Aká by to bola návšteva New York City, ak sa nevyškriabete na jeden z mrakodrapov? Výhliadka Top of the Rock je atrakcia, ktorú nesmiete vynechať, najmä nie na jar! Na sedemdesiatom poschodí Rockefeller centra zažijete ten najfantastickejší 360-stupňový výhľad na New York.

Nechápem, kedy ľudia z Instagramu fotia tie svoje slnečné zábery s nekonečnými výhľadmi na NYC, Empire State Building a Central Park. Pretože, vždy keď som v meste ja, je zamračené hmlisté počasie a smog. A to bývam v New Yorku dosť často! Viem však, kde sa tie najlepšie instagramové foto lokácie nachádzajú… Jednou z nich je strešná terasa Rockefeller centra, známa pod názvom Top of the Rock!

Top of the Rock

Naše lety z Abu Zabí na letisko JFK patria k tým najťažším a najvyčerpávajúcejším, preto väčšina posádky po celý layover nezájde ďaleko od hotela. Ani ja zvyčajne nebývam výnimka, ale z času na čas pozbieram posledné zvyšky energie a nasadnem na vlak do mesta, pretože… Ide predsa o New York! Tentokrát je so mnou na palube aj kamarátka Julia, takže sa rozhodneme využiť príležitosť a vyrážame do mesta napriek tomu, že je opäť hmlisto. Podarí sa mi zarezervovať dva lístky na Top of the Rock s presným časom vstupu, a to jednoducho online na oficiálnej sránke topoftherocknyc.com. O top of the Rock je všeobecne vysoký záujem, tak myslíte na lístky dopredu! Mne sa podarí nájsť vyhovujúci čas krátko pred tým, než vyrazíme z hotela. Keď však dorazíme pred brány Rockefeller centra, pani pri dverách nás upozorní, že tam hore dnes nie je žiadna viditeľnosť. Vraj môžeme prísť inokedy s rovnakým lístkom. “Vylepší sa to neskôr?” pýta sa Julia. “Dnes určite nie,” dostávame priamu odpoveď. Ale keďže máme na celý New York len 24 hodín, rozhodneme sa výjsť hore aj tak. Viditeľnosť je naozaj zlá, ale atmosféra je tu stále úžasná, a čo viac, dnes tu “vďaka” počasiu nie sú skoro žiadni turisti a celú terasu máme pre seba!

Praktické informácie

Top of the Rock je otvorené denne od ôsmej hodiny rána do pol noci. Poslednú šancu vyviesť sa hore výťahom máte o jedenástej večer. Vstupný poplatok je 38 dolárov na osobu a vždy je lepšie zarezervovať si lístok online a vopred. Lístky sa predávajú na konkrétny časový úsek. Keď pristúpite k rezervácii, budete si môcť zvoliť čas, ktorý vám najviac vyhovuje. Ak si nie ste istý s časom svojho príchodu, dajú sa kúpiť aj otvorené lístky, rátajte však s tým, že pred príchodom si ich budete musieť zameniť za časové. Všeobecne platí, že čím krajšie počašie, tým viac turistov, dlhšie rady, väčšie tlačenice, dlhšie čakanie a menej dostupných lístkov. Ak si priplatíte za VIP vstup, môžete preskočiť rady, do výťahu máte prednosť. So CityPassom zase ušetríte nejaké drobné na zopár najpopulárnejších atrakcií New Yorku. Hlavný vchod do budovy Top of the Rock sa nachádza na 50. ulici medzi Piatou a Šiestou Avenue. Popozerajte sa po veľkom červenom koberci! Výhľad je fantastický hociktorú časť dňa, za svetla aj počas nočného osvetlenia, preto možno zvážte Sun & Star combo pass a vychutnajte si výhľad na dva rôzne spôsoby…

Výhľad na Manhattan most z Dumba

Toto je druhá najpopulárnejšia foto lokácia v celom New Yorku. Stavím sa, že vám podobná fotka na Instagrame už vyskočila aspoň raz. Postavte sa na roh ulice Water st. a Washington st. v časti Dumbo a pred sebou uvidíte priam pohľadnicový výhľad na most, ktorý po stranách zľahka rámajú dve tehlové budovy. (Ak používate offline navigáciu, stačí do mapy zadať Dumbo.) Pre profesionálny záber, nasmerujte svoj foťák tak, že Empire State Building bude stáť presne v strede, medzi piliermi mosta. Táto ulička zvykne byť počas dňa dosť rušná, je lepšie prísť sem skoro ráno. Mimochodom, v Brooklyne je veľa fotogenických miest, stojí to za malú prechádzku po okolí. Všade sa dá ľahko dostať metrom a ani nepotrebujete cestovný lístok, na mnohých miestach stačí pri vchode priložiť bezkontaktnú platobnú kartu. 

Vyberiem z bankomatu nejaké doláre a hurá na vláčik do mesta! Je hneď niekoľko možností, ako sa k Soche slobody priblížiť. Môžete ju pozorovať z diaľky z Brooklynského mostu, alebo si môžete kúpiť lístok na malý trajekt. Mnoho turistických spoločností predáva niekoľko spoznávacich výletov, ktorých súčasťou je aj výlet k našej lady S. Je len na vás, či sa rozhodnete iba pre okružnú plavbu okolo nej alebo sa na Ostrove slobody aj necháte na chvíľu vylodiť. Spoznávacie výlety po New York city vám budú černoši ponúkať na každom rohu. Ja sa nechám odchytiť hneď pri hlavnom východe Penn station. Za 55 dolárov si kúpim dvojdňovu túru autobusom hop on/hop off s výletom okolo Sochy slobody v cene. Viem, nemôžem sa v meste zdržať viac než jedno popoludnie, no i tak sa mi to stále oplatí. Podľa môjho názoru, každý turista v New Yorku by sa mal aspoň jeden deň správať ako bežný americký turista z filmov, nasadnúť na strechu poschodového autobusu a vydať sa na spoznávaciu jazdu New Yorkom! 

Nastúpim hneď na zastávke Penn station a odtiaľ už zo strechy autobusu cez hlavy ostatných turistov sledujem uličky Manhattanu. Najprv prejdeme okolo najznámejšieho obchodného centra na svete Macy’s, neskôr pokračujeme okolo tej najplochejšej budovy v Amerike – Iron flat building – cez rôzne zákutia Manhattanu až po sochu býka a nebojácneho dievčatka na Wall street. Tam z autobusu zoskočím, symbol Wall street sa mi však nepodarí dobre odfotiť, motá sa tam až príliš veľa čínskych turistov… Odtiaľ to už mám iba kúsok pešky k prístavu, kde nasadnem na trajekt. Nasleduje okružná plavba po rieke Hudson okolo Ostrova slobody, pričom sa nám naskytá nádherný výhľad na mrakodrapy Manhattanu. Ako sa blížime k lady Slobode, spomeniem si čo povedala postava Melody vo filme Woodyho Allena Whatever works: „Na tej Soche Slobody skrátka niečo je…“ Vietor mi veje do vlasov, zopár čínskych turistov sa s foťákmi prediera k zábradliu, odkiaľ sú najlepšie zábery, a ja myslím na to, ako pred mnohými rokmi bola táto socha pre množstvo imigrantov plaviacich sa zo starého kontinentu prísľubom lepšieho života…

Po vydarenom výlete dokončím svoju okružnú jazdu po Manhattane. Naskočím na Hop on/off bus a vysadnem pred Macy’s, kde plánujem trochu prevetrať svoju kreditnú kartu. Po krátkych ale úspešných nákupoch sa vrátim na stanicu Pennsylvania a ako správna Newyorčanka sa ešte zastavím pre kávu v Starbuckse. A zrazu uuups. Kreditná karta prestane fungovať. Zatiaľ nepodlieham panike, z vrecka vytiahnem posledné drobné na zaplatenie účtu a smerujem k najbližšiemu bankomatu. Potrebujem si predsa vytiahnuť nejaké peniaze na lístok na vlak na Long Island. Lenže bankomat mi odmieta peniaze vydať. Nefunguje ani druhý, ani tretí, ani ďalšie štyri cez ulicu. Snažím sa zaplatiť lístok pri okienku kartou. Neúspešne. Použijem automat. Bez výsledku. Vo vreckách žiadne peniaze, karta očividne zablokovaná, všetky doklady na Long Islande a k tomu len zopár hodín do odletu môjho lietadla! To bude prúser! Oblieva ma pot a panika vrcholí. Pokúšam sa vrátiť v obchode nákup, ale jediné čo mi môžu ochotné predavačky sľúbiť je, že mi peniaze za vrátený nákup pošlú naspäť na účet (platila som kartou). Lenže moja karta nefunguje! 

A ja sa za každú cenu potrebujem dostať na Long Island? Mám začať žobrať okoloidúcich o pár drobných na lístok na vlak? Neostáva mi nič iné, len sa pokorne vrátiť do kaviarne a žiadať o reklamáciu sandwicha a granoly, ktoré mi nedotknuté ležia v taške (kávu som už medzitým stihla vypiť). S malou dušičkou vysvetlím svoju situáciu manažérovi Starbucksu a našťastie mi povolí snack „reklamovať“. Vráti mi peniaze a vloží jedlo naspäť do tašky so slovami: „Zoberte si to, aj tak to už nemôžeme predať. To sa predsa môže stať každému…“ Zahanbená po končeky uší si vezmem peniaze aj tašku a s tisíckrát zopakovaným pokorným “ďakujem” utekám na nástupište… 

Nespoliehajte sa len na kreditné karty a vždy noste so sebou aspoň malú zálohu v hotovosti!

Na New Yorku čosi bude. Ani nemusím mať na nohách najnovšie črievičky od Manola Blahnika, aby som sa vykračujúc po Manhattane cítila akosi ináč… veľkolepo. Keď som ešte na Slovensku pracovala pre časopis La Femme, často som si pripadala ako slovenská verzia Carrie Bradshaw (možno som ňou len chcela byť). Písala som o mužoch, o kamarátkach a vzťahoch, o nočnom živote v meste a nových trendoch. Priahla som po módnych vychytávkach a snívala o kariére spisovateľky. A dnes som tu, žena, ktorá už dávno neloví, ani trendy, ani mužov, a predsa mám k mestu New York osobitý vzťah… 

Moje rande s Veľkým jablkom začína na Long Islande, kde sme ako posádka ubytovaní. Trochu mimo od mesta a navyše v hoteli (Long Island Marriott), o ktorom kolujú strašidelné historky. Na ôsmom poschodí sa vraj za nevysvetliteľných okolností, nezávisle od seba, obesili dve letušky. Niektoré klebety hovoria, že nešlo o dve náhodné samovraždy, ale o niečo, čo dievčatá k takému zúfalému činu donútilo… Radšej na to nemyslím. A strašidelné príhody sa mi nakoniec podarí dostať z hlavy tak dokonale, že fakt, že mám izbu na ôsmom poschodí, si uvedomím, až keď už ležím v posteli. Hneď zamknem dvere na všetky západy a pre istotu nechám rozsvietenú malú lampičku…

Keď ráno otvorím oči, uvedomím si, že som stále v New Yorku, celá, zdravá a živá. Je čas vybrať sa do mesta! Najprv sa taxíkom odveziem z hotela na miestnu železničnú stanicu. A odtiaľ vlakom na známu Penn Station v srdci New Yorku. Spiatočný lístok – 25 dolárov. Uff! Za približne 50 minút vystupujem v podzemnom bludisku. Aj keď za najrozvetvenejšiu sieť považujem metro v Tokiu, to v New Yorku mi rozhodne príde ako najneprehľadnejšie. Oplatí sa držať v hlave mapu mesta a mať približne prehľad, čo sa nachádza severne od vás a čo južne, resp., čo patrí k „uptown“ a čo k „downtow“, inak hrozí, že sa vyberiete opačným smerom. S pomocou mapy podzemných liniek zisťujem, že k Brooklynskému mostu, mojej prvej plánovanej zastávke sa najlepšie dostanem linkami A, C a E (pričom E premáva len v noci) a z nádražia smerom na “downtown”. Vystúpim v parku kúsok od mostu. Vonku je zima, stále ráno, a tak je slávny most pomerne prázdny. Ideálna príležitosť spraviť fotky bez rušivých elementov. Na prechádzke na moste stretnem akurát jedného mladíka s profesionálnou kamerou v ruke. Zisťujem, že je hairstylista z Arizonny, ktorý si odskočil z Fashion weeku, aby si pofotil top atrakcie New Yorku. Keď si dokonale vychutnám výhľady na Manhattan, vraciam sa na zastávku pri moste a pokračujem linkou A, C, E (tentoraz smerom “uptown”) naspäť na Manhattan, na stanicu na 14. ulici…

Prečo 14. ulica? Pretože odtiaľto je to len pár blokov na 66 Perry street, kde stojí apartmán Carrie Bradshaw! Stačí prejsť po 8. avenue, odbočiť na Bleecker street, prejsť dva bloky a ste tam – na dobre známych schodoch, kde sa Carrie bozkávala (nielen) s pánom Božským. Súčasní majitelia domu nie sú veľmi nadšení návštevami turistiek, a tak pred dom zavesili ceduľku, ktorá vstup na schody zakazuje. Napriek tomu tam vraj, hlavne cez prázdniny, stoja zástupy fanúšičiek, ktoré si sem prišli zapózovať ako ich hrdinka Carrie. Uprostred februára tam okrem mňa nie je nikto. Musím niekoľko minúť čakať, kým sa mi podarí zastaviť nejakého okoloidúceho, aby ma odfotil. Keď som na Brooklynskom moste vravela hairstylistovi z fashion weeku, kam sa ďalej chystám, vraštil čelo. A čo tam je? Iba nejaký byt? IBA nejaký byt?! Ani náhodou, ide predsa o byt Carrie Bradshaw! Ale to chlapi nepochopia…

Od Carrie pokračujem linkou A, C, E smerom hore až k Centrálnemu parku. Zamrznuté jazero, pokrývka snehu a holé konáre stromov dávajú parku celkom iný vzhľad než poznáme z amerických filmov. No pre mňa to i tak má svoje čaro. Strihnem si to cez park smerom na východ k hlavnej bráne, ktorá vedie okolo klziska, k hotelu Plaza (kde trávil Vianoce Kevin alias Sám doma) až na preslávenú 5. avenue. A tam to už určite poznáte! Tiffany presne ako z Raňajok u Tiffanyho alebo klzisko pri Rockefeller centre s vianočným stromčekom, pod ktorým si svoj prvý bozk dajú aj Jovie a Buddy vo filme Vianočný škriatok. Vo februári tam však už namiesto veľkolepého stromčeka stojí iba zlatá socha Promethea. 

Orientovať sa po Manhattane už nie je ťažké. Ulice tu nemajú ťažko zapamätateľné názvy národných hrdinov, ako tomu býva u nás v Európe, ale sú zoradené jednoducho podľa čísel. Ak sa teda práve nachádzate na križovatke 5. avenue a 47. ulice a potrebujete sa dostať na 7. avenue, na kraj 43. ulicie, viete, že vám stačí prejsť dva bloky doprava a štyri bloky rovno. Na Time Square sa teda vyberiem pešo a sledujem čísla. Námestie plné vysvietených reklamných pútačov som našla veľmi ľahko. Aký by to bol New York bez Time Square?! Keďže mi pochvíli fotenia doslova zamrzne telefón aj prsty, vyberiem sa odmraziť do môjho obľúbeného obchodu American Eagle a musím sa veľmi krotiť, aby som nakoniec nevykúpila polovicu predajne. Lenže, aká by to bola Amerika bez nákupov?! Z Time Square to už mám blízko na Penn station. Keď prechádzam okolo najznámejšieho obchodného centra Macy’s, radšej pozerám na druhú stranu, aby som sa vyhla všetkým nápisom sľubujúcim SALES a -70%. Je čas nastúpiť na vláčik naspäť na Long Island, aby som si pred dlhým letom do Abu Dhabi ešte stihla oddýchnuť…