San Francisco #1

Verím, že každý má niekde na svete svoje mesto. Mesto, ktoré s vašou dušou vibruje viac než iné, ktoré vás priam magicky priťahuje. To moje je jednoznačne San Francisco!

Každé ráno je hmlisté, presne ako moja nálada, keď musím skoro ráno vstávať. Jeho uličky sa vlnia hore-dole kopcami, ako po sinusoide, po akej sa pohybuje aj môj život. Je obklopené oceánom, pretože milujem zvuk mora, dychberúcou prírodou, vinohradmi, je plné maličkých kaviarní, galérií a obchodíkov s knižkami a inými čudesnými vecmi, aby presne uspokojilo všetky aspekty mojej duše – kaviarenského povaľača, bohémku i lesnú žienku. Keď kráčam ulicami San Francisca, stále cítim vo vzduchu odkaz bítnikov, ako boli Jack Kerouac alebo Allan Ginsberg, ktorí kedysi sformovali bítnicku generáciu.

„Bítnici preslávili knihy, čierne roláky, bongá, baretky a tmavé slnečné okuliare, preslávili životný štýl, ktorý predstavoval nebezpečnú zábavu…“

Musím sa priznať, že Amerika ma nikdy nepriťahovala. Američanov som mala za nudných, hlúpych konzumentov. Počula som síce o krásnej prírode, ale tu máme i v Európe a navyše spolu s bohatou históriou. Po návšteve San Francisca sa však všetko zmenilo. San Francisco je iné. Toto mesto snáď ani nie je Amerika! 

V Kalifornii je zima

Hneď po prílete ma zachváti prvý šok. Sme v Kalifornii uprostred leta, a ja mrznem! Prvý predsudok hneď letí do smetného koša. V Kalifornii je sucho (niekoľko mesiacov tu vôbec neprší), ale rozhodne nie horúco, obzvlášť v San Franciscu! Aj Mark Twain povedal, že najchladnejšie leto, aké kedy zažil, bolo leto v San Franciscu. Väčšinu dňa na mesto padá hmla a fúka silný studený vietor. Iba keď sa nachvíľu prediere na oblohu slnko, môžete odložiť kabát a šál. 

Deň začíname spoločnými raňajkami na americký spôsob – vajcia, slaninka, toast s džemom, palacinky s javorovým sirupom a šálka horúceho kakaa. Keďže máme za sebou dlhý 16-hodinový let, ukradne nám pár hodín spánok. Hneď popoludní sa už však s dvoma dievčatami z posádky stretávame v hotelovom lobby. Cieľ dnešného dňa je vytýčený – slávny most Golden Gate. Zišli sme sa celkom podarená trojka: ja, Filipínka Phoebe a Japonka Natsumi – všetky oblečené v mierne bohémskych outfitoch, všetky v San Franciscu po prvýkrát. Hneď viem, že som našla spriaznené duše. Ktosi z posádky nám poradil, že nemáme zbytočne míňať na taxíky, a tak sa v hoteli nechávame vyzbrojiť mapou a sprievodnými poznámkami. „Bell guy“ je starý pán, ako hotel sám a vie nám trpezlivo zodpovedať na všetky otázky. 

O pár minút už stojíme na autobusovej zastávke a chytáme linku číslo 38. Lístok nás stojí 2 a štvrť dolára a platí necelé tri hodiny, vraj záleží od vodiča. Do jednoduchej mašinky sa vhadzujú mince, bankovky vám zhĺtne ďalší prístroj a šofér vám podá označený lístok s časovým limitom. Je dobré mať vo vrecku drobné, lebo mašinka nevydáva. Autobus je starý, všade hrozne vŕzga, sedí sa po stranách. Navyše je plný čudných ľudí – hispáncov, Číňaňov, asociálov… Po stranách na oknách visia také káble, ktoré keď potiahnete, šofér dostane signál, že si prajete zastaviť a vystúpiť. Počas našej cesty autobus zastavuje neustále, a tak sa cesta nekonečne vlečie. Zdá sa nám, že plánovanú prestupnú zastávku sme prepásli, a tak v panike vyskakujeme z autobusu a hľadáme správny smer. Poradí nám baristka v kaviarni na rohu, ktorá náhodou hovorí po japonsky ako Natsumi. Vonku je taká neskutočná zima, že sa nám chce kričať! Hneď ako úspešne vystúpime pri moste Golden Gate, ideme sa zahriať do kaviarne na horúcu čokoládu. Až potom sme pripravené na sériu povinných fotiek so slávnym mostom v pozadí. Polovicu mostu však pre hmlu vôbec nevidno! Kto chce pamiatku ako z dobre známych plagátov, nech si kúpi pohľadnicu v obchodíku so suvenírmi.:)

Ďalšou zastávkou je Múzeum umenia (Museum of Fine Arts). Nádherná replika historickej budovy, ktorá pôvodne stojí niekde v Grécku. Počasie sa náhle vyjasňuje, hmla zrazu nikde, len modrá obloha a hrejivé slnko. Na jazere plávajú labute, v tráve sedí mládež, v parku sa fotia svadobčania. Trošku sa vyhrejeme na slniečku a už hľadáme autobusovú zastávku, odkiaľ by nás mal autobus odviezť na Fisherman Wharf. Slávny prístav, kde sa kedysi vo veľkom lovili morské plody. Aj dnes je pobrežie plné reštaurácií, ale plody mora na tanieri už pochádzajú z Aljašky. Akosi sa v spletitých uličkách San Francisca nevieme zorientovať, a tak sa na cestu pýtame okoluidúcej ženy, ktorá vo flip-flopoch venčí svojich jazvečíkov. Tá nás bez okolkov naloží spolu so psami a dvoma deťmi do auta. „Viete čo? Veď je to kúsok, ja vás tam hodím!“ „Nebojte sa, nechcem vás uniesť, veď tu mám deti,“ dodáva, keď zbadá naše šokované výrazy. Toľko ústretovosti sme nečakali. Temperamentná ženská je navyše aj veľmi priateľská, otvorená a správne ukecaná. Za pár minút v aute sa dozvedáme, koľko v meste stoja byty, kde majú najlepšiu zmrzlinu a že naša Natsumi si tu pokojne môže nájsť aj japonského manžela. San Francisco je zjavne multikultúrne mesto. Naša sprievodkyňa má otca z Egypta, mamu zo Švédska, manžela Angličana žijúceho v Lýbii a švagrinu Japonku. Po krátkej prehliadke mesta nás rodinka vyhodí pred reštauráciou Scoma – vraj najlepšia v meste, čo sa týka pomeru ceny a kvality. Najprv sa ešte trochu potúlame po okolí, obzeráme suveníry, až sa naše žalúdky nevedia dočkať. Reštaurácia Scoma síce vyzerá zvonku veľmi nenápadne, ale vnútri veľmi útulne. Po 10 minútach čakania, nám čašník nájde stôl. Interiér je zariadený v retro štýle, akoby sa tu od 60. rokov nič nezmenilo. Všade po stenách visia podpísané fotografie jej slávnych návštevníkov. Našla som aj Sinatru! Natsumi si objedná kraba, ja a Pheobe siahneme po cestovinách s morskými plodmi. Chutia naozaj vynikajúco!

Po večeri ešte plánujeme výlet typickou starou električkou, ale vonku je opäť nehorázna zima a na elektrčku sa čaká v nekonečných radoch, tak to vzdávame a berieme si taxík. Po úspešnom dni nakoniec vyčerpaná padám do postele. Bol to však úžasný deň. Stačilo pár hodín, aby som si San Francisco definitívne zamilovala… 

Napa Valley

Hneď zrána sa partia z letu – ja, Phoebe, kapitán a náš Food&Beverage manager vyberáme na organizovaný výlet do vinárskej oblasti Napa Valley. Priznám sa, že najprv sa mi nechcelo ísť, ale som rada, že som sa na to dala nahovoriť, hoci aj za 90 dolárov. Veď kedy zase budem letieť s takou fajn posádkou, ktorej sa bude chcieť na taký výlet ísť? Zážitky sú predsa oveľa cennejšie než našetrené peniaze. A v cene výletu je predsa aj ochutnávka výborných kalifornských vín. Autobus nás za necelú hodinu odvezie do celkom iného sveta, než vládne v San Franciscu. Počasie je nádherné, slnečné a horúce. Hneď, ako vystúpime v mestečku Napa, som nadšená! Cítim sa ako v Toskánksu! Celý deň ochutnávame vína a prechádzame sa medzi vinohradmi. Na obed sedíme v reštaurácii na slnkom vyhriatej terase a pochutnávame si na kvalitných amerických burgroch. Zrazu si prajem nájsť manžela s takouto vinárničkou v Napa Valley, aby som každý deň mohla začínať pohárom skvelého vína. Z Napy sa vratíme do mesta približne o šiestej. Partia unavená odkráča do hotela, ja ešte zbieram energiu na prechádzku šikmými uličkami. Hľadám ten správny výhľad na preslávené väzenie Alcatraz. Po krátkej prechádzke v meste cítim poriadnu svalovú horúčku na zadku. Zdá sa, že San Francisco je v tomto účinnejšie než hodinka vo fitku.:) Keď neskôr v posteli v myšlienkach hodnotím deň, radím San Francisco na zoznam najkrajších miest na svete. A svoj prvý layover v ňom za ten najvydarenejší…