Do viac francúzskeho než švajčiarskeho mesta Geneva priletíme v popoludňajších hodinách. Ani chvíľu neváhame, ale krátko potom, čo sa ubytujeme v hoteli pri letisku, stretávame sa pomerne veľká partia v hotelovom lobby s jasným plánom vyraziť do mesta a stráviť večer na vianočných trhoch s pohárom vareného vína v jednej ruke a pečenou klobáskou v druhej. Uličky Genevy sú krásne vyzdobené, a keď prechádzame okolo genevského jazera so známym vodotryskom, začína sa pomaly stmievať. Na žiadne vianočné trhy sme žiaľ v centre starého mesta nenarazili, iba v katedrále práve začína nejaký adventný koncert. Kto ma 20 frankov vo vrecku, ostáva na koncerte, my ostatní, čo sme si zatiaľ nezaobstarali miestnu menu, pokračujeme ďalej za vôňou klobásky. Po vianočných trhoch však ani stopy. Geneva bude asi prvé európske mesto, ktoré tomuto zvyku neholduje. Zdá sa, že Švajčiari radšej trávia víkendy na horách než medzi stánkami s vareným vínom. Zakotvíme teda v malej reštaurácii, kde aspoň podávajú fantastické pravé švajčiarske sýrové fondue. Zachvíľu nám na stôl donesú dva veľké hrnce s tekutým horúcim syrom. V jednom plávajú aj hríby, do druhého nám vraj priliali proseco. Chopíme sa vidličiek a už jeden cez druhého na ne napichujeme kúsky chleba a ponárame ich do horúceho syra. To raz musíte vyskúšať! (Len tak mimochodom, to s prosecom nám všetkým chutilo viac.)

Za vianočnou atmosférou

Zahriati a s plnším žalúdkom ďalej vytrvalo hľadáme vianočnú atmosféru. Až neskôr v uliciach nového mesta Genevy nájdeme drevené stánky. Namiesto tradičných remeselných výrobkov a lokálnych vianočných špecialít však prevládajú stánky s dekoráciami dovezenými niekde z Thajska. Jedna kolegyňa vraví, že presne takú istu masku Buddhu kúpila na trhu v Bangkoku. S vareným vínom to teda vzdávame, mnohí z nás končia v Macdonalde a odtiaľ naspäť do hotela.

Švajčiarska čokoláda

Na druhý deň ráno mám ešte zopár hodín do odletu a tak sa opäť vyberám do mesta. Vonku je škaredo, hmlisto a daždivo, ale ja mám menšiu misiu – priviesť domov škatuľku s povestnou švajčiarskou čokoládou. Kamarátka mi pred odletom do mobilu uložila poznámku: „Go to Auer chocolatier on Rue de Rive 4, downtown Geneva. Get the big chocolate macarons and Auer hearts pralines and cherry liquer pralines.“ (Choď do čokoládovne Auer na ulici Rue De Rive 4, v starom meste Genevy. Odnes si odtiaľ veľké čokoládové makaróny, srdiečkové pralinky Auer a pralinky s čerešňovým likérom. – pozn prekl.) Čokoládovňa Auer patrí v Geneve medzi tie najlepšie a s najdlhšou tradíciou, čo sa odráža aj na cene. O jej popularite však svedčí aj dlhý rad ľudí, ktorí ochotne čakajú pred dverami maličkej predajne aj v daždi a v zime. (Do vnútra sa ich veľa nezmestí a záujem o bonbóny pred Vianocami ešte rastie.) Zaradím sa do radu, čokoládky si musím najprv vystáť. Ale stálo za to. Na vianočnom stole išli rovnako na dračku ako mamine vianočné pečivo. 😉

Tentoraz si však v rieke nezaplávem, leto dávno vystriedala chladná jeseň. Aj tak sa teším, ako sa zase budem môcť rozpomínať na malebné starobylé uličky, ktoré mi v mnohom pripomínajú Bratislavu. Na prechádzku po meste sa ku mne pridávajú aj moje dve kolegyne z Maroka a Kazachstanu. Aj keď sme vyzbrojené mapkou, viem, že v Zurichu sa nestratíme. Všetko hlavné sa deje popri rieke. V hornom konci mesta leží hlavná stanica, kde chytíme električku k letiskovému hotelu, na dolnom konci sa zase rieka vlieva do jazera Zurich. Romantické uličky Starého mesta sa rozprestierajú okolo radnice a mosta Rathaus celkom v strede mesta. Hore nad mostom sa zase tiahne krásny Lindenhof park s úžasným výhľadom na mestskú promenádu popri rieke. Tam sa chvíľu zastavíme a vychutnávame si výhľad, hojdáme sa na hojdačkách. A ďalej sa túlame uličkami. Zastaví nás až vôňa syrového fondue. Terasy reštaurácií sú stále otvorené do ulíc, ľudia sa skláňajú nad hrncami s tekutým syrom a máčajú si doňho kúsky chleba napichnuté na vidličke. Syrové fondue je švajčiarska špecialita a Zurich nemôžete obísť bez toho, aby ste ho neochutnali. My takisto nie sme výnimka… Mňam! To je ale lahodné zakončenie našich potuliek mestom… 

 

Ako sa píše na Wikipédii, Geneva je švajčiarske mesto obklopené Alpami, ktoré leží pri južnom cípe veľkého ženevského jazera. Má nádherný výhľad na Mont Blanc, je strediskom Červeného kríža, diplomacie a bankárstva. Francúzsky vplyv je zjavný – prejavuje sa v jazyku, kulinárii aj v niektorých bohémskych častiach okresu ako je napríklad Carouge. 

A naozaj, hoci sa vo Švajčiarsku oficiálne hovorí štyrmi jazykmi (nemecky, francúzsky, taliansky a retorománsky), v Geneve jednoznačne prevláda francúzština. Ľudia tu hovoria, jedia, obliekajú sa a určite sa aj bozkávajú zásadne veľmi francúzsky. Na každom rohu stojí nejaká banka, dokonca som našla aj pobočku Národnej banky Abu Dhabi, a ak nie banka, tak obchody s luxusnými hodinkami – značky Rolex či Breitling. Jazero so známym gejzírom tvorí veľkú časť mesta, ale obrysy Mont Blanc nenachádzam ani v diaľke. Možno preto, že prvý deň celý čas husto prší. Kvôli letu som musela veľmi skoro vstávať, a každý, kto ma pozná, vie, že nie som veľmi ranné vtáča. Po prílete teda nad mestom víťazí posteľ a „room service“. V hoteli Movenpick pri letisku, v ktorom sme ubytovaní, majú navyše v menu fantastický Tatarák, ktorému sa nedá odolať. Na druhý deň sa už však prinútim vstať z postele pomerne skoro, lebo mesto, ktoré je jednou nohou v obľúbenom Francúzsku, si nemôžem nechať újsť. Súčasťou kľúča od izby je aj celodenný elektronický lístok na mestskú dopravu, a tak dostať sa z hotela do mesta je ešte o čosi jednoduchšie. Nasadnem na električku číslo 14 a odveziem sa do centra mesta, kde vystúpim na rušnej zastávke Bel Air. Naľavo za mostami vidím v diaľke známy gejzír Jet d’Eau. Zdá sa, že mapu ani nebudem potrebovať, orientačný bod je veľmi jasný. Kráčam popri rieke, ktorá ústí do jazera a je plná drzých čajok, kačiek a labutí. Zvykli si, že ich sem ľudia chodia kŕmiť. Popri rieke leží dlhý park a na jeho konci kvetinová záhrada v tvare ikonických švajčiarskych hodiniek. Rozmýšľam, aký suvenír zo Švajčiarska prinesiem priateľovi. Typické sú hodinky a čokoládky. Zvíťazí dostupnejšia možnosť. 🙂 Zakotvím teda v prvej čokoládovni, v uličke na druhej strane cesty od parku. Odtiaľ sa už mesto delí na novú časť plnú módnych butikov a starú časť okolo katedrály, ktorá vyniká romantickými starobylými uličkami a kaviarničkami, kde podávajú famózne sýrové fondue. Len tak sa túlam po meste a vychutnávam si atmosféru. Milujem takéto dni! Milujem Genevu! Je fajn byť zase v Európe, kde sa cítim ako doma…