Hočiminovo Mesto

Ho Chi Minh City, najväčšie a najviac osídlené mesto Vietnamu, kedysi známe aj pod svojim starým menom Saigon. Pre mňa úplne nové, ešte neprebádané územie. A keďže tento mesiac boli zamestnanci v sekcii „Crew schedule planning“ veľmi kreatívni, budem celý marec lietať iba do Vietnamu. Celkom sa teším, aspoň s každým výletom mám šancu toto miesto spoznať o čosi lepšie. Nech sa teda páči, tu je moja vietnamská skladačka zostavená z jednotlivých layovrov ako z dielov puzzle… 

Typický Vietnam

Keď niekto vysloví Vietnam, hneď si predstavím útlych ľudí so slamenými kúžeľovými klobúkmi na hlave, ako si to brázdia na bicykli, prípadne na motorke, dole ulicami ovešaní šakovitým tovarom. V tomto sa Vietnam nijako nelíši od svojich susedov ako je Thajsko alebo Indonézia. Bicykle, motocykle, mopedy a skútre sú tú najrozšírenejším dopravným prostriedkom. Jazdí na nich každý, často doslova celé rodiny. Vo Vietname je celkom bežné, že okolo vás prefrčí motorka s päťčlennou posádkou (otec za volantom s dieťaťom na kolenách, druhé v strede a v zadu ešte mamina s bábätkom v náručí), prípadne naložená celými kusmi nábytku! Doteraz som nepochopila ako niekto dokáže riadiť skúter s priviazaným šatníkom na sedačke, ale Vietnamci to vedia! Zdá sa, že bežné celosvetové dopravné zákony sa tu na jazdcov na motorkách neuplatňujú a aj v bežných dopravných zápchach sa pretlačíte ľahšie dopredu na dvoch kolesách. Hočiminovo mesto mi svojim rušným životom dosť pripomína Bangkok, len oveľa čistejší Bangkok. Čo sa týka bezpečnosti, počula som veľa príhod o tom, ako ľahko tu dokážete prísť o svoje doklady, mobilné telefóny alebo kabelky. Do uší sa mi dostali aj hrôzostrašné príbehy o praktikách tunajších zlodejov: ako okolo vás prefrčia na motorke a popritom vám stiahnu tašku z pleca. Jednu slečnu vraj za sebou vláčili po ceste niekoľko metrov, kým sa kabelky pustila. Tašku totiž nosila krížom cez plece a remeň nechcel povoliť. Osobne sa mi však nič také nestane, ani nie som žiadnej podobnej príhody svedkom. Naopak, mám skôr pocit, že Vietnamci sú práveže veľmi milí, piateľskí a skromní ľudia. 

Kuchyne na ulici

Ďalším charakteristickým znakom Vietnamu je vôňa čohosi smaženého. Ulice sú plné drobných pojazdných stánkov s teplou domácou stravou, ktorá rozvoniava mestom. Spoločnou črtou ázijských krajín od Thajska cez Čínu až po Japonsko je obľuba stravovať sa na ulici. Kým naše mamy vyvárajú celé hodiny, aby večer nasítili svoju famíliu, vietnamské mamy vyvárajú pre ulicu a platiacich okoloidúcich. Niekde pri hlavnom ťahu si odparkujú svoju kuchynku na kolečkách, vytiahnu hrnce, prenosný gril, suroviny a vysmážajú, grilujú a kuchtia. Niektorí sí otvárajú provizórne reštaurácie priamo vo svojich garážiach. Kultúru stravovania sa vonku si vysvetľujem najmä celoročným priaznivým podnebím. Komu by sa v týchto teplotách chcelo stáť doma za sporákom, keď vonku na čerstvom vzduchu je oveľa príjemnejšie? Druhým faktorom bude asi zaneprázdnenosť. Ázijci pracujú tvrdo a dlhé hodiny. Pre mnohých je určite pohodlnejšie schmatnúť večeru na ulici za pár smiešných drobných než strácať hodiny na odpočinok kuchtením.  

Masáž so šťastným koncom

Hoci Bangkok je o niečo populárnejší, aj do Vietnamu sa chodí za lacnejšími skrášľovacími procedúrami. Manikúra, pedikúra, kozmetické a lejzrové operácie sú tu v pomerne vysokej kvalite dostupné za veľmi prijateľné ceny. Samozrejme, predtým, než si necháte vytetovať nové obočie, spravte si menší rešerš a vyberte si skôr overené miesta so zahraničnou klientelou. Osobne si nechám v Hočiminovom meste v salóne Armani spa spraviť nové 3D obočie (populárnou čiarkovou metódou microblading) a odchádzam spokojná. Zaplatím však o dobrých 300 dolárov menej než za to pýtajú napríklad v Dubaji. Ďalšou špecialitkou sú vietnamské masáže. Lacné a veľmi veľmi-veľmi účinné. Mala som možnosť vyskúšať pravú tahjskú masáž v Thajsku, balijskú na Bali, čínsku v Shanghaji, filipínsku v Manille, indonézsku v Jakarte, malajskú masáž v Kuale Lumpur, ale nič sa nevyrovná vietnamskej masáži vo Vietname! Hotový raj na zemi! Mojim najobľúbenejším masážnym salónom je rozhodne ten v hoteli Parkroyal Saigon. Hoci len o 5 minút ďalej na tej istej ulici nájdete 3x lacnejší servis, za masáž v hoteli Parkroyal by som pokojne zaplatila ešte viac. Je na nezaplatenie. Páni, pozor, mnohé ambciózne vietnamské masérky sa nebudú štítiť opýtať sa vás, či si za menší príplatok budete želať aj „happy ending“ – a to nie len v bežných salónoch na ulici, ale dokonca aj v tých 5-hviezdičkových, v špičkových medzinárodných hoteloch.:)

Mekong Delta 

Jedným z typických organizovaných výletov pre turistov z Ho Chi Minh je výlet k delte rieky Mekong, k pýche južného Vietnamu a do oblasti, kde sa stále žije jednoduchým vidieckým spôsobom. Nestojí to veľa – my zaplatíme čosi cez 30 dolárov – a rozhodne ide o jedinečný zážitok, ktorý skrátka k Vietnamu patrí. Výlety k delte organizujé rôzne cestovné agentúry a turistické spoločnosti, pričom ceny aj program je pri každej ako cez kopírak, takže záleží iba na lokalite alebo sympatiách pre ktorú spoločnosť sa rozhodnúť. Ja a moje dve kolegyne ideme samozrejme s tou, ktorú podporuje náš hotel. Je to najpohodlnejšie. Po približne dvoch hodinách cesty v mikrobuse s anglicky hovoriacim sprievodcom sa dostaneme k delte, kde nás všetkých štyroch (aj so sprievodcom) naložia na loďku, ktorá nás prepraví na jeden z ostrovov uprostred koryta rozvetvenej rieky. Program, ktorý nás čáka, je veľmi bohatý. Najprv spoznáme miestnu továreň na cukrovinky z kokosových orechov, ktoré sa jedia aj spolu s ryžovým papierom, do ktorých sú balené. Veľká dobrota! Pokračujeme k továrničke na výrobu vína a liehovín. Miestna špecialita je hadie alebo škorpiónie víno (had či škorpión naložený v liehu). Netrúfla som si vyskúšať. Bleee! A potom sa vyberieme k včelím úľom, kde si pochutnáme na čaji s veľmi výživnou materskou kašičkou. Jeden kelínok s medom z materskej kašičky si na skúšku kúpim aj ja. Materská kašička drží včeliu kráľovnú mladú, krásnu, silnú, zdravú, obdivovanú a pri živote niekoľkonásobne dlhšie než ostatné včely, takže nejaké zázraky robiť musí. Vietnamci med odporúčajú nielen pravidelne po lyžičke konzumovať ale i natierať si na tvár namiesto krému. Najlepším zážitkom dňa je výprava na tradičných loďkách po odľahlých ramenách rieky, ktorú z každej strany obklopuje divoký porast. Loďku vesluje vždy postaršia vietnamská žena a ja skláňam špicatý slamený klobúk pred ich silou v rukách. Po výlete loďkou nasleduje prestávka nad ovocným tanierom pri pesničkách tradičnej vietnamskej hudby. Nemôžem si pomôcť, ale zvuk zvláštynch strunových nástrojov a úpenlivé piskľavé hlasy speváčok mi skôr pripomínajú kvílenie týraných mačiek než emóciami nabité muzikálne vystúpenie. Nuž, každá kultúra je niečím iná. U nás by v šou Superstar s najväčšou pravdepodobnosťou skončili vo Hviezdnej rote. 🙂 Zaujímavý poznávací deň končí fantastickým tradičným vietnamským obedom…

Vietnamská kuchyňa

Vietnamskú kuchyňu si okamžite zamilujem. Tradičná polievka s rezancami („noodle soup“) chutí skoro ako ta naša slovenská, len je chuťovo omnoho výraznejšia a pláva v nej mnoho byliniek, a ryžové jarné rolky s krevetou a bylinkami zabalené do jedlého ryžového papiera sú skrátka delikatesa! Odvážim sa ochutnať aj vietnamské slimáky a tradičnou špecialitou je aj vietnamský „hot pot“, ide o niečo ako guláš, ktorý si musíte uvariť sami. Vo Vietname je to celkom bežná vec, že v reštaurácii platíte za jedlo, ktoré si nakoniec musíte uvariť sami, pričom suroviny často ešte behajú živé po stole. 🙂 Ak si totiž objednáte „grill“, servírka vám na stôl s grilovacou platničkou uprostred prinesie suroviny – napacované mäso každého druhu, prípadne veľmi čerstvé krevety (ešte živé) a nakrájanú zeleninu. Vy zoberiete do rúk paličky a hádžete kúsky surovín na gril. Odtiaľ potom ugrilované mäsko ponoríte do omáčky alebo dipu a vychutnávate. V prípade, že si objednáte „hot pot“, servírka vám na stôl donesie veľký hrniec s ochutenou vriacou vodou postavený na kahanci s ohňom a k tomu ďalšie suroviny, ktoré postupne prihadzujete do hrnca a čakáte, kým sa uvaria. Hotovú pochúťku si potom naberiete do drobných misiek a srkáte. 

Kde som jedla a pochutila som si…

1. Nha Hang Ngan – výborná reštaurácia, v ktorej sa stretáva hneď niekoľko tradičných ázijských kuchýň – japonská, čínska, thajská a samozrejme vietnamská. Otvorená kuchyňa, niekoľko šefkuchárov, útulné priestory s otvorenou strechou a fontánou uprostred, skvelé jedlo a nepomerne veľmi nízke ceny. 🙂
2. Hoa Tuc – reštaurácia vo francúzskej časti mesta (postkoloniálny vplyv), ktorá patrí k vyšším triedam, čo sa odráža aj na cenách. Oplatí sa však vyskúšať. V porovnaní s reštauráciami vo svete, je to stále len „za babku“.

Vietnamská káva

Ďalšou vietnamskou špecialitkou je káva. Schopnosť rozoznať a patrične oceniť kvalitu kávových zŕn je zrejme niečo, čo Vietnam zdedil po Francúzoch ako bývalá francúzska kolónia. Kávičkári a fajnšmejkri sem chodia nakupovať kávu na kilá. Populárna je i luxusná cibetková káva zo zŕn, ktoré najprv luxusne prešli tráviacim traktom malej cibetky.:) Najtypickejšou pre Vietnam však je ľadová vietnamská káva (vietnamese ice coffee), ktorá sa podáva v špeciálnych pohároch. Jej základ tvorí silná čierna káva s ľadom a neodeliteľnou súčasťou je nádobka s extra sladkým kondenzovaným mliekom. Ten si skrátka preklopíte do pohára podľa chuti. Výrazná silná chuť ľadovej kávy premiešaná so sladkým mliekom je to pravé osvieženie počas horúcich dní. Nečakajte žiadne ľahké grécke frappe, rozhodne však stojí za to vyskúšať. 

Odporúčané kaviarne

1. M2C Café – veľmi útulné zariadenie, kvalitné pripojenie na wifi a samozrejme pravá vietnamská ľadová káva.
2. Trung Nguyen – ide o vietnamskú verziu sietí Starbucks, avšak s podstatne lepšou kvalitou kávy. Aspoň jednu pobočku nájdete na každom rohu Saigonu.

Vojna vo Vietname

Vďaka americkej kinematografii sme určite všetci počuli o americkej vojne vo Vietname, ale už málokto vieme, o čo tam naozaj išlo. Keďže k cestovaniu podľa mňa patrí spoznávanie nielen súčasnosti, ale i neodeliteľnej minulosti krajiny, nevynechám populárne múzeum vojny. Kopec hrôzostrašných obrázkov z vojnových polí a neľudské mučiace prostriedky a taktiky ma iba usvedčia v tom, akým hrôzostrašným nezmyslom každá vojna je. Oveľa zábavnejšou výpravou do čiernej minulosti Vietnamu je poldenný výlet k tunelom Cu Chi. Ide asi o druhú najpopulárnejšiu turistickú atrakciu mesta, hneď za výletom k delte rieky Mekong. Obrovskej obľube sa teší najmä medzi mužskou populáciou. Veď vieme, ako sa muži radi hrajú na vojnových hrdinov! Výprava vás zoberie priamo do stredu rozsiahlej siete úzkych pozdemných a dobre maskovaných tunelov, v ktorých sa vojaci skrývali a zásobovali počas vojny. Osobne nevyskúšam, lebo úzučké priestory vo mne vyvolavajú klaustrofobické pocity. Počula som, že tunely su tak úzke, že jeden náš statnejší kolega sa napríklad do nich vôbec nezmestil.:)

Bláznivá ulica

Tak ako má Bangkok Khao San Road, Hočiminovo mesto má svoju Bui Vien ulicu plnú hriešnych lákadiel a odviazanej zábavy. Ide o veľmi obľúbené miesto „backpackerov“, ktorí sa tu schádzajú zo všetkých kútov sveta.Všeobecne, Vietnam je populárna „backpackerská“ destinácia, pretože mladým dobrodruhom ponúka komplexný balíček zábavy, dobrodružstva, kultúry a prekrásnej prírody (hory aj pláže) za veľmi nízke ceny. A vietnamská ulica Bui Vien je akýmsi strediskom lacnej zábavy. Mladý človek tu nájde všetko možné: podniky s dobrou hudbou a lacným alkoholom, stánky s jedlom, bary, kluby, striptíz bary, karaoke, masážne salóny, pouličných umelcov aj dílerov s drogami. Aj my sa sem s partiou z letu usadíme na plastové stoličky, popíjame pivo z fľaše a vychutnávame si bláznivú atmosféru. Nachvíľu sa pri nás pristaví hĺtač ohňa, ktorému šou vôbec nejde, potom postaršia páni predávajúca orechy, a za ňou sa hneď dovalí vozík na kolečkách so smradľavými sušenými rybami. Všimnem si jednu pani predávať halónom napustené balóny a vzápätí skupinku dvadsiatníkov, ako sa rehocú na svojích smiešnych halónových hlasoch. 🙂

Sky bar

Aj Hočiminovo mesto má niekoľko štýlových skybarov s luxusným výhľadom. My navštívime ten, ktorý sa považuje za top z top. Chill sky bar sídli na streche 25. poschodovej budovy AB Tower a jeho klientelu tvorí miestna smotánka a majetnejší zahraniční imigranti či dovolenkári. Ceny za drinky sú v porovnaní z celkovými cenami vo Vietname privysoké, ale možno natrafíte na „happy hour“. Do desiatej tu vyhráva chilloutová muzička, po desiatej na scénu prichádzajú dj-i s pop a r’n‘b hitmi. Výhľad na mesto zo strechy je parádny. 

Trh

Veľa letušiek chodí v Hočiminovom meste nakupovať na trh fejkové chanelky, louisvuittonky a iné značky. Mnoho skutočných originálov sa najprv vyrába v továrňach vo Vietname, než dorazí do Paríža na posledné úpravy. Vietnamci preto poznajú tajomstvá značkových technólogií a vedia ich skvele napodobniť za oveľa nižšie ceny. Veľmi stará tržnica (a vietnamská pamiatka), kde okrem vietnamských tradičných výrobkov, suvenírov a rôznych pochúťok nájdete aj trh s fejkmi, sa volá Ben Thanh Market a nachádza sa v priamo v rušnom centre mesta. Nič pre mňa, ale nedalo mi na záver nespomenúť…