Medellin

Ľudia vravia, že Medellin je mesto Pabla Escobara. Ale je viac než len to! Pre príjemné teplé počasie po celý rok je to mesto večnej jari. Je plné vysokých zelených kopcov, kľukatých cestičiek a temperamentných kolumbijských žien. Je to takisto mesto, kde sa každý rok koná ten najkrajší festival kvetov na svete!

Za posledných 15 dní sme navštívili 4 krajiny, pričom v Kolumbiji sme sa zastavili dvakrát! Medellín pôvodne nebol v pláne, ale osud nás tam zaviedol i tak. “Me gusta buena Cocaina,” bola vraj prvá veta v španielčine, ktorú sa naučil jeden český dobrodruh, ktorého sme stretli na cestách. Vždy, keď sme pred odchodom na dovolenku spomenuli, že sa chystáme do Kolumbie, reakcia bola: “Kolumbia? Medellin? Pablo Escobar?” Ako som už spomenula, v pláne bola iba Cartagena, ale keď sme ostali trčať na letisku v La Paz v Bolívii a naša dovolenka sa závratne blížila ku koncu, zistili sme, že väčšie šance dostať sa späť do Európy máme (keďže cestujeme na stand-by letenky, naše šance závisia od obsadenosti letu), ak sa vyberieme cez Medellin a nie Bogotu. Vďaka pohodlnejším spojeniam, o ktorých sme pred tým nevedeli, tak navyše ušetríme jeden celý deň. A keď už v tom Medelline budeme, rozhodli sme sa ostať na dve noci. Len tak zo zvedavosti. Pablo Escobar nám stále víri hlavou. 

Kvôli vysokej nadmorskej výške, je počasie v Medelline príjemne teplé po celý rok, akurát často prší. Vďaka tomu sú tu však všetky kopce divoko zelené, a to bude asi aj dôvod, prečo sa tu tak dobre darí koka rastlinke. Medellin je však celosvetovo známy aj vďaka festivalu kvetov Feria de las Flores, ktorý sa koná vždy v auguste, a tiež mnoho ďalším prírodným atrakciám v okolí mesta ako sú napríklad početné kávové plantáže alebo Guatape. Zelená divočia, ktorú sledujem cez okno nášho Uber taxíka z letiska do mesta, má úplne ohromuje. Kvôli kľukatým a strmým cestičkám však naša cestá trvá takmer hodinu. Noc sme si zarezervovali v hoteli Gallery v centre mesta, čo vraj nie je veľmi bezpečná lokácia, ako sa neskôr dozvieme. Do umeleckého dizajnu nášho hotela sa však okamžite zamilujem. 

Keďže náš jazyk si stále dobre pamätá lahodnú chuť jedla, ktoré sme mali v Cartageni, nevieme sa už dočkať ďalšej ochutnávky kolumbijských domácich špecialít. Moj parťák na cesty Bill vyberie z tipov na Trip Advisori jednu reštauráciu s dlhou tradíciou v okolí nášho hotela. Vyzerá to tam dosť staré, ale zároveň drahé a prázdne. Ani jedlo mi veľmi nechutí. Menu je len v španielčine, tak vyberáme podľa obrázkov. Objednala som si niečo ako guláš, ktorý bol plný tuku a mastného mäsa. K tomu som dostala ryžu a avokádo. A Bill si obejdnal tak akurát pokazený žalúdok…

Kým sa Bill stále zotavuje zo svojich žaludočných problémov, ja si vychutnávam raňajky v tej najštýlovejšej reštaurácii, v akej som kedy jedla. Nachádza sa na streche nášho hotela a jej celkový dizajn je akýmsi mixom retro štýlu, umenia a kolumbijských tradícií. Šálka poriadnej kolumbijskej kávy pri tom na stole nesmie chýbať. Ale čo robiť so zvyškom dňa? Na prírodný zázrak, akým je Guatapé alebo na návštevu kávových plantáži potrebujeme minimálne jeden celý deň a na to už je neskoro. V pláne bolo doobeda navštíviť oblasť Comuna 13, ale Bill sa necíti dobre a internet je plný rád ako: “Nikdy tam nechodťe samy, najmä ak ste gringa!” (čo znamená biele dievča). Na poobedie máme zarezervovaný jeden súkromný výlet po stopách Pabla Escobara, ale na objednanie nejakej túry na doobedie je už príliš neskoro. Vonku je však tak krásne slnečno! Rozhodnem sa risknúť to. Nejaké extra paniaze si schovám do podprsenky, objendám si Uber a môžem ísť… Comuna 13 je údajne najnebezpečnejšou oblasťou v celom Medelline. Je plná pouličných gangov a chudoby. Kolumbijská vláda veľmi dobre vie, že s tým musí niečo robiť, a tak dala gangstrom do ruky štetce a farby. A odkedy sa časť tejto nebezpečnej štvrte premenila na galériu grafitti umenia, začala priťahovať pozornosť mnohých turistov. Kvôli bezpečnosti turistov je dnes navštevovaná časť dobre strážená policajtmi a ja sa tam nakoniec cítim úplne bezpečne, dokonca aj ako sólo biele dievča. Ale vybočiť z hlavnej trasy, ktorú ohraničujú eskalátory, alebo túlať sa tu za tmy, by som sa však nikdy neodvážila. Na hlavnej trase sa navyše môžete bezplatne pripojiť na wifinu. Na každom rohu vidím policajtov a množstvo skupiniek turistov s lokálnym sprievodcom. Sem-tam sa k nejakej skupinke nenápadne pridám, aby som sa dozvedela čosi o miestnych pomeroch. 

Keď sa vrátim naspäť do hotela, Bill sa už cíti podstatne lepšie, a tak sa môžeme spolu vybrať na túru po stopách Pabla Escobara. Obyvatelia Medellinu však nie sú veľmi nadšení, keď sa ich mesto spája hlavne s drogovým mafiánom. A hoci túry po jeho stopách patria medzi turistami k tým najžiadanejším, cestovné agentúry majú zakázané propagovať ich. Náš súkromný poldňový výlet so sprievodcom nás vyjde 40 dolárov na osobu. Chceme nahliadnúť do zákulisia okolo tejto kontroverznej osobnosti, porovnali realitu so známym seriálom na Netflixe, a k tomu sa dozvedeli, ako Pabla vnímajú samotní Kolumbijčania. Náš sprievodca nám ukáže Pablove luxusné väzenie vysoko v kopcoch (mohli sme vidieť len zdiaľky), strechu, na ktorej ho dostali (hoci už mŕtveho), a cintorín, kde je pochovaný vedľa svojej mamy, svojho najvernejšieho osobného strážcu a ďalších členov rodiny. Kým brázdime rozsiahly Medellin v aute, vonku husto prší. Náš sprievodca nám zatiaľ rozpráva rôzne príhody, ktoré poznáme z filmov a seriálov. Mňa však najviac zaujíma, ako Pabla vnímajú Kolumbijčania. Niektorí ho možno majú za miestneho hrdinu, ale mnohí sa zaňho skôr hanbia. Deň zakončíme pri stánku s empanadami, kam nás zoberie sprievodca. Asi najlacnejšia lahôdka, akú som kedy jedla… a opäť sa vraciam k názoru, že kolumbijská kuchyňa je skvelá. Na druhý deň ráno po raňajkách už letíme naspäť do Európy a Abu Zabí.