Dubrovník
DOVOLENKA
AZÚROVÉ
HRA O TRÓNY
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME
Elisabeth Taylor a Richard Burton v tomto malebnom chorvátskom mestečku strávili svoje medové týždne. Niektoré svetovo známe denníky označili Dubrovník za jedno z najromantickejších miest na svete, ešte pred Benátkami či Parížom. A spisovateľ Lord Byron dal mestu básnické meno “Perla Jadranu”. Napriek tomu krása Dubrovníka ostávala pred širším svetom pomerne dlho ukrytá. Teda, až do doby, kým sa producenti seriálu Hra o tróny nerozhodli spraviť z Dubrovníka Kráľov prístav, čím ho znova vrátili na mapy (a nielen na mapy filmových štábov) a privolali tak za hradby doslova masové šialenstvo… Po Hre o tróny prišli filmové štáby Robina Hooda či Star wars a cez leto roku 2016 sa v prístave z výletných lodí vylodilo vyše 10-tisíc turistov! Staré mesto, ktoré patrí na zoznam svetového dedičstva UNESCO, tak začalo čeliť novým problémom – nekontrolovateľnému turizmu… Osobne musím priznať, že hoci ma Dubrovník lákal snáď odvtedy, čo som niekde čosi vyčítala o jeho romantických zákutiach, po seriáli Game of Thrones ma priam neodolateľne magnetizuje. A keďže je nás fanúšikov v rodine viac, nie je ťažké zverbovať celú rodinu a obnoviť staré rodinné tradície… Po rokoch je tu teda zase rodinná dovolenka v Chorvátsku!
Nám Slovákom krásu Jadranu dvakrát predstavovať netreba. Chorvátsko pre našincov vždy bolo najdostupnejšou prímorskou destináciou (z hľadiska peňazí i kilometrov) a pláže Jadranu sú každé leto dodnes plné najmä českých a slovenských turistov. Veľmi dobre si pamätám, ako sme celá rodina naložili favoritku konzervami s mortadellou a špagetami a vyrazili niekde k moru, kde sme mali na desať dní prenajatý súkromný apartmán. Ako dieťa som sa kúpala vo vodopádoch na rieke Krka, na ostrove Krk som zase z päty vyberala pichliače od morských ježkov, so zmrzlinou v ruke brázdila uličky vo Vodiciach, neskôr som navštívila aj Vis, Hvar alebo Korčulu. Potom však došli peniaze a fázu, keď boli moderné all inclusive rezorty a vodný aerobik v bazéne, sme tak našťastie preskočili. Rodinné dovolenky aj tak začali byť nuda i Chorvátsko už bolo nuda. Ako letušku s takmer neobmedzenými možnosťami ma zlákali viac exotickejšie miesta a väčšie diaľky, no potom prišiel Instagram, travel bloggeri a influenceri, spomínané Hry o tróny a ja som si zase začala vážiť, akú to krásu máme čoby za rohom. Po ticíkach precestovaných kilometroch a prelietaných míľ sa znova teším na túto jedinečnú chorvátsku krajinu, lebo Chorvátsko bolo možno podceňované, ale v skutočnosti je naozaj výnimočné.
Na začiatok vieme, že chceme ísť konkrétne do Dubrovníka, lebo Hra o tróny, a ani jeden z nás tam ešte nebol. Ďalej treba vybrať termín. Cez leto sú uličky Dubrovníka beznádejne preplnené turistami, v zime sa mesto mení na mesto duchov, čo sa zase skvele hodí filmovým štábom, ktorí sem prichádzajú natáčať. Čiže najlepšie nám bude niekedy medzitým. Nakoniec to vyhrá posledný májový týždeň. Kým moja rodina, ktorá sem ide aj za chýbajúcim plážovým životom, sa obáva, že more bude stále studené, ja sa zase bojím, že už bude neskoro a romantické uličky beznádejne plné turistov. (Nakoniec more až také studené nebolo, slnko poctivo pražilo a mesto už prepchaté bolo, stále to však bol asi najlepší termín, na akom sme sa mohli všetci zhodnúť.) Čo sa týka ubytovania, sestra múdro navrhne hľadať niečo na poloostrove Lapad. Do centra to nie je ďaleko, krásne pláže sú na každom rohu, a je to tu oveľa pokojnejšie než niekde v srdci mesta. Keďže prebývanie po súkromných vilách je opäť moderné pre autentický pocit z prostredia, nikto nenamieta, keď namiesto all inclusive hotela, rezervujem cez Airbnb príjemnú vilu s terasou s menom Sea Shell, kde sa zmestíme celá rodina – ja, rodičia, sestra, švagor a malá neter. Ako letuška môžem kúpiť zlacnené letenky pre seba a rodičov takmer všade do sveta, čo rodičia aj naozaj využijú a rozhodnú sa pre leteckú dopravu z Prahy, no mňa po toľkých rokoch prevažne vo vzduchu už vôbec lietadlá nelákajú. Švagor sa ich bojí, a tak radšej naštartuje fabiu, a ja sa k jeho posádke rada pridavám. Je to možno o 8 hodín viac než lietadlom, ale zato sa už neviem dočkať všetkých tých malebných krajiniek čo uvidím z okienka auta…
Rodinný roadtrip
O deviatej večer, teda na noc vyrážame s rodinkou z Bratislavy na cestu v švagrovej starej fábii bez klimatizácie. Malá Mia rýchlo zaspí, sestra tiež. Ako tak brázdime diaľnice v Maďarsku, bavíme sa s Igorom o slávnej maďarskej histórii a cesta pomerne zbehne. Spánok ma začína doháňať až ráno niekde pri Šibeníku, keď sa spolu so slnkom začína pred nami vynárať aj more. Najkrajší výhľad sa nám naskytá na zástavke s výhliadkou pri moste nad riekou Krka, a potom keď nás hlavná cesta popri pobreží na chvíľu zavedie cez Bosnianské hranice. Bosnia a Hercegovina už naptrí do Európskej únie, preto ak idete do Dubrovníka autom, nezabudnite si sebou vziať cestovné pasy, i keď na tomto úseku hraníc zvyknu prižmúriť oči aj nad občianskym preukazom. Keď po chvíli znova prejdeme bosnianské hranice a vrátime sa na Chorvátske územie, víta nás už Dubrovník aj so svojim moderným mostom. Pod nami kotví zopár výletných gigantov. Okolo jedenástej, keď už slnko poriadne praží a ani otvorené okná na aute nestíhajú, konečne dorazíme k vile Sea Shell, ktorá stojí na samom kopci. Super lokácia, pokiaľ ide o dostupnosť. Na výber máme niekoľko krásnych pláži v okolí do pár minúť chôdze, avšak zabudli sa zmieniť, že cestou späť je to chôdza do schodov. Dubrovník to sú samé schody, a nielen vtedy, keď si vyberiete vilu na kopci. Našu vilu od hlavnej pomenády, centra Lapadu delí možno desať minúť cesty dole, ale presne 304 schodov hore kopcom! (Krvotne počítame niekoľkokrát denne!) Keď sa poobedie pridajú k nám rodičia, ktorí práve prileteli z Prahy, ideme vyskúšať pláž Lapad, kam ústi promenáda. More je svieže, ale našťastie znesiteľné, jadranská zmrzlina chutí skvele a áno je to presne 304 schodov naspäť hore. Večer všetci zaspíme rýchlo a tvrdo.
Starý prístav a pevnosť
Hneď ráno po raňajkách sa rozhodneme vyraziť do mesta spoznať krásy UNESCO-m chránených mestských hradieb. Ako nám správca vily odporúči, auto necháme zaparkované pred vilou a ideme radšej mestským autobusom. Parkovanie v meste je veľmi komplikované, predražené a zbytočné, naopak mestská doprava je tu dobre zorganizovaná. Ďalšou možnosťou je Uber taxi, ceny sú veľmi prívetivé. Keď vystúpime na hlavnej zástavke pred kamennými bránami starého mesta, chytáme šok. Čosi po deviatej ráno, a už sa to tu hemží skupinkami prevažne amerických a čínskych turistov. Zabočíme teda od hradieb najprv k starému prístavu, kde sa natáčala scéna pre Hru o tróny so Sansou a Petyrom Malíčkom. Práve tu obidvaja v tajnosti prebereli Sansin útek z Kráľovho Prístavu. Z prístavu vedie niekoľko sto schodov k Pevnosti Lovrijanec. Výhľad však za tú námahu po schodoch stojí. Tam hore sa pred vami rozprestrie celé staré mesto Dubrovník – Perla Jadranu, alebo v reči seriálu – celý Kráľov prístav so svojimi červenými strechami ako sa vypína nad Čiernou Vodou. Ak si kúpite vstupenku na Mestské hradby, vstup do pevnosti je v cene. A my sa rozhodne na hradby chystáme ďalší deň…
Výstup na pevnosť v 30-stupňovej horúčave nás celkom dostane, dáme preto najprv malý brunch v jednej z reštaurácií v okolí starého prístavu, až potom sa vyberieme medzi húf ľudí za Mestské hradby. Hneď pri vstupe z brány Pile sa natáčala scéna, keď ľud zaútočil na Joeffreyho a napravo od rušného trhoviska stoja schody Cerseinej hanby. Baelerovo septum nad nimi však bolo pristavné neskôr počítačom v postrpodukcii. Tak rada by som si to tu všetko pofotila, ale v úzkych uličkách vydlaždených bielym kameňom sa cez zástupy turistov skoro nedá hýbať. Čoskoro to vzdáme a radšej sa vrátime na náš Lapad. Po obede testujeme ďalšiu verejnú pláž pri 5-hviezdičkovom hoteli President, ktorá sa pýši modrou vlajočkou za čistotu. Je tu ozaj krásne, len prístup do mora po malých kamienkoch je miestami trošku bolestivý. Všetky pláže v Dubrovníku sú zdarma, platí sa len za prenájom slnečníkov a ležadiel.
Mestské hradby
Ja, sestra a Igor vstávame už o 5:30. Malú Miu nechávame na starosti starým rodičom a my sa vyberieme Uberom do starého mesta, aby sme si ho stihli vychutnať ešte pred tým, než sa na jeho brehoch vylodia čínski turisti. Tentoraz prídeme načas. Slnko už svieti na oblohe, no mestečko je stále prázdne. Až teraz si skutočne môžeme vychutnať jeho krásu a všetky tie miesta, kde sa natáčali Hry o tróny. Prejdeme sa po schodoch Cerseinej hanby, ktoré nájdete rovno nad reštauráciou Kamenica, nazeráme do tichých úzkych uličiek. Mesto je tentoraz iba naše. Prvé odvážne kaviarničky ešte len pomaly začínajú otvárať. Usadíme sa na jednu z prvých otvorených terás, objednáme si rannú kávu a pozorujeme ako sa mesto pomaly prebúdza. O ôsmej hodine ráno už stojíme nachystaní pred bránou k výstupu na mestské hradby, ktoré sa práve vtedy otvárajú pre turistov. Približne dvojhodinová prechádzka po starých hradbách (dokopy majú asi dva kilometre), ktoré sa tiahnú okolo a ponad oranžové strechy sterého mesta, patrí medzi tie najkajšie v mojom živote. Zatiaľ sme tu takmer sami a na každom rohu sa nezmôžeme na viac než samohlásky ako: “OOOO”” a “AAAAAH”. Odvšadiaľ je priam prekrásny výhľad, či už na oranžové strechy mesta alebo na more a útesy. Prechádzka končí pri veži Minčeta, ktorú fanúšikovia budú poznať ako Palác nesmrteľných, kde Deanerys chodila okolo v začarovanom kruhu, aby sa dostala k svojim uneseným drakom.
Po prechádzke hradbami sa pri bránach stretávame s rodičmi a odtiaľ vyrážame na mestskú pláž Banje, odkiaľ je krásny výhľad na mesto a prístav. Prístup do mora je príjemný ako piesok pod nahami, ale pláž sa veľmi rýchlo zapĺňa a napriek dvom slnečníkom nám tu začína byť neznesiteľne horúco. Navyše dve hodiny lezenia po hradbách sa postarali o naše celkom spečené paže, takže na pláži veľmi dlho nevydržíme. Deň preťahujeme pri obede a skvelej jadranskej zmrzline v tieni miestneho plážového klubu. Nepodceňte ranné slnko tak ako my a poriadne sa natrite opaľovacím krémom, hoci budete vyrážať z domu už o šiestej ráno. Hore na hradbách páli. Kto sa z rodiny nespiekol na hradbách, dohnal to na pláži. Keď sa zdá, že slnko páli menej, odvážime sme sa vyliezť spod slnečníka a vydame sa na cestu mestským autobusom naspäť k našej vile.
Chorvátska Copacabana
Keďže dnes sme pripečení všetci, nejdeme na pláž skôr ako o druhej poobede. Tentoraz si vyberieme pláž s menom Copacabana, a tam sa nám aj najviac páči. Popri kamennom múriku rastú stromy, takže na pláži sa dá nájsť aj kúsok tieňa bez toho, aby sme si museli prenajímať ležadlá so slnečníkom. Dokonca tu nie je ani problém s parkovaním a od našej vily je to asi päť-desať minút autom. Sem tam sa na oblohe objavia aj malé biele mráčiky, vďaka čomu je dnes na pláži oveľa príjemnejšie. Strávime tam celé popoludnie až do večera. Po kúpaní sa sama vyberiem dole 304 schodmi k promenáde. Naposledy mi totiž neušli plagáty ponúkajúce zájazdy do Bosnianskeho Mostaru, ktoré už dlho na mňa žmurká z Instagramu. Ani som netušila, že budem tak blízko. Mostar sa nachádza asi 3 hodiny cesty od Dubrovníka a sú dve možnosti ako sa tam vybrať – buď lokálnou autobusovou dopravou za približne 50 Kún alebo v rámci výletu cez cestovnú agentúru za 300 Kún. Väčšia časť rodiny dá prednosť ďalšiemu relaxačnému dňu na pláži a sestra nemá so sebou pas, ktorý je cez bosnianské hranice potrebný, preto som na výlet sama. Rozhodnem sa pre cestovnú agentúru, pretože je to pohodlnejšie a v cene výletu je aj hodinová zástavka pri Kravických vodopádoch. Navyše postarší majiteľ drobnej rodinnej agnetúry je veľký sympaťák. Dozviem sa od neho kopec zaujímavostí o Balkáne a pár lokálnych informácii, kde v meste najlacnejšie nakúpiť ovocie alebo čerstvé ryby. Navyše má fešáka syna v mojom veku. 🙂
Bosnia a Herzegovina
Skoro rano vstávam a vyberám sa na parádny výlet do Bosny a Herzegoviny, čím si pripíšem na zoznam navštívených štátov už 52. krajinu v poradí. Rozpisovať sa tu však o tom nebudem, veď Bosnia už nie je Dubrovník. Viac o tejto čarovnej krajine si môžete prečítať v mojom ďalšom príspevku, ktorý plánujem zverejniť už čoskoro…
Posledný deň v Dubrovníku
Kým mojej rodine ešte ostáva niekoľko dní, mne sa už dovolenka pomaly končí. Práca zase volá. Celý deň sa preto oddávam len sladkému ničnerobeniu na pláži Copacabana. Počasie je dnes ideálne. Nie je ai príliš horúco ani chladno. Mia sa úspešné učí šnorchlovať. Chytí ju to natoľko, že ju nevieme dostať z vody. Lásku k vode máme asi v rodine. Keď sme boli so setrou v jej veku, neboli sme iné. Keď dohliadanie na to, aby sa malá Mia neutopila, vyjde na mňa, sadnem si na kamienky a detailne pozorujem okolie. Počujem šplechot vody a smiech detí, pozorujem ako mi studené kvapky vody stekajú po koži, ako sa hladina mora trbliece pod slnkom a horúce kamienky mi masírujú chodidlá. Zrazu si uvedomujem, že toto je ten prítomný okamih, o ktorom všetci hovoria. Dnes je moderné hovoriť ako treba žiť v prítomnosti, ale už málokto presne vie, čo to znamená. Som presvedčená, že to znamená vychutnávať si každý jeden vnem, dotyk, vôňu, pocit… Skrátka vedome pozorovať svet okolo a detailne zmyslami vnímať všetky prichádzajúce pocity…
Je tu môj posledný večer v Dubrovníku a mamkine narodeniny, preto sa dnes na Sea Shell nevarí, ale všetci sa vyberieme dole k promenáde na dobrú večeru. Rátame s tým, že populárny Dubrovník je zo všetkých chorvátskych letovísk ďaleko najdrahší a cenami sa rovná západu. Chceme ísť niekam na tradičné chorvátske jedlo a ryby, ale nevieme nájsť vhodný podnik. Promenádu síce lemujú desiatky reštaurácií, no niečo útulné a rýdzo chorvátske je nájsť ťažké. Prejdeme okolo talianskych pizzerií, mexickej reštaurácie či dokonca sushi, všetko však zaváňa povrchným komercionalizmom. Naše obavy potvrdí aj psympatický syn majiteľa cestovnej agentúry, okolo ktorej prechádzame. Pre viac lokálny zážitok treba ísť hlbšie do centra Dubrovníka, mimo Lapadu. Nakoniec skončíme v jednej z odporúčaných reštaurácii (to najlepšie z úbohého výberu Lapadu) na probreží s terasou vedľa veľkého deckého ihriska, ktoré nachvíľu zabaví našu Miu a my si zatiaľ môžeme pochutnať na domácich cestovinách a bielom vínku.
Dovidenia Dubrovník
Skoro ráno si dám svoje posledné chorvátske raňajky – čerstvé jahody z trhu so smotanou a už si cez Uber rezervujem odvoz na letisko (asi 30 min. od mesta), odkiaľ mi letí Fly Dubai priamo do Dubaja. Rodinka má pred sebou ešte ďalšie tri dni na pláži, kým sa všetci vrátia na Slovensko – či už letecky do Prahy alebo autom cez Split a Trogir do Bratislavy…
> Pas pre občanov EÚ nie je potrebný, stačí občianský preukuaz. Cestovný pas si však zbaľte, ak sa chystáte na výlet do Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory alebo do Dubrovníka prichádzate autom (cesta vedie cez malý úsek Bosnianského štátu).
> Určite sa sem vyberte niekedy mimo hlavnej letnej sezóny. Ak sa stále chcete aj vykúpať v mori, najlepší je máj alebo október. V zime sem chodia natáčať filmové štáby.
> Najrýchlejšie spojenie je letecky z Viedne alebo Prahy. Od 100 € na osobu.
> Skôr ako hotel alebo rezort odporúčam vybrať si radšej súkromný apartmán/vilu cez Airbnb. Nechceme predsa civičiť vodný aerobic v bazéne, chceme zapadnúť medzi lokálcov.
> Spoznávanie Dubrovníka autom sa neodporúča. Cesty sú úzke a stŕme, parkovanie predražené. Voľte radšej jednoduchú mestskú dopravu autobusom alebo cenovo prívetivý Uber taxi.
> Pripravte sa na množstvo schodov, kdekoľvek sa v Dubrovníku pohnete. Je to staré mesto postavené v kopcoch!
>Určite navštívte mestské hradby a pevnosť Lovrijanec (150 HRK). Vyberte sa tam však radšej skoro ráno, najlepšie rovno na ôsmu, keď otvárajú. Ak sa vám podarí vstať ešte skôr, vychutnajte si uličky starého Dubrovníka ešte pred tým, než sa z lodí vylodia čínski turisti a zaplavia mesto.
> Ďalší vynikajúci výhľad sa naskytá z vrchu Srd, kam sa odveziete lanovkou. Nástupné miesto je nad starým mostom. Nájdete tu aj výbornú reštauráciu Panorama.
> V Dubrovníku máte na výber z niekoľkých pláži. Niekoľko metrov od Sterého mesta je Banje, z ktorej je krásny výhľad na hradby. Na druhej strane Dubrovníka sú krásne pláže – President, Lapad a Copacabana, všetky dostupné MHD alebo Uberom.
> Kto by rád spoznával Chorvátsko aj z taniera, k vychýreným reštauráciam patrí staromestská Kamenica alebo Gradska Kavana v Starom prístave či Dubravka pri bráne Pile. Pozor, jedlo je v Dubrovníku na slovenské pomery drahšie. Rátajte so západnými cenami.
Cieľom mnohých turistov je preskúmať lokality, kde sa natáčal tento populárny seriál. Aj vďaka tomu sa tu vo veľkom rozšírili turistické výlety po stopách Game of Thrones. V Dubrovníku sa tento kult nedá prehliadnuť, z GoT sa tu stáva dobrý biznis. Podobné túry sa pohybujú približne od 50 € vyššie, a pritom je to úplne zbytočná cena. Ako správny fanúšik si úplne vystačíte s googlom, tak ako my. Akonáhle vstúpite do starého mesta, otvorí sa pred vami King’s Landing. Najlepší výhľad na Čiernovodský záliv je z pevnosti Lovrijanec. Tam sa napríklad natáčali aj Joeffreyho oslavy menín. Pri bráne Pile na Joefreyho zaútočil ľud. V starom prístave mali dôverný rozhovor o úteku Sansa a Petyr Malíček. Minčeta veža na hradbách zase poslúžila ako Palác nesmrteľných, okolo ktorého v začarovanom kruhu chodila Daenerys, aby zachránila svoje draky. A úplne nazjnámejšie sú schody hanby vpravo od trhoviska nad reštaurácou Kamenica. Určite ich neprehliadnete.
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME