HAVAJ – Big Island

Na najväčší z Havajských ostrovov sa popri populárnejšom Maui, Oahu alebo Kauai akosi zabúda. Na Veľký ostrov sa zvyčajne návštevníci dostanú až pri svojej druhej až tretej návšteve Havajských ostrovov. A pritom aj Havaj má svoje lákadlá: nekonečné lávové polia, množstvo vodopodádov, impozantné prírodné scenérie a hlavne, stále činné sopky, ktoré tvoria nové kusy zeme rovno pred vašimi očami. 

Ak sme na Maui začali na vysokej nohe, na Havaji to s kamarátkou Katkou ešte viac roztočíme. Cesty na tomto ostrove sú rovnejšie a podstatne širšie, a preto len čo s Hawaiian Air pristaneme na letisku v mestečku Hilo, zamierime k požičovni áut a splníme si sen – prenajmeme si kásny biely konvertibilný kabriolet! A potom už s vetrom vo vlasoch vyrážame do nášho hotela na opačnej strane ostrova. Na celý pobyt sme si zarezervovali kolosálny rezort HiltonWaikola Village Hawaii, hoci nie som fanúšička týchto obrovitých amerických rezortov, a to zo štyroch dôvodov: dobrá lokalita, výhodná cena, delfínia zátoka a hlavne hodiny havajského tanca Hula zdarma. Katka dupne na plyn a za dve hodiny už stojíme na recepcii. Na Havaji sa síce nachádza ešte jedno letisko Kona, ktoré je bližšie k väčšine rezortov, ale letisko Hilo je menej vyťažené, a hlavne na posledný deň odtiaľ plánujeme let helikoptérou…

DEŇ 1 a 2.

V Hiltone

Náš rezort je tak obrovský, že sa k našej hotelovej izbe musíme previesť vláčikom, ktorý po pozemku premáva každých 15 minút. Pripomína mi to mesto v meste. Ale je tu naozaj krásne. Najviac ma dostanú hotelové kozmetické prípravky v kúpelni, ktoré nádherne voňajú po kokose a mangu! Kým sa konečne ubytujeme, je už pomerne neskoro, a tak len skočíme na večeru do miestnej talianskej reštaurácie, zarezervujeme si výlet helikoptérou a poznávanie zákutí rezortu si necháme na ďalší deň. Ten začíname hodinou pilatesu a následnými raňajkami. Reštaurácie je obrovská, ale bufetové stoly nie sú také bohaté ako vo Fairmonte na Maui. Po raňjkách sa vyberieme na poznávaciu prechádzku. Zastavíme sa v delfiniej zátoke, kde chovatelia práve trénujú šikovné delfíny. V hojdacej sieti pri bazéne popíjame pinacoladu a krátko popoludní náš už čaká naša prvá hodina Hula dance! Super na kolosálnych rezortoch ako je Hilton Waikola Village je to, že tam môžete stráviť týždne a miesto sa vám nezunuje. Zdarma sú k dispozícii rôzne aktivity a dokonca i workshopy, v rámci ktorých sa možete niečo naučiť o havajskej kultúre. Upliesť si typickú havajskú krunu z kvetov sa už naučiť nestihneme, ale hodiny Hula tanca si újsť nenecháme.

Hula

Tradičný havajský tanec Hula nie je len obyčajný tanec, ale komplexné umenie. Boky tanečníc sa vlnia ako hladina oceánu, pohyby rúk opisujú hlboké slová v piesni, a to všetko za sprievodu ukulele a hamronikcých melódií. Tancom hula môžete nádherne vyjadriť aspekty prírody, ako pohyb stromu v ľahkom vánku či vlnenie oceánu, rovnako dobre ako ľudské emócie ako nehu a túžbu. Na našej prvej hodine nás Havajčanka zasvätí do významu miestneho tanca a potom nás krok po kroku naučí krásnu choregrafiu na známu havajskú pieseň Hanalei Moon. Už sa teším, ako si to neskôr vyskúšame niekde na plaží za sprievodu oceánu a plne sa prepojíme s hudbou prírody. 

Havajské korytnačky

Pred západom slnka sa vyberieme do vedľajšieho hotela Fairmont Orchid. Tvárime sa, že ideme na drink, ale v skutočnosti si chceme obzrieť miestne pláže. Počuli sme od miestnych, že na pláž hneď vedľa hotela chodia pri západe slnka odpočívať morské korytnačky. Vonku sa pomaly stmieva, obloha opät hrá neksutočnou paletou oranžových, ružových a purpurových odtieňov, keď sa nám konečne podarí lokalizovať maličkú verejnú pláž Mauna Lani (hneď prvá odbočka z cesty za rezortom Fairmont Orchid). Okrem nás na pláži vôbec nikto nie je. Bohužiaľ však nevidíme ani žiadne korytnačky. A tak sa aspoň rozhodneme využiť krásne prostredie na natočenie tanečného videa. Avšak v momente, keď sme prestali dúfať, že na nejaké korytnačky narazíme, Katka si zrazu všimne, ako medzi čiernymu lávovými kameňmi celkom nenápadne jedna korytnačka odpočíva. Po celodennej púti v ocáne si vybrala tento kúsok pláže za svoje miesto na oddych. Načerpe nové sily a zajtra ráno sa zase vyberie na dobrodružná cestu. Pre nás neopisateľne čarovný moment. 

Najlepšie miesta na pozorovanie korytnačiek

1. Kahaluu Beach Park – obľúbené miesto na šnorchlovanie
2. Kiholo Bay
3. Honaunau Bay
4. Punalu’u Beach
5. Mauna Lani – naše tajné miesto vedľa hotelu Fairmont Orchid a napravo od Holoholokai Beach parku, ktorý slúži ako obľúbené miesto piknikov pri západe slnka

DEŇ 3.

Najkrajší západ slnka na svete

Po raňajkách a rannej hodine jogy sa vyberieme na výlet do Waipio Valley. Nad údolím sa nachádza výhliadka s prekrásnym výhľadom na údolie a čiernu vulkanickú pláž. Dole k pláži sa však nedostaneme, pretože tam vedie strmá úzka cestička a s kabrioletom nás tam nepustia. Vstup majú povelené len terénne autá. A pešo sa nám zase v tom teple ani nechce. Dole by to šlo ľahko, ale čo hore? A tak si aspoň užívame dámsky roadtrip v kabriolete. So šatkou vo vlasoch, aby mi vietor neokazil účet sa cítim ako hollywoodska celebrita zo starých filmov. Po obede sa zastavíme v meste, kde hľadáme typickú havajskú korunu z kvetov. Nenaučili sme sa ako si takú vyrobiť, tak si jednu aspoň chceme kúpiť. Je však víkend a podobné kvetinástva sú bohužiaľ zatvorené. Na poslednú večeru na Havaji si vyberieme najdrahší a najkrajší rezort na ostrove – Four Seasons Hualalai, Kailua Kona. Usadíme sa v jednej z reštaurácií priamo na pláži a objedníme si ľahkú večeru. Keď slnko začne zase zapadať, ukáže nám, čo dokáže. Na pláži pri rozhorených fakľách vyhráva romantická kapela a obloha sa sfarbí do neskutočných odtieňov. Tento západ slnka sa zrayje do pomej pamäti ako ten najkrajší nielen na Havaji, ale na celom svete. Dojímavejšiu rozlúčku s ostrovom sme si ani nemohli želať…

DEŇ 4.

Sopky a láva

To, čo robi Hawaii unikátnym, sú jeho činné sopky, ktoré si z času na čas pohrávajú zo žeravými kamienkami. Mnoho ľudí sem prichádza, aby na vlastné oči videli žeravú lávu ako si tvorí cestičky po ostrove, pulzuje a blčí, alebo steká do mora a tvorí nové kusy zeme. Na Veľkom ostrove sa nachádzajú až štyri stále činné sopky (Kīlauea, Mauna Loa, Mauna Kea a Hualalai), pričom Kīlauea je najaktívnejšia. Medzi rokmi 2008 – 2018 dokonca v kráteri sopky zvanom Halema’uma’u bolo možné vidieť žeravé jazierko lávy. Kīlauea dokonca v tomto časovom horizonte niekoľkokrát vybuchla a spôsobila vážne škody a veľké zmeny na povrchu ostrova. Keby však nebolo sopčenej činnosti, Veľký ostrov by dnes vôbec neexistoval. Po roku 2018 sa Kīlauea nachvíľu utíšila, aby v období medzi decembrom 2020 a májom 2021 opäť trochu povystrájala. Pozorovanie a stopovanie žeravej lávy patrí k najatraktívnejším kativitám na ostrove Havaj. Ak má človek šťastie na mierne katívnejšie obdobie, naskytne sa mu pohľad, aký nie je s čím zorvnávať. Ako blízko k lásve sa bežný človek dokáže dostať, záleží v akej fáze ne-činnosti sa miestne sopky nachádzajú a aké nebezpečenstvo predstavujú. Našťastie Havajské sopky nepatria k tým najvzblklejším a väčšinu času vybuchujú veľmi ohľaduplne. 

Výlet k sopke

Sú dva až tri spôsoby, ako sa k láve dostať. Prvým je výlet člnom na miesta, kde láva steká do mora, čo je vždy neskutočný pohľad. Výlety člnom sa však usporiadavjú len v čase, keď naozaj k posobnej činnosti dochádza, a to sa určite nedeje každý deň. Skôr ide o výnimočný zážitok. Druhým spôsobom je či už organizovaná pešia túra so sprievodcom alebo túra na vlastnú päsť. Pred návštevou národného parku The Hawaii Volcanoes National Park sa dobre pripravte. Odporúča sa sledovať webovú stránku „What’s going on with the Volcano” s podrobnými infomáciami o tom, kde presne sa nachádzajú tie miesta, kde láva preniká na zemský povrch. Alebo sa príďte poradiť do návštevníckeho centra parku. Rezervácia organizovanej túry k láve so sprievodcom s prílišným časovým predstihom sa veľmi nevypláca. Je ťažké dopredu predvídať, kedy sa láva ukáže. No a tretím, podľa mňa najzaujímavejším spôsobom je výlet helikoptérou. Helikoptéra zaručuje pohľad z celkom inej perspektívy. Môžete sa k láve dostať celkom blízko, a stále zároveň z bezpečnej výšky. A to je presne ten spôsob, ktorý nakoniec volíme aj my.

Helikoptérou ponad kráter

Kabriolet bez strechy, čoskoro vymeníme na helikoptéru bez dverí, aby sme sa na sopku mohli pozrieť z bezprostrednej blízkosti. Najlepšie výlety helikoptérou začínajú na letisku v Hilo, kde presne smerujeme. Po krátkej bezpečnostnej inštruktáži už nastupujeme do malej päťmiestnej vážky. S nami ešte poletia dvaja mladí muži. Zo všetkých štyroch mám najnižšiu váhu, a tak ma posadia do stredu medzi kapitána Matta a Katku. Som trochu smutná, že sa mi neušlo miesto pri okne, resp. “ne-dverách”. Výlet si však nenechám pokaziť. Telefóny a fotoaparáty nám bezpečne zavesia na krk, všetky veci z vreciek musia preč. Zväzok kľúčov vo vzduchu by celkom vážne mohol poškodiť vrtuľu. O pár minút neskôr už prelietame ponad hlboký kráter, z ktorého sa poriadne dymí, ale to len sopka odfukuje a v podstate odpočíva. Nezastihli sme ju v aktívnejšej fáze, stopy lávy nikde nevidno. Napriek tomu je to neskutočne zaujímavý pohľad, akoby sme preleteli nad peklom. A kaptán Matt nám vrtulník ešte poriadne nakloní, aby sme sa na sýrové pary pozreli celkom zblízka. Jeden z najepších zážitkov vôbec, veď ako často sa človek môže pochváliť, že letel nad aktívnou sopkou. Potom nás kapitán ešte prevezie ponad lesy a vodopády a po hodine cesty sa náš 300 dolárový výlet na osobu s Paradise Helicopter Tours končí na pristávacej dráhe v Hilo. Stopy lávy nás však stále mátajú, a keďže máme do nášho leu naspäť do Honolulu ešte zopár hodín času a ani s vrátením kabrioletu sa ešte ponáhľať nemusíme, zoberieme sa na rýchly spotánný výlet k lávovým poliam do národného parku. Ako cieľ si nastavíme miesto, ktoré google označuje ako “lava viewing area”. Prejdeme sa cez lávové polia ako po nejakej celkom inej planéte, všade okolo nás zvláštny povrch zeme, ktorý vytvorila zaschnutá láva.

Ho’o Pono Pono

Na vačer už letíme naspäť do Oahu, kde si zarezervujeme malý hotel blízko letiska na prenocovanie pred ranným odletom do Japonska. Plán zájsť si na Waikiki pláž na jednu piñacoladu nakoniec prehrá v boji s unávou. Ide sa spať. Pred spaním si opakujem ešte havajskú motlidbu Ho’o Pono Pono. Tri krátke slová v preklade znamenajú: “ako robiť veci správne”. Havajské modlitby sú jednoduché, ale majú hlboký význam. Ho’o Pono Pono sa praktikuje v štyroch krokoch. Vyslovte: Prosím, odpusť mi. Je mi to ľúto. Ďakujem ti. Milujem ťa.