Cartagena
LAYOVER
PALENQUERAS
ZOZNAM
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME
Ja a môj najlepší parťák na cesty Bill sme obaja narodení v novembri a obaja máme jasnú predstavu o tom, aký darček k narodeninám by nám spravil najväčšiu radosť – poriadny výlet! Ale kam sa vybrať? Máme k dispozícii približne 2 týždne dovolenky a určite chceme ísť niekam ďaleko. A dá sa ísť ďalej, než na Veľkonočný ostrov? Pochybujem! Tento záhadný ostrov spolu s čarovnou Bolíviou bude hlavným cieľom našej cesty. Keď však na internete vyhľadávame najlepšie letecké spojenia z Abu Zabí, zisťujeme, že sa budeme musieť zastaviť v kolumbijskej Bogote. Zdá sa, že v Bogote sa krížujú všetky cesty do latinskej Ameriky. A keď už musíme v Bogote pristáť pre prípojný let, prečo sa nezdržať v Kolumbii trochu dlhšie a neodškrtnúť si tak ďalšiu krajinu z nášho dlhého zoznamu? A keďže pre obmedzený čas si musíme vybrať len jednu destináciu, vyberáme si to najkrajšie, čo Kolumbia ponúka – Cartagenu.
Šesť hodín v biznis triede z Abu Zabí do Mníchova s Etihadom, krátka zastávka na letisku v Mníchove a potom ďalších 12 hodín v biznis triede z Mníchova do Bogoty s Aviancou. Vďakabohu za naše zľavnené zamestnanecké letenky! Očarená som aj prístupom personálu Aviancy – na letisku aj na palube, všade sa stretávame s neuveriteľnou ústretovosťou. Starajú sa o nás ako o svojich vlastných kolegov, nie ako o dvoch otravných pasažierov, čo majú tu drzosť cestovať za menej než polovičnú cenu. Po 12-hodinovom lete však musíme znova prestupovať. Tentoraz je pred nami posledná krátka hodinka na palube lietadla smerom do Cartagene. A hoci väčšinou našej cesty vzduchom sme strávili spaním (alebo jedením) v pohodlnej biznis triede, keď dorazíme do cieľovej stanice, padáme mŕtvi od únavy. A v Cartageni je nehorázne horúco…
Keď pristaneme v Cartageni, je skoro ráno. Vezmeme si Uber a smerujeme do nášho hotela, ktorý sa nachádza v srdci mesta. Casa Baluarte je meno miesta, kde ostávame cez noc. Náš hotel je postavený v krásnom koloniálnom štýle, ale na horúcu sprchu môžeme zabudnúť. Len veľmi málo hotelov v Cartageni ponúka taký luxus. Aj tak je ešte príliš skoro na to, aby sme sa mohli ubytovať. Zatiaľ len využijeme maličkú kúpelňu v spoločných priestoroch, aby sme sa mohli umyť a prezliecť. Nebolo ľahké pobaliť sa na tento výlet. V Cartageni musíte rátať s horúcim karibským podnebím, na Veľkonočnom ostrove vládne večná jar, kým v Bolívii budeme pravdepodobne mrznúť od zimy. Dobre si premyslite plán cesty a zlaďte k tomu svoje oblečenie aj techniku balenia, pretože sa môže stať, že sa raz budete, podobne ako ja, tlačiť v mini kúpelni a snažiť sa pri tom niekde z dna obrovského kufra vydolovať niečo vhodné pre vlhké a horúce karibské podnebie. Po úspešnom zdolaní tejto drobnej výzvy som už pripravená na prvú prehliadku mesta. Bez akéhokoľvek plánu či konkrétneho cieľa sa o hodinu neskôr už túlame uličkami starého mesta. Je nádherné, no nevieme si ho naplno vychutnať, keďže sme poriadne unavení a vonku neuveriteľne praží slnko. Čoskoro to vzdáme a usalašíme sa v tieni parku. Odkedy som v Peru prvýkrát okúsila chuť šťavnatej grenadilly (ovocie podobné marakuji), snívam o tom. V Abu Zabí je toto typicky kolumbijské ovocie na pultoch obchodov takmer nemožné nájsť. A tak presvedčím Billa, aby sme kúpili aspoň dve kilá, a hneď ich aj celé spraskáme. Najlepšie ovocie, aké som kedy jedla!
V uliciach starého mesta prechádzame okolo viacerých Palenqueras – ako volajú nádherne kolumbijské ženy oblečené vo farebných tradičných kostýmoch s misami ovocia, ktoré nosia na hlavách. Zvyčajne sa zdžiavajú v tieni známych uličiek a parkov a čakajú na turistov a cestovateľov, aby im za pár drobných zapózovali na fotku, prípadne predali kus toho najšťavnatejšieho ovocia. Nemôžete odísť z Cartageny bez fotografie s dámami s ovocím.
Getsemani – salsa muzika na každom rohu
Čoskoro sme kvôli horúcemu počasiu úplne vyčerpaní a potíme sa ako v saune. Na neskorší obed si vyberieme prvú reštauráciu, ktorá sa nám páči. Nachádza sa neďaleko od nášho hotela, vo štvrti Getsemani, v najtradičnejšej a najfarebnejšej štvrti v celom meste. Táto lokalita je pre cestovateľov dobré známa vďaka svojim grafitti maľbám, mnohým barom a reštauráciam. Tá naša má krásnu záhradnú terasu s ventilátorom a podáva sa talianska kuchyňa. Sície nič kolumbijské, ale tak akurát pre dve unavené a vyhladované telá. Salsa muziku počujem vyhrávať na každom rohu. A hoci tieto tóny na mňa zvyčajne fungujú ako magnet, tentokrát sa radšej vyberieme naspäť do hotela. Ubytovať sa, osprchovať sa (v studenej vode, samozrejme), pripraviť si nejaký plán na zajtra a zaľahnúť do postele! Zajtra chceme skoro vstať, aby sme si Cartagenu mohli poriadne pofotiť, kým nás slnko začne páliť.
Po jednoduchých raňajkách a čerstvom kolumbijskom guava džúse na strešnej terase nášho hotela sme pripravení na menšiu foto túru. Máme pár hodín na to, než začne byť v uliciach príliš horúco a tesno. Kde sa teda nachádzajú tie miesta, kde si môžete spraviť najlepšie fotky?
- Calle 37 – najkrajšia ulica v celej Cartageni je celá farebná a plná kvetov. Väčšina mojich najkrajších fotiek z Kolumbie je práve odtiaľ.
- Abaco Libros y Café – ikonická pohľadnicová ulička s katedrálou v pozadí
- Pouličné umenie v Getsemani
- La Cocina de Pepina v Getsemani – reštaurácia s krásnymi oranžovými stenami a opretým starým bicyklom
- Plaza de Trinidad, Getsemani
- Ulička pred Santo Domingo Vidal Hostelom – nádherná alej plná kvetov
- Las Tres Guerreras – krásná Grafitti maľba
- Calle de San Juan (Café de Mural)
- Calle San Andres
- Calle de la Sierpe
- Strešná terasa hotela Movich
- Carrrera 8
Keď sme konečne hotoví s fotkami, chceme vyskúšať kolumbijskú kuchyňu. Podľa recenzií na internete La Cocina de Pepina v Getsemani je údajne najlepšou reštauráciou v meste, ak chcete ochutnať pravú vzorku fúzie tradičnej kolumbijskej a karibskej kuchyne, lebo to je presne typické pre Cartagenu. Hoci reštaurácia je na kolumbijské pomery trochu predražená, stále si ju môžeme bez problémov dovoliť a rozhodne stojí za to. Ceny za jeden chod sa pohybujú od 20 do 30 tisíc pesos, čo je približne 7-10 dolárov. A k tomu navyše, okolie reštaurácie je ďalším vynikajúcim miestom na fotky. Objednáme si, čo nám z menu odporúčil čašník – lahodnú karibskú rybaciu polievku (Sopa Caribe), kyslé kolumbijské ceviche a delikátnu Posta Negra Cartagena – čo je pomaly opečená hovädzia sviečková spolu s cibuľou, paradajkami, paprikou a klinčekami. Všetko varené podľa klasických kolumbijských receptúr. Musím povedať, že kolumbijská kuchyňa je výborná.
Najlepšie jedlo v Cartageni:
- Sopa Caribe – kolumbijská rybacia polievka
- Posta Negra Cartagena – plátok hovädzej sviečkovej
- Kolumbijské ceviche
- Ryba. Akákoľvek ryba.
- Kolumbijský krevetový koktejl
- Mango Biche
- Jugos Naturales – teda čertsvo vytlačené šťavy z ovocia, najmä guava džús
Najlepšie reštaurácie v Cartageni:
- La Cocina de Pepina
- La Casa de Socorro
- Pizza Carbon
- Oh! La La
- El Boliche Cebicheria
Po skvelom obede sa musíme vrátiť do hotela a zbaliť na ďalšiu cestu. Dnes cez Bogotu letíme do Santiaga de Chille a odtiaľ na náš vysnívaný Veľkonočný ostrov. Keďže cestujeme na zamestnanecké stand-by letenky, musíme si vždy dopredu skontrolovať, či sú v lietadle nejaké voľné miesta. Najprv sa zdá, že sú, no keď dorazíme do odletovej haly k bráne, náš let má meškanie a je zrazu úplne plný. Ale Avianca nás opäť zachránila! Keďže sme obaja trénovaní stewardi a so sebou máme platné licencie, dovolili nám cestovať na “jumpseat” (vyklápacie sedadlá určené pre letušky) spolu s posádkou vzadu v lietadle. Avianca sa opäť osvedčila ako najústretovejšia aerolinka… Do skorého videnia, Kolumbia! O menej než dva týždne sa vidíme znova…
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME