DEŇ 1

Edinburgh

So sestrou Maťkou sa stretávame na letisku v Edinburghu. Ja priletím o čosi skôr z Abu Dhabi svojim Etihadom, Maťa dorazí priamo z Bratislavy Ryanairom. Len tak mimochodom, jej spiatočná letenka v plnej cene vyšla na krásnych 120 Eur, čiže o 80 Eur lacnejšie než moja letenka z Abu Dhabi po odrátaní 90-percentnej zamestnaneckej zľavy! Takže, Slováci, žiadne výhovorky, Edinburgh je pre vás naozaj dostupný! Priamo pred letiskom nasadneme na bledomodorý autobus Airlink, ktorý za štyri libry (spiatočný lístok) každých desať minút spája odľahlejšie letisko od centra (v noci „len“ každú hodinu). Vystúpime pri Edinburghskom hrade a ja hneď vytiahnem z vrecka mobil a otvorím užitočnú aplikáciu maps.me, ktorá funguje a spoľahlivo naviguje aj v offline režime (stačí si dopredu stiahnuť mapu). Cieľom je nájsť v uličkách starého mesta guest house Balmore (dvojlôžková izba s raňajkami cca 60 Eur za noc), v ktorom sme si zarezerovali prvú noc. Okrem toho však už dopredu zariadené nemáme nič. Ďalšie naše kroky odovzdávame do rúk osudu a spontánnosti. Akurát Maťka si so sebou nesie knižku – malého sprievodcu Škótskom s podčiarknutými miestami, ktoré by najviac chcela vidieť. Uvidíme, koľko toho stihneme… 

Haggis a whiskey!

Vonku prší a ťahať kufre po kockovanej dlažbe nie je sranda. Ale lenčo naše ubytovanie nájdeme, vyčasí sa a my naberáme novú energiu. Nábytok starý, izba maličká, ale veľmi útulná. Prezlečieme sa, ponaťahujeme končatiny a ideme naspäť do mesta. Vediem sestru presne po tej istej trase, ako som šla Edinburghom naposledy, keď som tu bola na layovri s posádkou: Edinburghský hrad, Royal mile, katedrála St. Giles, bazár v starom kostole, slávny psík Greyfrairs Bobby, výhľad zo Škótskeho monumentu… Podrobnejšie o tom píšem v samostatnom článku o Edinburghu. Na záver dňa končíme v tradičnom škótskom pube Maggie Dickson na ulici Grassmarket, kde sa už neviem dočkať, ako si pochutím na škótskej špecialitke Haggis (niečo ako naše jaterničky). Tak teda, dobrú chuť nám prajem!

DEŇ 2

Výhľad na mesto

Keď sa ráno zobudíme v mäkkej teplej posteli, len s námahou sa donútime vstať do chladného upršaného rána. Navyše Škóti sú riadni otužilci a poväčšine šetria na kúrení. Pri raňajkách sa musíme zahrievať silným anglickým čajom s mliekom. Po raňajkách sa odubytujeme, naše malé kufre odložíme na recepcii a opäť sa vyberieme do mesta. Tentoraz je na pláne kopec Calton hill s pamiatkami z prvej polovice 19. stor., ktorý som na layovri nestihla. Najprv si však v obchode so suvenírmi kúpime krásny červený dážnik s typickým tartanovým vzorom. Kým sa však vyškriabeme hore na kopec, vonku sa vyčasí. Tak akurát, aby sme mali ideálne svetlo na krásne fotky. Z kopca je jeden z najkrajších výhľadov na mesto. Okrem toho sa tu nachádza Old Royal High School (stará kráľovská škola), Dugald Stewart Monument a nedokončený vojnový pamätník. Už som písala, že každá budova v Edinburghu vyzerá ako strašidelný zámok. Možno práve to inšpirovalo J.K. Rowlingovú pre napísanie Harryho Pottera. V kaviarniach a príbytkoch tohto magického mesta sa však zrodilo aj viacero iných známych románov. Koho to zaujíma, môže si vybrať z mnohých ponúkaných túr po stopách slávnych spisovateľov ako Walter Scott, Robert Louis Stevenson (Ostrov pokladov), Arthur Conan Doyle (Sherlock Holmes), Irvine Welsh či Robert Burns alebo prehliadok, ktoré vás prevedú miestami opradenými strašidelnými historkami, miestami, kde dodnes zaručene straší a kde sa zjavujú duchovia a netvori… 

Škótsko vlakom

Okolo obeda sa tak silno rozprší, že sme nútené skryť sa do prvého bistra v bizarnom retro štýle. Podávajú však výbornú domácu zeleninovú polievku na zahriatie. Lenčo hustý dážď prejde do pozvoľného mrholenia, vyberieme sa okľukou okolo kanálu Fountainbridge naspäť ku guest housu po kufre. Nasleduje prechádzka na železničnú stanicu Waverley a odtiaľ vláčik do ďalšej našej zastávky – druhého najpopulárnejšieho mesta Škótska, do Glasgowa. Hoci sestra dobre šoféruje a počítali sme aj s takou možnosťou, že si prenajmeme auto, zistili sme, že oveľa pohodlnejšie (a asi aj lacnejšie) je cestovať po Škótsku vlakom. Navyše škótske železničné trate sú výborne prepojené, vláčikom sa dostanene všade a je v ňom voľná wifina! Lístky si môžete kúpiť jednoducho online aj s konkrétnou miestenkou (osobne používam medzinárodnú appku Loco2) a vyzdvihnúť na stanici v automate, kde iba zadáte váš referenčný kód a mašinka vám lístky vypľuje… Po hodinke príjemného surfovania vo vlaku dorazíme do Glasgowa. Potom zo stanice ťaháme kufre po pešej zóne lemovanej obchodmi až k ďalšiemu guest housu, kde strávime noc…

DEŇ 3

Čarodejnícka univerzita

Ráno sa zobudíme a s potešením zisťujeme, že upršané škótske počasie je preč. Vonku je nádherne slnečno. S chuťou rýchlo zmastíme raňajky, opäť necháme kufre na recepcii a pešky sa vyberieme do neďalekého parku Kelvingrove, kde stojí starodávna Glasgowská univerzita (postavená v roku 1864), ktorá svojimi početnými vežičkami inšpirovala J. K. Rowlingovú k vytvoreniu Rockfortskej čarodejníckej školy (Hogwarts/Bradavice). Celé okolie parku je nádherné, slnečné lúče a sfarbenné lístie jesene iba miestu pridávajú na čare…

Fort William

Po čarovnej prechádzke kúpime ľahký obed do vlaku a už sadáme na ďalší vláčik, tentoraz smerom hore na sever, do highlandského mestečka Fort William, ktorého magické rašeliniská si mnohí filmári vybrali na nakrúcanie filmových scén (Statočné srdce, Rob Roy). V prekrásnej drsnej prírode okolo najvyššieho pohoria Škótska – Ben Nevis sa odohrali aj mnohé scény z Harryho Pottera. Počas štvorhodinovej cesty vlakom celý čas sedíme prilepené k oknám a obdivujeme okolitú prírodu. Prechádzame aj okolo najpustejšej stanice na svete, maličkej železničnej stanici Corrour, kde vlaky zastavujú len na znamenie a kde väčšinou vystupujú odvážni turisti s vakmi na chrbtoch, aby sa do Fort Williamu vydali pešky naprieč rašeliniskami. Neďaleko odtiaľ sa uprostred prírody, pri malebnom jazere Loch Ossian nachádza hostel Loch Ossian Youth Hostel, ktorý využíva výhradne len vlastnú solárnu a veternú energiu. My však pokračujeme v ceste ďalej bezpečne vláčikom až do Fort Williamu. Cez aplikáciu Airbnb sme si tentoraz vybrali ubytovanie v rodinnom dome kúsok od vrchu Ben Nevis. Nie sme veľmi zdatné trekerky a naši hostitelia, ktorí v hornej časti domu bývajú, vraj patria k profesionálym horským sprievodcom. Martin, Fiona, dcéra Ella a psík Max – na pohostinnejších domácich sme snáď ani nemohli naďabiť. Martin nás ochotne autom vyzdvihne na stanici. Doma nám zapáli oheň v kozube a trpezlivo odpovedá na všetky otázky. Vonku je síce príjemne, no na krajinu pomaly padá večer a my potrebujeme naplánovať ďalšie kroky. Práve tu zisťujem, že úplne neplánovať sa nedá. Pôvodne sme chceli prejsť Ben Navis a potom sa vláčikom dostať do Mallaigu a odtiaľ trajektom na ostrov Skye, ale nepozreli sme si poriadne časy odjazdov, ktoré nám do seba vôbec nezapadajú. Martin nám však úžasne poradí previesť sa krajinou vláčikom Harryho Pottera. Skutočným parným vlakom, ktorý rovnako ako vo filmoch o Harrym Potterovi prechádza viaduktom. A na ostrov Skye sa vraj môžeme odviesť autobusovou dopravou priamo z Fort Williamu. Online sa už však lístky na vlak zarezervovať nedajú, a tak to budem musieť vybaviť telefonicky na druhý deň ráno…

DEŇ 4

Rockfortským Expressom

Zobudíme sa do upršaného rána. Trochu dažďa nám nevadí, ale toto je lejak, keď z neba padá voda ako zo sprchy. Plánovanú túru na Ben Nevis a k jazeru Glen Nevis budeme musieť odložiť. Volám Jacobite, spoločnosť, ktorá organizuje výlety rockfortským expressom (bradavickým/hogwartským expressom) a zisťujem, že ten poobedný spoj už nepremáva (iba v lete), ale ten ranný stále môžeme stihnúť. Bleskurychle sa adaptujeme na novú situáciu. Martin nás ochotne odvezie na stanicu, kde v jednom z vozňov kupujeme lístky. Žiadne nástupište 9 a ¾, nakoniec nie sme predsa na Kings cross, ale vo Fort Willliamu. Ako sa všetci usádzame v parnom vláčiku, mračná na oblohe sa začnú pomaly pretrhávať. S trochou šťastia budeme cez slávny viadukt prechádzať, keď už bude vonku pekne. Presne 10:15 vyrážame zo stanice a na oblohu sa predierajú slnečné lúče. Mali sme šťastie, vyfasovali sme miesta hneď pri okne v poslednom vozni, a keď sa vlak zatáča do zákruty, krásne vidíme na predný rušeň a unikajucú paru. Aká romantika! A blíži sa 380 metrov dlhý a 80 metrov vysoký viadukt Glennfinnan. Vlak spomaľuje a všetci cestujúci sa nahrnú k oknám a cvakajú spúšťou ostošesť. Za viaduktom na chvíľu zastanene v stanici Glennfinnan, kde stojí aj malý stánok so suvenírmi. Kupujem si sprievodcu lokalitami, kde sa filmy Harry Potter natáčali. Na obed dorazíme vláčikom do rybárskej dedinky Mallaig, kde sa chvíľu potúlame, naobedujeme sa a zase sadáme na Harryho vláčik naspäť do Fort Williamu. Čo sme nestihli odfotiť po ceste sem, doháňame na ceste naspäť. Vo Fort Williame Martinovi chvíľu trvá, kým nás môže vyzvidhnúť, a tak sa chvíľu túlame po malebnom námestí, ktoré je len kúsok od železničnej stanice. Škótsky kraj Higlands je čarovný. Večer už len praskajuúci ohník v kozube, knižka a teplá perina…

DEŇ 5

Upršaná cesta a Eileen Donan Castle

Po raňajkách nás náš milý hostiteľ Martin poslednýkrát zavezie na stanicu, kde nasadneme na autobus Citylink smerom cez dlhý most do prístavného mestečka Portree, najväčšieho mesta na ostrove Skye. Celý deň husto prší a podľa predpovedí počasia sa dnes ani nemá vyčasiť. Náladu nám to však nepokazí, aj tak máme celý deň vyhradený len na presun na ostrov, a pokiaľ šofér autobusu nešetrí kúrením, je nám príjemne. Približne o dve hodinky otvoríme zalepené oči a začíname vyzerať cez okno. Prechádzame okolo idylického zámku Eileen Donan Castle, ktorý stojí takmer na vode. V neskorších popoludňajších hodinách konečne dorazíme do Portree. Vonku neprestajne husto prší. Chvíľu sa túlame mestom a vymýšľame ďalší plán. V tomto lejaku nemá zmysel bez auta vyberať sa na prieskum ostrova. Najprv sa zastavíme v reštaurácii, kde sa rýchlo potrebujeme zohriať, vyschnúť, naplníť žalúdky a pripojiť sa na wifinu. Neskôr sa pre ďalšie rady presunieme do turistického infocentra (Visitscotland). Premýšľame, že si na ďalší deň zarezervujeme nejaký organizovaný výlet na ostrove, ale všetky sú už plne obsadené. Nevadí, na vlastnú päsť je to aj tak vždy lepšie. V centre nám poradia najbližšiu požičovňu aút. Jazdiť po ľavej strane bude výzva, ale ideme do toho. Auto dostaneme hneď. Maťka je chvíľu vyplašená z automatickej prevodovky a jazdenia po opačnej strane, ale zvláda to dobre. Zastavíme sa v potravinách, kde si nakúpime večeru a už parkujeme pred ďalším guest housem v centre mesta, kde dnes strávime noc. Vonku stále príšerne leje a my sme premuknuté do nitky, preto na večer máme len jediný plán – zaliesť pod perinu a zahriať sa! 

DEŇ 6

Isle of Skye

Vstávame skoro ráno ešte za tmy a po výdatných raňajkách na škótsky spôsob – vajíčka s lososom, sa vyberáme na prieskumný výlet po ostrove. Počasie nám opäť praje. Zabúdam na všetky nadávky a opäť sa teším, že sme sa do Škótska vybrali na jeseň. Jesenné sfarbenie pridáva už i tak prekrásnej krajine ešte viac na kráse. K prvej zastávke – k skale s názvom Old Man of Storr je to autom od Portree len 10 minút. Zaparkujeme na parkovisku, ďalej si to už musíme vyšliapať pešo. Stúpame po prírodnej cestičke stále vyššie a vyššie do kopcov, vonku sa pomaly rozvidňuje, slnko stúpa na oblohu. Pochvaľujeme si, že sme sa sem vybrali tak zavčas rána. Naokolo žiadni turisti, len my dve a skaly. Výhľady sú neskutočné. Cítim sa, akoby som sa ocitla v úplne inom tisícročí dávno, dávno pred Kristom, keď ešte na zemi žili dinosaury, tak magicky na mňa okolitá príroda a skaly naokolo pôsobia. Stúpame stále strmejšie, vzduch redne a mne neustále tečie z nosa. Už som minula všetky vreckovky a ledva dýcham. Už sa chystám zneškodniť svoj šál, keď sestra vytiahne z tašky dámsku hygienickú vložku! Presne tak, utieram si nos do vložky a je to ten najlepší nápad vôbec. Soplíky sa pekne absorbujú a ja som na celú cestu hore dobre vybavená.:) Keď je stúpanie za nami, tešíme sa z úžasného výhľadu na kopce. Po ceste naspäť dole k autám začíname stretávať stále viac a viac turistov. Kým dorazíme k parkovisku, je tak preplnené, že autá už parkujú pozdĺž cesty a vlnia sa v dlhom rade. 

Dinosaury na Lealt Falls

Vyrážame na cestu k ďalším skalám Lealt Falls a Kilt Rock, odkiaľ sa nám naskytajú opäť dychberúce výhľady. Práve na Lealt Falls archeológovia objavili skamenený otlačok šľapaje dinosarua, ktorý si dodnes môžete premerať. Takže tu naozaj kedysi boli! 

Vílie jazierka

Poobede už autíčkom kľukatými úzkymi cestičkami, kedy sa šikovne musíte vyhýbať proti idúcim autám už smerujeme k Fairy Pools, k vílím jazierkam. Opäť zaparkujeme a zvyšok už musíme vyšľapať. Opäť ledva naberám dych, ale tentoraz som ohromená krásou. Drobné jazierka medzi skalami s tyrkysovou čistou vodou a žblnkajúce vodopády ma celkom omámujú. Tak sem sa chodia kúpať víly! Je príliš chladno, aby sme do vody skočili, aj keď niektorí turisti tak odvážne robia. Sestra sa šplhá skalami hore k ďalším jazierkam, ja mám však chuť posadiť sa na jeden kameň blízko k vode a načúvať zvukom prírody. Cítim sa ako v božom chráme. V tom najkrajšom chráme, aký človek nikdy nepostaví…

Mraky a hmla

Hoci by som najradšej ostala až do večera meditovať pri vílích jazierkach, musíme vrátiť auto. Po ceste naspäť nám začne štrajkovať prevodovka. Každé auto, ktoré okolo nás prechádza, však ochotne zastaví, miestni ľudia sa nám snažia pomôcť. S ich pomocou nakoniec nejako problém vyriešime, automatika sa spamätá a my dokážeme auto vrátiť do požičovne v dobrom stave. Zastavíme sa v reštaurácii na ďalšie chutné Haggis a odtiaľ už šup na autobus do Inverness, kde v jednom z ďalších píjemných guest housov strávime poslednú noc v Škótsku. Už teraz však viem, že deň stráveny na malebnom ostrove Skye (má len čosi cez 9500 obyvateľov), ktorého názov je odvodený z nórskeho slova skuy, čo znamena „mraky a hmla“, sa do mojej pamäte navždy vryje ako jeden z tých najkrajších dní v živote. Dovidenia Skye!

DEŇ 7

Za Lochnesskou príšerou

Zobudíme sa do krásneho slnečného rána v severnom Škótsku v meste Inverness, ktoré leží pri legendami opradenom jazere Loch Ness. Online sme si zarezervovali túru k jazeru po stopách lochnesskej príšery. Najprv sa autobusom odvezieme bližšie k jazeru. Tam nasadneme na loď smerom k ostrovu, kde stojí zámok Urquhart Castle. Jazero, ktoré vraj vzniklo po poslednej dobe ľadovej, dosahuje hĺbku až 300 metrov a vďaka špecifickému zloženiu je voda v ňom hustá, ťažká a tmavodmodrá ako atrament. Ideálne podmienky pre úkryt nezvyčajného tvora! Po ceste naspäť do Inverness sa ešte zastavíme v exhibičnom centre, kde nám zaujímavým spôsobom objasnia všetky výskumy, pátrania, legendy, otázniky i fakty okolo lochnesskej príšerky. Začínam naozaj veriť, že v jazere by sa niečo podivné mohlo ukrývať!

Goodbye Škótsko

V Invernesse sa zastavíme ešte na obed – opäť moje obľúbené Haggis, potúlame sa po meste, a na večer už nasádame na vlak naspäť do Edinburghu. Vybrali sme si však nesprávny vozeň. Je plný spievajúcich, resp. skôr vrieskajúcich, rozjarených a opitých futbalových fanúšikov. Sprievodca nás však zachráni. Vozeň je zamknutý, aby fanúšikovia nechodili po celom vlaku a neobťažovali ostatných cestujúcich, ale na najbližšej stanici nám sprievodca poradí preskočiť do pokojnejšieho vozňa. Po príjazde do Edinburghu smerujeme hneď k stanici Waverley, kde nastupujeme na autobus Airlink naspäť na letisko… Goodbye Scotland! I already miss you! 

Na letisku v Edinburghu pristaneme skoro ráno za hustého dažďa. Našťastie, medzitým, ako si doprajem nutné štyri hodinky spánku, počasie sa zázračne vyčasí. Síce vonku príšerne fúka, obloha vyzerá prevažne na slnečno. Necháme sa prekvapiť, na ako dlho.:) Predsalen, sme v studenom Škótsku, ktoré je na slnečné lúče pomerne skúpe. Na výlet do mesta sa vychystáme v neuveriteľnom počte. Vyrážeme v osmičke! Zdá sa, že Edinburgh patrí medzi populárne miesta, lebo skúsenejšia posádka málokedy opúšťa pohodlie hotelovej izby. Iba nováčikovia, stále plní energie chodia von. Z veľkej zostavy mám pomerne strach, radšej sa vyberám na prieskumy sama alebo v malej skupine ľudí, s ktorými si rozumiem. Predstavujem si hádky a neochotu robiť kompromisy. Zdá sa však, že dnes fungujeme ako tím nielen na palube, ale i bez našich uniforiem. 

Harry Potter a verný psík

Najprv sa necháme veľkým taxíkom pre osem ľudí vyviesť k edinburghskému hradu. Dovnútra nejdeme, iba si vychutnávame výhľad z hradieb. Každá budova hlavného mesta Škótska vyzerá ako strašidelný zámok. Už chápem, prečo spisovateľka J. K. Rowling prišla k inšpirácii napísať Harryho Pottera práve tu. Neskôr sa stratíme vo veľkom obchode so suvenírmi, ktorý sa nachádza hneď pod hradom. Tašky plníme kašmírovými šálmi, sušienkami alebo čajmi s príchuťou whisky. A nastal čas zapĺniť žalúdky. Náš Food and Beverage manager nás cez hlavnú ulicu Royal Mile vedie na overené miesto. Prechádzame okolo nádhernej katedrály St. Giles, pod ktorou na gajdy vyhrávajú Škóti v typických kiltoch. Zastavujeme sa v obchode so škótskou whisky a ďalej pokračujeme smerom k námestiu Lauriston. Tam na rohu Grassmarket a ulice Georga IV. stojí malá soška psíka. Greyfriars Bobby bol miláčikom celého mesta. Známym sa stal po smrti svojho pána, keď ostával vytrvalo strážiť jeho hrob po dobu neuveriteľných 14 rokov, až kým sám nezomrel. Len vďaka ľuďom, ktorí mu na hrob nosili jedlo, dokázal vydržať pri živote tak dlho… Jedinečný príklad vytrvalosti, vernosti a bezpodmienečnej lásky, ktorú ani smrť nerozdelí…

Škótske jaterničky

Na ulici Grossmarket sa nachádza aj typický škótsky pub Maggie Dickson so živou muzikou a tradičným jedlom. Práve tam zakotvíme. Ako aperitív volím „slanú a rašelinovú“ Isle whisky Laphroig. Za nimi nasleduje hustá krémová zeleninová polievka a jahňacie kotlety so zemiakovou kašou. Opatrne z taniera kolegu ochutnávam tradičné škótske Haggis, čo sú vlastne niečo ako naše jaterničky, teda ochutené ovčie vnútornosti zmiešané s ovsenou kašou. Na počudovanie musím uznať, že sú vynikajúce! Nabudúce už nebudem toľko váhať. 

Výhľad z veže

S plným žalúdkom a zohriati vďaka whisky sa opäť vyberáme do studeného počasia. Slniečko sa stále drží na oblohe, hoci občas bojuje s ťažkými mrakmi. Na Royal mile sa zastavíme v starom kostole, ktorý dnes funguje ako bazár s nádherným umeleckými predmetmi. A tam sa naša početná skupinka aj rozpadá. Kapitán s kopilotom ostávajú v bare na druhej strane ulice pri whisky, my ostatní kráčame dole ulicou smerom k veži Scott Monument. Za päť libier môžeme vystúpiť hore na vyhliadku. Vedie tam 287 stŕmych, točitých a nebezpečne úzkych schodov. Kým sa vyšplháme hore, ledva lapáme dych a bojujeme so závratom. Hore navyše príšerne fúka, ale ten výhľad na celé mesto rozhodne stojí za to! Podarí sa mi pár parádnych fotiek…

See you soon Edinburgh

Keď zídeme z veže domov, vonku sa už začne pomaly stmievať. Traja z nás sa opäť oddelia a pokračujú na kopec Calton hill, kde sa nachádzajú nejaké zujímavé zrúcaniny. My ostatní vyzdvihneme kapitánov z baru a vraciame sa spolu na hotel. Edinburgh je úžasný! Teším sa, že už čoskor sa sem zase vrátim. 😉