Maskat #2

Kam zase vyraziť na výlet, keď mám pred sebou necelé tri dni voľna? Keď ma kamaráti tanečníci zo salsy volajú na výlet do Ománu s tým, že môžem prespať u ich známeho vo vlastnej izbe, neváham ani chvíľu. V noci 2:35 už zapínam v lietadle bezpečnostný pas a vzlietam k oblohe smerom hlavné mesto Ománu – Maskat. Milujem Omán. Nie je taký luxusný a trblietavý ako Dubaj či Abu Dhabi, ale narozdiel od Emirátov, Omán nie je ani taký sterilný, ani taký falošný. Tu sa naozaj môžete stretnúť s pravou pestrou arabskou kultúrou a veľkou otvorenosťou. Ománci nezostávajú pozatváraní vo svojich drahých domoch ako Emiráti, ale spolu zo zahraničnými prisťahovalcami tvoria kolorit mesta. Užívajú si slnečné dni, posedávajú pri sishe a konverzujú o živote alebo reálne pracujú. Ak by ste poznali arabskú kultúru, tak ako ju poznám ja, určite by ste si ju aj vy zamilovali. Škoda, že správy v médiách na bežný život Arabov vrhajú zlé svetlo. A pritom nemá nič spoločné s tým, čo sa omiela v televíziách. 

Wadi Shab

Na druhý deň ráno vstávame skoro, na pláne je výlet do prekrásneho skalnatého údolia Wadi Shab, ktoré sa nachádza asi dve hodiny cesty autom od Maskatu. Raňajky nestíhame, tie vyzdvihneme po ceste. V aute si pochutnávame na chlebe Man’oushe (niečo ako pizza) so zaatarom (mix oregana, bazalky, olivového oleja a tymiánu) a lebanom (kyslá smotana/jogurt). Ku mne, jordánskemu kamarátovi Moeumu a nášmu hostiteľovi Anasovi sa na výlet ešte pridáva ďalší Jordánec Mohammed so svojou rumunskou manželkou Luciou a pôvabná Hajar zo Sýrie. Baby nevedia plávať, tak im ešte zháňame plávacie vesty. Keď sa približne po dvoch hodinách cesty priblížime k majestatným skalám, ktoré obklopujú jazierko s neskutočne smaragdovou vodou, som nadšená. Naživo scenéria vyzerá ešte krajšie než na fotkách. Zaparkujeme, vyzbrojíme sa šiltovkami, šatkami, zásobami vody a ide sa na túru. Slnko riadne praží. Najprv nás na druhú stranu jazera prevezie malý kyvadlový čln, potom nasleduje dlhá prechádzka po vyprahnutej skalnatej púšti. Približne po pol hodine sa dostaneme k vysokým útesom, pod ktorými sa ligoce smaragdová voda. Mladí odvážni Ománci skáču z tých najvyšších skál do vody premety. Dno je vraj piesočnaté a riadne hlboko, a tak sa ako jediná z dievčat v okolí pridám k chalanom a skočím si do vody z útesu. Fantastický zážitok! Chalani vravia, že som skočila z výšky asi 16 metrov, no celkom im neverím. Podľa mňa si dobrých šeť metrov pridali. I tak to však bolo vysoko. 

Skrytá jaskyňa

Po krátkom adrenalínovom zážitku pokračujeme v ceste. Šplháme sa po skalách dovtedy, dokým sa chodiť po suchu dá. Ďalej sú skaly tak nepriechodné, že zbalíme nepremokavé batohy a telefóny do uterákov, schováme do diery v skalách a pokračujeme po vode. Voda je stále hlbšia a posledný úsek musíme už iba preplávať. Presne tam, kde to vyzerá, že cesta končí, práve začína to najzaujímavejšie miesto. Preplávame úzkou štbrinou v skalách, ktorá síce pôsobí klaustrofobicky, ale ústi do prekrásnej skrytej jaskyne s vodopádom, ktorý prúdi z menšieho otvoru na strope. Neskutočné miesto! V momente ľutujem, že nemám so sebou GoPro kameru, s ktorou by som mohla fotiť vo vode! Miesto však ostane navždy zachytené v mojej pamäti…

Depke a veľryby

Večer po celodennom výlete sa všetci stretneme u Anasa doma, objednáme si večeru z iránskej reštaurácie a púšťame arabské pesničky. Chalani ma dokonca naučia tancovať tradičný arabský (pôvodom palestínsko/libanonský) tanec depke. Trochu mi pripomína ruský odzemok. Hudba v sebe nesie neskutočnú energiu. Kým všetci odpadneme do postelí, Anas nám ukazuje videá zo svojej poslednej rybačky v ománskych moriach. Na záberoch vidíme skákať delfíny a dokonca veľrybie chvosty! Hovorím chalanom, že na ďalšiu podobnú rybačku nemôžu ísť bezo mňa! Delfíny a veľryby však musia počkať, zajtra ráno už odlietam naspäť do Abu Dhabi, práca volá…