. Menu je len v španielčine, tak vyberáme podľa obrázkov. Objednala som si niečo ako guláš, ktorý bol plný tuku a mastného mäsa. K tomu som dostala ryžu a avokádo. A Bill si obejdnal tak akurát pokazený žalúdok…

Kým sa Bill stále zotavuje zo svojich žaludočných problémov, ja si vychutnávam raňajky v tej najštýlovejšej reštaurácii, v akej som kedy jedla. Nachádza sa na streche nášho hotela a jej celkový dizajn je akýmsi mixom retro štýlu, umenia a kolumbijských tradícií. Šálka poriadnej kolumbijskej kávy pri tom na stole nesmie chýbať. Ale čo robiť so zvyškom dňa? Na prírodný zázrak, akým je Guatapé alebo na návštevu kávových plantáži potrebujeme minimálne jeden celý deň a na to už je neskoro. V pláne bolo doobeda navštíviť oblasť Comuna 13, ale Bill sa necíti dobre a internet je plný rád ako: “Nikdy tam nechodťe samy, najmä ak ste gringa!” (čo znamená biele dievča). Na poobedie máme zarezervovaný jeden súkromný výlet po stopách Pabla Escobara, ale na objednanie nejakej túry na doobedie je už príliš neskoro. Vonku je však tak krásne slnečno! Rozhodnem sa risknúť to. Nejaké extra paniaze si schovám do podprsenky, objendám si Uber a môžem ísť… Comuna 13 je údajne najnebezpečnejšou oblasťou v celom Medelline. Je plná pouličných gangov a chudoby. Kolumbijská vláda veľmi dobre vie, že s tým musí niečo robiť, a tak dala gangstrom do ruky štetce a farby. A odkedy sa časť tejto nebezpečnej štvrte premenila na galériu grafitti umenia, začala priťahovať pozornosť mnohých turistov. Kvôli bezpečnosti turistov je dnes navštevovaná časť dobre strážená policajtmi a ja sa tam nakoniec cítim úplne bezpečne, dokonca aj ako sólo biele dievča. Ale vybočiť z hlavnej trasy, ktorú ohraničujú eskalátory, alebo túlať sa tu za tmy, by som sa však nikdy neodvážila. Na hlavnej trase sa navyše môžete bezplatne pripojiť na wifinu. Na každom rohu vidím policajtov a množstvo skupiniek turistov s lokálnym sprievodcom. Sem-tam sa k nejakej skupinke nenápadne pridám, aby som sa dozvedela čosi o miestnych pomeroch. 

Keď sa vrátim naspäť do hotela, Bill sa už cíti podstatne lepšie, a tak sa môžeme spolu vybrať na túru po stopách Pabla Escobara. Obyvatelia Medellinu však nie sú veľmi nadšení, keď sa ich mesto spája hlavne s drogovým mafiánom. A hoci túry po jeho stopách patria medzi turistami k tým najžiadanejším, cestovné agentúry majú zakázané propagovať ich. Náš súkromný poldňový výlet so sprievodcom nás vyjde 40 dolárov na osobu. Chceme nahliadnúť do zákulisia okolo tejto kontroverznej osobnosti, porovnali realitu so známym seriálom na Netflixe, a k tomu sa dozvedeli, ako Pabla vnímajú samotní Kolumbijčania. Náš sprievodca nám ukáže Pablove luxusné väzenie vysoko v kopcoch (mohli sme vidieť len zdiaľky), strechu, na ktorej ho dostali (hoci už mŕtveho), a cintorín, kde je pochovaný vedľa svojej mamy, svojho najvernejšieho osobného strážcu a ďalších členov rodiny. Kým brázdime rozsiahly Medellin v aute, vonku husto prší. Náš sprievodca nám zatiaľ rozpráva rôzne príhody, ktoré poznáme z filmov a seriálov. Mňa však najviac zaujíma, ako Pabla vnímajú Kolumbijčania. Niektorí ho možno majú za miestneho hrdinu, ale mnohí sa zaňho skôr hanbia. Deň zakončíme pri stánku s empanadami, kam nás zoberie sprievodca. Asi najlacnejšia lahôdka, akú som kedy jedla… a opäť sa vraciam k názoru, že kolumbijská kuchyňa je skvelá. Na druhý deň ráno po raňajkách už letíme naspäť do Európy a Abu Zabí. 

Ja a môj najlepší parťák na cesty Bill sme obaja narodení v novembri a obaja máme jasnú predstavu o tom, aký darček k narodeninám by nám spravil najväčšiu radosť – poriadny výlet! Ale kam sa vybrať? Máme k dispozícii približne 2 týždne dovolenky a určite chceme ísť niekam ďaleko. A dá sa ísť ďalej, než na Veľkonočný ostrov? Pochybujem! Tento záhadný ostrov spolu s čarovnou Bolíviou bude hlavným cieľom našej cesty. Keď však na internete vyhľadávame najlepšie letecké spojenia z Abu Zabí, zisťujeme, že sa budeme musieť zastaviť v kolumbijskej Bogote. Zdá sa, že v Bogote sa krížujú všetky cesty do latinskej Ameriky. A keď už musíme v Bogote pristáť pre prípojný let, prečo sa nezdržať v Kolumbii trochu dlhšie a neodškrtnúť si tak ďalšiu krajinu z nášho dlhého zoznamu? A keďže pre obmedzený čas si musíme vybrať len jednu destináciu, vyberáme si to najkrajšie, čo Kolumbia ponúka – Cartagenu.

Šesť hodín v biznis triede z Abu Zabí do Mníchova s Etihadom, krátka zastávka na letisku v Mníchove a potom ďalších 12 hodín v biznis triede z Mníchova do Bogoty s Aviancou. Vďakabohu za naše zľavnené zamestnanecké letenky! Očarená som aj prístupom personálu Aviancy – na letisku aj na palube, všade sa stretávame s neuveriteľnou ústretovosťou. Starajú sa o nás ako o svojich vlastných kolegov, nie ako o dvoch otravných pasažierov, čo majú tu drzosť cestovať za menej než polovičnú cenu. Po 12-hodinovom lete však musíme znova prestupovať. Tentoraz je pred nami posledná krátka hodinka na palube lietadla smerom do Cartagene. A hoci väčšinou našej cesty vzduchom sme strávili spaním (alebo jedením) v pohodlnej biznis triede, keď dorazíme do cieľovej stanice, padáme mŕtvi od únavy. A v Cartageni je nehorázne horúco…

Keď pristaneme v Cartageni, je skoro ráno. Vezmeme si Uber a smerujeme do nášho hotela, ktorý sa nachádza v srdci mesta. Casa Baluarte je meno miesta, kde ostávame cez noc. Náš hotel je postavený v krásnom koloniálnom štýle, ale na horúcu sprchu môžeme zabudnúť. Len veľmi málo hotelov v Cartageni ponúka taký luxus. Aj tak je ešte príliš skoro na to, aby sme sa mohli ubytovať. Zatiaľ len využijeme maličkú kúpelňu v spoločných priestoroch, aby sme sa mohli umyť a prezliecť. Nebolo ľahké pobaliť sa na tento výlet. V Cartageni musíte rátať s horúcim karibským podnebím, na Veľkonočnom ostrove vládne večná jar, kým v Bolívii budeme pravdepodobne mrznúť od zimy. Dobre si premyslite plán cesty a zlaďte k tomu svoje oblečenie aj techniku balenia, pretože sa môže stať, že sa raz budete, podobne ako ja, tlačiť v mini kúpelni a snažiť sa pri tom niekde z dna obrovského kufra vydolovať niečo vhodné pre vlhké a horúce karibské podnebie. Po úspešnom zdolaní tejto drobnej výzvy som už pripravená na prvú prehliadku mesta. Bez akéhokoľvek plánu či konkrétneho cieľa sa o hodinu neskôr už túlame uličkami starého mesta. Je nádherné, no nevieme si ho naplno vychutnať, keďže sme poriadne unavení a vonku neuveriteľne praží slnko. Čoskoro to vzdáme a usalašíme sa v tieni parku. Odkedy som v Peru prvýkrát okúsila chuť šťavnatej grenadilly (ovocie podobné marakuji), snívam o tom. V Abu Zabí je toto typicky kolumbijské ovocie na pultoch obchodov takmer nemožné nájsť. A tak presvedčím Billa, aby sme kúpili aspoň dve kilá, a hneď ich aj celé spraskáme. Najlepšie ovocie, aké som kedy jedla!

V uliciach starého mesta prechádzame okolo viacerých Palenqueras – ako volajú nádherne kolumbijské ženy oblečené vo farebných tradičných kostýmoch s misami ovocia, ktoré nosia na hlavách. Zvyčajne sa zdžiavajú v tieni známych uličiek a parkov a čakajú na turistov a cestovateľov, aby im za pár drobných zapózovali na fotku, prípadne predali kus toho najšťavnatejšieho ovocia. Nemôžete odísť z Cartageny bez fotografie s dámami s ovocím.

Getsemani – salsa muzika na každom rohu

Čoskoro sme kvôli horúcemu počasiu úplne vyčerpaní a potíme sa ako v saune. Na neskorší obed si vyberieme prvú reštauráciu, ktorá sa nám páči. Nachádza sa neďaleko od nášho hotela, vo štvrti Getsemani, v najtradičnejšej a najfarebnejšej štvrti v celom meste. Táto lokalita je pre cestovateľov dobré známa vďaka svojim grafitti maľbám, mnohým barom a reštauráciam. Tá naša má krásnu záhradnú terasu s ventilátorom a podáva sa talianska kuchyňa. Sície nič kolumbijské, ale tak akurát pre dve unavené a vyhladované telá. Salsa muziku počujem vyhrávať na každom rohu. A hoci tieto tóny na mňa zvyčajne fungujú ako magnet, tentokrát sa radšej vyberieme naspäť do hotela. Ubytovať sa, osprchovať sa (v studenej vode, samozrejme), pripraviť si nejaký plán na zajtra a zaľahnúť do postele! Zajtra chceme skoro vstať, aby sme si Cartagenu mohli poriadne pofotiť, kým nás slnko začne páliť.

Po jednoduchých raňajkách a čerstvom kolumbijskom guava džúse na strešnej terase nášho hotela sme pripravení na menšiu foto túru. Máme pár hodín na to, než začne byť v uliciach príliš horúco a tesno. Kde sa teda nachádzajú tie miesta, kde si môžete spraviť najlepšie fotky?

1. Calle 37 – najkrajšia ulica v celej Cartageni je celá farebná a plná kvetov. Väčšina mojich najkrajších fotiek z Kolumbie je práve odtiaľ.
2. Abaco Libros y Café – ikonická pohľadnicová ulička s katedrálou v pozadí
3. Pouličné umenie v Getsemani
4. La Cocina de Pepina v Getsemani – reštaurácia s krásnymi oranžovými stenami a opretým starým bicyklom
5. Plaza de Trinidad, Getsemani
6. Ulička pred Santo Domingo Vidal Hostelom  – nádherná alej plná kvetov
7. Las Tres Guerreras – krásná Grafitti maľba
8. Calle de San Juan (Café de Mural)
9. Calle San Andres
10. Calle de la Sierpe
11. Strešná terasa hotela Movich
12. Carrrera 8

Keď sme konečne hotoví s fotkami, chceme vyskúšať kolumbijskú kuchyňu. Podľa recenzií na internete La Cocina de Pepina v Getsemani je údajne najlepšou reštauráciou v meste, ak chcete ochutnať pravú vzorku fúzie tradičnej kolumbijskej a karibskej kuchyne, lebo to je presne typické pre Cartagenu. Hoci reštaurácia je na kolumbijské pomery trochu predražená, stále si ju môžeme bez problémov dovoliť a rozhodne stojí za to. Ceny za jeden chod sa pohybujú od 20 do 30 tisíc pesos, čo je približne 7-10 dolárov. A k tomu navyše, okolie reštaurácie je ďalším vynikajúcim miestom na fotky. Objednáme si, čo nám z menu odporúčil čašník – lahodnú karibskú rybaciu polievku (Sopa Caribe), kyslé kolumbijské ceviche a delikátnu Posta Negra Cartagena – čo je pomaly opečená hovädzia sviečková spolu s cibuľou, paradajkami, paprikou a klinčekami. Všetko varené podľa klasických kolumbijských receptúr. Musím povedať, že kolumbijská kuchyňa je výborná. 

Najlepšie jedlo v Cartageni:

1. Sopa Caribe – kolumbijská rybacia polievka
2. Posta Negra Cartagena – plátok hovädzej sviečkovej
3. Kolumbijské ceviche
4. Ryba. Akákoľvek ryba.
5. Kolumbijský krevetový koktejl
6. Mango Biche
7. Jugos Naturales – teda čertsvo vytlačené šťavy z ovocia, najmä guava džús

Najlepšie reštaurácie v Cartageni:

1. La Cocina de Pepina
2. La Casa de Socorro
3. Pizza Carbon
4. Oh! La La
5. El Boliche Cebicheria

Po skvelom obede sa musíme vrátiť do hotela a zbaliť na ďalšiu cestu. Dnes cez Bogotu letíme do Santiaga de Chille a odtiaľ na náš vysnívaný Veľkonočný ostrov. Keďže cestujeme na zamestnanecké stand-by letenky, musíme si vždy dopredu skontrolovať, či sú v lietadle nejaké voľné miesta. Najprv sa zdá, že sú, no keď dorazíme do odletovej haly k bráne, náš let má meškanie a je zrazu úplne plný. Ale Avianca nás opäť zachránila! Keďže sme obaja trénovaní stewardi a so sebou máme platné licencie, dovolili nám cestovať na “jumpseat” (vyklápacie sedadlá určené pre letušky) spolu s posádkou vzadu v lietadle. Avianca sa opäť osvedčila ako najústretovejšia aerolinka… Do skorého videnia, Kolumbia! O menej než dva týždne sa vidíme znova…