Jakarta #1

Na moje narodeniny mi plánovači naších rozvrhov dopriali jeden z najľahších a najpokojnejších letov vôbec. Do Jakarty zvyčajne lietajú turisti, ktorí potom prestupujú na lokálnu linku, smer ostrov Bali alebo Arabi hľadajúci druhé manželky a pomocné sily do domácnosti, prípadne samotní Indonéžania, ktorí sa vracajú domov z pútnej cesty do Mekky a Mediny. Indonézia je opäť moslimská krajina, ale veľmi priateľská a mierumilovná. Po dvoch „turnaroundoch“ do Indie (tak voláme krátke lety tam a späť, bez layovru – oddychu v danej destinácii) som však úplne vyčerpaná. V Jakarte je už hlboká noc. Ráno sa s maďarskou kolegyňou Emoke vyberieme na tradičné indonézske raňajky do ulíc. V malom stánku si vyberieme Nashi Goreng (opraženú pikantnú rižu s vajíčkom, zeleninou a krevetami) a kuracie saté na paličke zajedame zvláštnym ryžovým koláčom, respektíve chlebom, nie som si celkom istá. Emoke v stánkoch na kilá nakupuje ovocie, ktoré som nikdy predtým nevidela. Ich exotické názvy sa mi v pamäti neuložili, zato chute áno. Po krátkej prechádzke rušným, pomerne hlučným, špinavým a chudobným mestom sa vyberieme na masáž do známej indonézskej siete kúpeľov Marta Tilaar. Budova vyzerá zvonku dosť ošarpane a zvnútra ma takisto ďaleko od hotelových luxusných wellness centier, na aké sme u nás doma zvyknutí. Interiér je veľmi jednoduchý, na zemi kamenné dlaždice, v strede fontánka so znudenou korytňačou obyvateľkou. Priestory sa však zdajú byť čisté, atmosféra je autentická a masáž famózna. Komplexná 3-hodinová kúra pre moje telo a tvár ma nestála viac než 50 eur. Zvyšok dňa už prelebedíme pri hotelovom bazéne a vymaľovávame omaľovánky pre dospelých. Treba nazbierať energiu na ďalší mesiac a lety do rušného Bangkoku, módneho Milána, romantického Istanbulu či pulzujúceho Melbourne….