Na svete je toľko krásnych miest a žien a toľko dobrého vína a jedla, že márni čas ten, kto jeho krásy a chute nespoznáva. Taký človek nežije naplno. Taliani by vám o tom vedeli rozprávať.

Podľa mňa to najkrajšie z Talianska sa ukrýva v časti zvanej Kampánia na Amalfitánskom pobreží, ktoré sa tiahne na juh od Neapola. Za pravdu mi dajú všetci svetovo známi influenceri, ktorí by vo svete sociálnych sietí neznamenali nič, keby na svojom účte nemali aspoň jednu fotku z Positana. Mnohé osobnosti si na skalnatom pobreží nechali medzi citrónovníkmi postaviť svoje vily – patrí k nim napríklad aj Sophia Loren. A medzi Talianmi koluje múdrosť: Ak chcete, aby sa do vás dievča naozaj zamilovalo, vezmite ho do Positana. Ja som sa do tohto miesta zamilovala dávno predtým, než sa z neho stala najfotografovanejšia destinácia na Instagrame. Je čas starú lásku oprášiť…

Prázdne Positano?

V roku covidu, len čo sa Taliansko spamätá z tvrdého úderu prvej vlny a na leto opäť turistom otvorí hranice, beriem si neplatené voľno a s kamarátkou pred prísnymi opatreniami utekáme na zaslúženú dovolenku. Hoci Positano má len jednu maličkú štrkovitú pláž a izby aj v tom najluxusnejšom hoteli sú hrozne malé, ide o nekresťansky drahú destináciu. Ale aj napriek vysokým cenám je to tu večne natrieskané, najmä v lete. Pandémia však výrazne zrazila ceny dole a i turistov prvý rok značne ubudlo. Ideálny čas využiť príležitosť a konečne sa po rokoch vrátiť do milovaného mesta. Taká možnosť sa už viackrát nemusí naskytnúť… Viem, že neskôr zase pôjdu ceny hore. Riešením by mohlo byť cestovanie mimo sezóny. Nebojte sa ani októbra. My sa sem vyberáme prvý októbrový týždeň a počasie máme perfektné, príjemné a slnečné. Navečer sa síce trošku ochladí a jeden deň i zaprší, ale inak je perfektne. I voda v mori je po horúcom lete príjemná. 

DEŇ PRVÝ

Neapol a pizza 

Najbližšie medzinárodné letisko k Positanu je v Neapole a odtiaľ odporúčam objednať si privátny transfer aj so šoférom, ktorý vás pohodlne odvezie do hotela. Požičať si malé talianske autíčko, ako je napríklad Fiat 500, je síce romantické ako z filmu, ale neskôr budete narážať na samé problémy s parkovaním. A talianska Vespa vám zase neodvezie všetky tie kufre. Ak máte dosť času, pokojne sa na pol dňa zastavte aj v Neapole. Neapol má síce povesť nebezpečného špinavého mesta plného mafiánov, no k dispozícii je aj pár lákadiel: Vezuv, jediná činná sopka v Európe, podzemné mesto a predovšetkým najlepšia pizza v celom Taliansku. Veď práve v Neapole sa pizza zrodila. Kalo50 patrí medzi šesť pizzerií na svete, ktoré odporúča i Michelinský sprievodca, a údajne ide o najlepšiu pizzu v celom Neapole. Trúfam si však povedať, že nikde v Neapole nenatrafíte na zlú pizzu, dokonca ani vtedy, ak si ju kúpite na ulici. 

Less regretti, more spaghetti

Po hodine a pol cesty serpentínami s dychberúcimi výhľadmi dorazíme do Positana a ubytujeme sa v hoteli Marincanto, ktorý môžem vrelo odporúčať. V ušiach mi znie zvuk vĺn narážajúcich na skaly. Tak ako celé mestečko, aj tento hotel je vtesaný do skál nad morom. Positano má skrátka nezameniteľnú architektúru. Všade samé romantické zátoky, skalné útesy, úzke terasovité uličky, kaviarničky a taverny s deluxe výhľadmi a s vôňou citrónovníkov. Na mesto padá tma a na nás hlad. A tak v hotelovej reštaurácii začíname našu uhľohydrátovú „diétu“. A bez výčitiek svedomia. Pretože v Taliansku sa kalórie nerátajú. Veď ako môžete vynechať neapolskú pizzu, byvoliu mozzarellu z Kampánie, špagety s mäsovými guľkami alebo amalfitánske limoncello (sladký citrónový likér)? A ako si poradiť s kilami navyše? Tak ako radí Julia Roberts vo filme Jedz, modli sa miluj: „Dnes si užiješ svoju porciu uhľohydrátov a zajtra si skrátka kúpiš o číslo väčšie džínsy. “

DEŇ DRUHÝ

Na pláži

Hneď po raňajkách utekáme na pláž užiť si slniečko. Náš hotel ma svoju privátnu mini pláž, čo je dobre, lebo jediná verejná pláž Positana − Spiaggia Grande je obvykle plná ľudí. Nie však počas covidového obdobia na začiatku októbra. Na našu pláž vedie neskutočne veľa strmých točitých schodov dole a ja už presne viem, kde budeme spaľovať všetky tie cestoviny, pizze a tiramisové poháre. Na schodoch terasovitých uličiek Positana. Potom, ako sa vykúpeme v mori a vysušíme, vyberieme sa objavovať strmé uličky tohto romantického mesta. 

Spiaggia Grande − najfotogenickejšie miesto Positana

Positano má vlastne len jednu pláž a tá je zároveň najfotografovanejším miestom celého Amalfitánskeho pobrežia. Žlté a červené slnečníky krásne kontrastujú s modrým morom a farebnými domčekmi v pozadí. Najlepšie fotky zachytíte z vody, respektíve z loďky. Aby ste sa vyhli húfom ľudí, vyberte sa na pláž hneď zrána, keď ostatní ešte vstrebávajú histamíny z vína a syra predošlého večera. Na konci pláže smerom k skrytej pláži hotela Merincanto narazíte na točité schody k reštaurácii Rada. A to je ďalšie fotogenické miesto. Odtiaľ sa smerom do mesta tiahne promenáda, ktorú lemujú pruhované červeno-biele alebo modro-biele prezliekacie kabínky. Potom zahnete po schodoch hore smerom ku kostolu a ste v centre mestečka. Neunikne vám slávna reštaurácia Buca di Bacco, ktorá dokonca pravidelne organizuje hodiny varenia talianskych špecialít. Nám sa do varenia veľmi nechce, ale na pizzu sa nám už slinky zbiehajú.

Amalfitánska keramika

Tam, kde sa zbiehajú dve hlavné pešie uličky Piazza Dei Mulini a Via Cristoforo Colombo, stojí Villa Delli − ďalšie ikonické miesto Positana. Uličky okolo Katedrály Nanebovzatia Panny Márie zase hrajú všetkými farbami vďaka vystavenej tradičnej keramike. Miskám s citrónovým motívom sa nedá odolať. Ani málo miesta v kufri nie je výhovorka, pretože predavači vám tovar ochotne nechajú poslať domov. Už sa vidím, ako v citrónovej zásterke a so šatkou na hlave miešam vo veľkej farebnej mise bolonské špagety… Možno sa prihlásim aj na tú hodinu varenia…

DEŇ TRETÍ

Bellini u Blacka

Na tretí deň nám celý deň prší, ale náladu nám to nepokazí, lebo Positano je krásne, aj keď je náladové. Okrem toho sa k nám dnes pridala ďalšia kamarátka. Prakticky celý deň ochutnávame miestne špeciality. Na tento plán je ako stvorená reštaurácia na pláži zvaná Chez Black. Je povestná pizzou v tvare srdca a skvelým domácim jedlom. Popíjame bellini (šampanské s broskyňovým pyré) a pozorujeme loďky v zátoke. Okrem Chez Black je tu v Positane ešte jeden skvost. Nie je možné, aby ste nepočuli o hoteli Le Sirenuse, ktorý sa chváli najlepším výhľadom na Positano. Výhľad si môžete vychutnať, len ak máte v hoteli rezerváciu, ale riešením je tiež návšteva miestneho baru Franco’s bar. Žeby sme si dali ďalšie bellini?

DEŇ ŠTVRTÝ

Capri − citróny a luxus

Na ďalší deň nám počasie opäť praje, a tak neváhame a vyberieme sa na malý výlet na ostrov Capri. Najprv sa trajektom odvezieme na ostrov, kde si hneď v prístave na pár hodín za 150 eur prenajmeme čln aj s kapitánom. Capri totiž najlepšie pochopíte, ak sa člnom vydáte na malý poznávací výlet okolo ostrova. Známa nám odporučila využiť služby Capri Whales Boat Tour. Ak budete mať šťastie, okolo ostrova vás povedie sympatický starý pán ako zo starého talianskeho filmu. Našu loď síce riadi mladý Marco (asi vnuk) a nie starý harcovník, na ktorého sme sa tešili, ale i tak si výlet fantasticky užijeme. Marco nás vodí okolo rôznych jaskýň a skalnatých útvarov a krištáľová voda má neskutočne tyrkysovú farbu. Jaskyňa Blue Grotto sa na miestach, kde padajú slnečné lúče, trbliece ako diamant. Na jednom mieste zakotvíme a skočíme si do vody. Úplná fantázia! V diaľke dokonca zbadáme parkovať obrovskú jachtu aj s prístávacou plošinou pre helikoptéru. Žeby loď Jamesa Bonda? Naši susedia celkom jasne prezrádzajú, aký typ ľudí tento malý ostrov priťahuje. Po výlete pokračujeme v poznávaní po súši. Do centra diania sa z prístavu musíme odviezť lanovkou. Lístky kúpime v trafike. Tam hore na nás čakajú ďalšie neskutočné výhľady, romantické uličky, honosné vily a butiky s najluxusnejšími značkami. V uličke La Piazzetta plnej kaviarničiek sa pri silnom talianskom presse dobre nasáva atmosféra. Mám pocit, že na Capri je všetko žlté: žlté sviečky, žltá čokoláda, žlté cukríky, mandle namočené v žltej poleve, žlté limoncello a predovšetkým žlté citróny. Aj keď to, čo sa urodí v Kampánii, skôr pripomína atrapy z PVC alebo černobyľskú odrodu, také sú gigantické. Typické sú aj takzvané Capri sandálky, ktoré vám tu na mieru ušijú za 20 minút. 

Punta Tragara

Výlet na Capri zakončíme v hoteli Punta Tragara, kde Eisenhower s Churchillom v čase zúriacej druhej svetovej vojny rozhodovali o budúcnosti sveta. Nuž, ideálne miesto pre veľké rozhodnutia. Hotel má rozhodne najlepší výhľad na celom Capri. A keďže noc v hoteli by nás vyšla na minimálne 700 eur, uskromníme sa tým, že si aspoň v reštaurácii pri bazéne vychutnáme drink a olivy.

DEŇ PIATY

V okolí Positana

Predposledný deň v Poistane sa vyberieme poznávať jeho nemenej krásne okolie. Len pár minút cesty od centra Positana stojí 5-hviezdičkový historický hotel II San Pietro di Positano, v ktorom sa nachádza reštaurácia ocenená Michelinovou hviezdou. Lavičky na terase hotela vykladané farebnými keramickými kachličkami sú poznávacím znamením. Za návštevu stojí aj idylická dedinka plná farieb Vietri sul Mare. Na ceste medzi Positanom a Villou Treville narazíte na ikonické auto s ovocím. Ďalšie super miesto na perfektnú fotku. Nás však láka najmä mestečko Ravello, kam máme namierené. Pôvabné mestečko leží v kopcoch takmer 400 m nad Amalfitánskym pobrežím v provincii Salerno a má aj svoje miesto na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Prenajmeme si auto aj so šoférom a po ceste do Ravella prechádzame okolo ďalších ikonických miest. Medzi mestečkami Praiano a Conca dei Marini si nechávame zastaviť na moste ponad Fjord Furore. Rýchlo sa rozbehneme dolu schodmi, aby sme si mohli odfotiť jednu z najslávnejších pláží medzi skalami. Druhýkrát zastavujeme pred malou továrničkou s keramikou a z okien sa vykláňame, aj keď prechádzame okolo pláže v meste Amalfi. 

Ravello a Villa Cimbrone

Po približne hodine cesty dorazíme do Ravella. So šoférom sa dohodneme, že nás počká na parkovisku, a my sa vyberieme po ďalších schodoch do centra Ravella. Ravello má celkom inú atmosféru než napríklad Positano. Celkom chápem, prečo si toto malebné miesto v minulosti obľúbili takí umelci, ako Giovanni Boccaccio, Joan Miró, Greta Garbo alebo Richard Wagner. Každý rok v letných mesiacoch mestečko hostí hudobný festival, ktorý svoju tradíciu začal už v roku 1953 na počesť skladateľa Richarda Wagnera. Film Poraz diabla (Beat the Devil) z toho istého roku sa takisto natáčal v Ravelle a zahrala si v ňom fenomenálna Gina Lollobrigida. Jedna zo scén sa odohráva aj na nekonečnej terase Terrazza dell’Infinito vo Ville Cimbrone. 

Terasa s nekonečným výhľadom

Záhrady Villy Cimbrone sú naším hlavným cieľom, i keď aj samotná cesta naprieč pôvabnými uličkami Ravella má svoje čaro. Záhrady nám však svojou krásou celkom vyrazia dych. Vstupné do vily stojí 7 eur, no návšteva je hodná každého centu. Síce sme sa sem vybrali až na západ slnka, teraz ľutujeme, že máme do zatváracích hodín tak málo času. V záhradách ako z rozprávky sa dá krásne stratiť. Rezidenciu z 12. storočia aj so záhradami začiatkom 20. storočia kúpil a nechal zrenovovať anglický cestovateľ Lord Grimthorpe, ktorý si sem prišiel liečiť zlomené srdce a depresiu potom, čo zomrela jeho drahá manželka. Terasa so súsoším, ktorá dostala názov vďaka svojim nekonečným výhľadom, nás dostane najviac. Vo farbách zapadajúceho slnka má toto miesto atmosféru ako z iného sveta. 

Villa Maria

Po ceste z Villy Cimbrone dole do mesta nás zaujme romanticky rozsvietená terasa ďalšieho impozantného dobového miesta, ktorým je Villa Maria. Villa Maria slúži ako hotel i reštaurácia a my sa rozhodneme, že poslednú večeru si dáme práve tu. Usadíme sa k stolu s prekrásnym výhľadom na zvlnené kopce a asi naposledy po dobu nasledujúcich týždňov (kým zase nezhodíme nabraté kilá) sa púšťame do talianskych pokrmov a vína. A keďže Amalfi je povestné svojimi citrónmi, objednám si Linguine al Limone a ako dezert Lemon delight…

Ak vám na ceste späť ostane čas…

Predtým než sa vrátite na letisko a odletíte domov, skúste si vyhradiť čas na starobylé Pompeje. Na Pompeje vraj človek musí byť čerstvý, areál je obrovský! Úžasný dôkaz dôvtipu ľudí, ktorých v roku 79 n. l. pochoval Vezuv. Mesto, ktoré kedysi obývalo 20-tisíc ľudí, bolo pod šesťmetrovou vrstvou popola skryté stovky rokov, dnes sa tu môžete voľne prechádzať a znovu a znovu padať od úžasu. Všetko tu malo svoj význam a funkciu. Divadlá, uličky, trhovisko, taverny, fabriky na olivový olej, obytné domy, záhrady, parky, kúpele, všetko ostalo zakonzervované na večnosť. Akoby mesto čakalo, kedy príde dobrá víla, čo zruší kliatbu. V jednej z mnohých uličiek je však stále rušno aj po 2 000 rokoch, aj mimo hlavnej sezóny. Je to presne tá, ktorá vedie do niekdajšieho nevestinca, kde steny zdobí maľovaná ponuka. Moje kamarátky skôr než nástenná kámasútra zaujala socha vypracovaného Apolóna. Bohužiaľ len zozadu… Vraj preto, že to nebol Talian, zavtipkoval sprievodca. 

Žiaden prvý apríl, keď mi večer pred odletom pípne na telefóne notifikácia „roster changes“ a v rozvrhu sa mi zrazu objaví Rím – jedno z najkrajších miest na svete! Dlho sa mi tomu nechcelo veriť, a preto som si začala baliť kufor až neskoro po polnoci, keď prvý apríl vystriedal druhý. Spala som len síce slabé dve hodinky, ale Rím mi v rostri ostal! Musím sa však priznať, že som deň predtým dlho meditovala a let do Európy som si tak trochu usilovne vizualizovala. A ono to fakt funguje! Myšlienky sú ako magnet…

Keď priletíme do Ríma krátko popoludní, útulná posteľ v Sheraton golf rezorte ma zvádza dospať prebdenú noc. Našťastie odolám a pridám sa ku kolegom na výlet do mesta. Fakt, že sa do mesta vyberieme takmer v plnej zostave, dosť vypovedá o obľúbenosti tejto destinácie. Obyčajne totiž väčšina stewardov a letušiek zalezie do hotelovej izby, zatiahne za sebou tmavé závesy a spí. Keď ste totiž v nejakom meste po stýkrát, po mnohých prebdených nociach a prekročených časových zónach a po tisícikrát sa musíte hodiny usmievať na ľudí, ktorí vám inak lezú na nervy, nie je sa čomu čudovať. Napriek tomu, že nikto z nás nie je v Ríme ani zďaleka poprvýkrát, všetci sa tešíme von a i počasie nám praje!

Miláno je známym európskym mestom módy a v čase, keď som toho ešte veľa o svete nevedela a prvýkrát som toto mesto navštívila pred mnohými rokmi, považovala som ho za jedno z najkrajších… Staré budovy, úzke uličky, útulne kaviarničky, vôňa pizze, ťahavá roztápajúca sa mozarella a nabité výklady módnych butikov… Ako si v poslednom čase všímam, ide o obľúbenú destináciu Číňanov. Aj tentoraz tvoria na našom lete asi polovicu pasažierov. Zatiaľ čo my často nakupujeme na čínskych trhoch lacnejšie okopírované verzie zvučných značiek, Číňania, ktorí majú radi pekné veci, hlavne tie európske, radšej cestujú cez pol zemegule, aby si kúpili originály. Aj ja mám rada pekné veci, ale úplne mi postačí prechádzať sa milánskymi uličkami, obdivovať výklady a nechať sa inšpirovať krásne nastajlovanými outfitmi. A úplne najviac sa teším na kvalitné pravé talianske cestoviny, akých je v Abu Dhabi nedostatok! Aby si však naše žalúdky takú dobrotu zaslúžili, ideme spolu s kolegyňou Edytou z Poľska najprv na malú prechádzku do mesta…