Dusseldorf

Do nemeckého Dusseldorfu dorazíme skoro ráno, takže po pristáti spolu so slovenskou kolegyňou Katkou hneď zakotvíme pri raňajkách. Konečne mám s kým poohovárať celú spoločnosť! Ako v každej práci, aj v tej našej sa nájdu veci, ktoré nás rozčuľujú a ktoré by mohli fungovať lepšie. Žalúdok sa naplní, srdiečku sa uľaví, nadišiel čas, aby aj telo dostalo svoj zaslúžený spánok. Krátko poobede sa preberiem a hneď ako dobijem baterky, vyberiem sa spoznávať kúty ďalšieho nemeckého mesta. Ubytovaní sme síce pri letisku, ale dostať sa do centra vďaka pozemným linkám vôbec nie je náročné. Neskôr sa už prechádzam hore-dole dusseldorfskými uličkami a nadobúdam silný pocit, že som doma. Dusseldorf mi v mnohých ohľadoch pripomína Bratislavu. Reštaurácie majú pootvárané terasy do ulíc, ľudia sedia pri prive, prechádzajú sa okolo rieky, jazdia na bicykloch či venčia svojich psíkov. Neodolám pokušeniu sadnúť si na terasu v jednej z mnohých reštaurácii na promenáde pri rieke a pridám sa k vychutnávačom studeného piva. V Nemecku musí byť aj dobrý „schnitzel“, no so sklamaním zisťujem, že len máloktoré podniky ponúkajú pravý teľací so zemiakovým šalátom. Bravčovému mesu totiž neholdujem. Hoci Dusseldorf sa mi svojou atmosférou ráta viac než Frankfurt, musím uznať, že vo Frankfurte smažia schnitzle oveľa lepšie. A najlepšie sú v Mníchove! Liter piva spraví svoje a tak sa strácam na dámskych toaletách. Keď sa naspäť pracne obliekam do džínsového overalu s hrôzou zisťujem, že sa mi zasekol zips! Celkom na spodku! Približne hodinu sedím na záchode a mordujem sa s pokazeným zipsom, ale ten nie a nie poľaviť. Neostáva mi nič iné, len sa vzdať. Celá červená v tvári vychádzam z reštaurácie takmer polonahá. Obnaženú hruď si nemotorne zakrývam malou listovou kabelkou. S hlavou dole, aby som sa vyhla šokovaným pohľadom, vletím do prvého obchodu s oblečením a na prekvapeného predavača ihneď vychŕlim po anglicky: „Potrebujem nohavice a tričko, mala som malú nehodu.“ Neplánovala som síce nakupovať, ale nakoniec som bola nútená zmeniť plány. Ešteže v Nemecku sa tak dobre nakupuje, ako radia mnohé kolegyne. Hovorím si, že Pánbožko ma musel vyzliecť, aby ma po roku míňania výhradne na cesty donútil kúpiť si aj niečo na seba! 🙂