Kam zase vyraziť na výlet, keď mám pred sebou necelé tri dni voľna? Keď ma kamaráti tanečníci zo salsy volajú na výlet do Ománu s tým, že môžem prespať u ich známeho vo vlastnej izbe, neváham ani chvíľu. V noci 2:35 už zapínam v lietadle bezpečnostný pas a vzlietam k oblohe smerom hlavné mesto Ománu – Maskat. Milujem Omán. Nie je taký luxusný a trblietavý ako Dubaj či Abu Dhabi, ale narozdiel od Emirátov, Omán nie je ani taký sterilný, ani taký falošný. Tu sa naozaj môžete stretnúť s pravou pestrou arabskou kultúrou a veľkou otvorenosťou. Ománci nezostávajú pozatváraní vo svojich drahých domoch ako Emiráti, ale spolu zo zahraničnými prisťahovalcami tvoria kolorit mesta. Užívajú si slnečné dni, posedávajú pri sishe a konverzujú o živote alebo reálne pracujú. Ak by ste poznali arabskú kultúru, tak ako ju poznám ja, určite by ste si ju aj vy zamilovali. Škoda, že správy v médiách na bežný život Arabov vrhajú zlé svetlo. A pritom nemá nič spoločné s tým, čo sa omiela v televíziách. 

Wadi Shab

Na druhý deň ráno vstávame skoro, na pláne je výlet do prekrásneho skalnatého údolia Wadi Shab, ktoré sa nachádza asi dve hodiny cesty autom od Maskatu. Raňajky nestíhame, tie vyzdvihneme po ceste. V aute si pochutnávame na chlebe Man’oushe (niečo ako pizza) so zaatarom (mix oregana, bazalky, olivového oleja a tymiánu) a lebanom (kyslá smotana/jogurt). Ku mne, jordánskemu kamarátovi Moeumu a nášmu hostiteľovi Anasovi sa na výlet ešte pridáva ďalší Jordánec Mohammed so svojou rumunskou manželkou Luciou a pôvabná Hajar zo Sýrie. Baby nevedia plávať, tak im ešte zháňame plávacie vesty. Keď sa približne po dvoch hodinách cesty priblížime k majestatným skalám, ktoré obklopujú jazierko s neskutočne smaragdovou vodou, som nadšená. Naživo scenéria vyzerá ešte krajšie než na fotkách. Zaparkujeme, vyzbrojíme sa šiltovkami, šatkami, zásobami vody a ide sa na túru. Slnko riadne praží. Najprv nás na druhú stranu jazera prevezie malý kyvadlový čln, potom nasleduje dlhá prechádzka po vyprahnutej skalnatej púšti. Približne po pol hodine sa dostaneme k vysokým útesom, pod ktorými sa ligoce smaragdová voda. Mladí odvážni Ománci skáču z tých najvyšších skál do vody premety. Dno je vraj piesočnaté a riadne hlboko, a tak sa ako jediná z dievčat v okolí pridám k chalanom a skočím si do vody z útesu. Fantastický zážitok! Chalani vravia, že som skočila z výšky asi 16 metrov, no celkom im neverím. Podľa mňa si dobrých šeť metrov pridali. I tak to však bolo vysoko. 

Skrytá jaskyňa

Po krátkom adrenalínovom zážitku pokračujeme v ceste. Šplháme sa po skalách dovtedy, dokým sa chodiť po suchu dá. Ďalej sú skaly tak nepriechodné, že zbalíme nepremokavé batohy a telefóny do uterákov, schováme do diery v skalách a pokračujeme po vode. Voda je stále hlbšia a posledný úsek musíme už iba preplávať. Presne tam, kde to vyzerá, že cesta končí, práve začína to najzaujímavejšie miesto. Preplávame úzkou štbrinou v skalách, ktorá síce pôsobí klaustrofobicky, ale ústi do prekrásnej skrytej jaskyne s vodopádom, ktorý prúdi z menšieho otvoru na strope. Neskutočné miesto! V momente ľutujem, že nemám so sebou GoPro kameru, s ktorou by som mohla fotiť vo vode! Miesto však ostane navždy zachytené v mojej pamäti…

Depke a veľryby

Večer po celodennom výlete sa všetci stretneme u Anasa doma, objednáme si večeru z iránskej reštaurácie a púšťame arabské pesničky. Chalani ma dokonca naučia tancovať tradičný arabský (pôvodom palestínsko/libanonský) tanec depke. Trochu mi pripomína ruský odzemok. Hudba v sebe nesie neskutočnú energiu. Kým všetci odpadneme do postelí, Anas nám ukazuje videá zo svojej poslednej rybačky v ománskych moriach. Na záberoch vidíme skákať delfíny a dokonca veľrybie chvosty! Hovorím chalanom, že na ďalšiu podobnú rybačku nemôžu ísť bezo mňa! Delfíny a veľryby však musia počkať, zajtra ráno už odlietam naspäť do Abu Dhabi, práca volá…

Teším sa, že sa mi podarilo vymeniť 18-hodinový layover v Brusseli za trojitý sektor do Ománu s layovrom v Maskate (Abu Dhabi –> Muscat – > Abu Dhabi -> Muscat). Aspoň trošku spoznám ďalšiu krajinu Blízkeho východu. Omán v našich končinách začína byť stále populárnejšou a vyhľadavánejšou destináciou na dovolenku a ja chcem vedieť prečo… 

Shisha s výhľadom na more

Všetky tri sektory prejdú veľmi rýchlo (samotný let trvá okolo 50 minút), ani sa nenazdáme a po druhýkrát pristávame v Maskate. Tentoraz však opustíme brány letiska a ubytujeme sa v hoteli. Na mesto už pomaly padá večer. Sprcha, čisté šaty a o necelú hodinu sa už s kapitánom a kopilotom stretávame v hotelovom lobby. Kapitán nás berie do mesta na večeru. Usadíme sa na terase v prekrásnej reštaurácii Shakespeare v obchodnom centre Waves mall v Maríne. Po výbornej večeri si vychutnávame príjemnú pokojnú atmosféru mesta, slaný vzduch a aromatickú šišu. Zatiaľ som toho veľa nevidela, ale už sa mi v Ománe páči…

Potulky mestom

Na druhý deň vstávam skoro, aby som do odletu ešte stihla spoznať mesto. Keďže sme ubytovaní pri letisku, ďaleko za bránami mesta, na recepcii vyzvedám, aké mám možnosti. Veľmi milý recepčný mi poradí prenajať si taxík na tri-štyri hodiny. Nestojí to veľa a taxikár vás prevedie po všetkých pamiatkach. Idem do toho! Buď mám šťastie aj na veľmi milého šoféra, alebo ľudia v Ománe sú skrátka všetci veľmi ochotní a pohostinní. Najprv ma privezie k prekrásnej Veľkej mešite Sultána Qaboosa. Odtiaľ pokračujeme k nablýskanej budove kráľovskej opery. Ak sa tu práve nekonajú predstavenia, ochotní personál vás prevedie po jej krásnych zákutiach. Drahé drevo, naleštený mramor, krištálové lustre. Ostávam v údive, koľko ománski šejkovia dokázali investovať do umenia, aby predčili starobylé budovy v Európe. Ďalšou zastávkou je nádherná pláž Qurum, odkiaľ pokračujeme na Muttrah Corniche. Z okien auta sledujem ostré pieskovcové skaly, pomedzi ne ukryté biele domčeky, vo vetre plachtia dravé vtáky, divé vlny tyrkysového mora narážajú na skalnaté pobrežie. Cítim sa ako v orientálnych rozprávkach 1000 a 1 noci. Tento pocit sa umocňuje ešte viac, keď navštevujem starý orientalný bazár – Muttrah Souq s farebnými lampičkami, hodvábnymi a kašmírovými šatkami, ťažkými šperkami a mosádznymi krčahmi. Úplne ako v rozprávke o Aladínovi a čarovnej lampe! Cestou naspäť ešte stihneme navštíviť sultánove paláce a odtiaľ sa už naspäť vydávame smerom k hotelu a letisku. Tri kúzelné hodiny pominuli…