Kapadokya

Turecko má ako krajina nikdy nelákalo, pretože som ho vnímala len cez all inclusive rezorty z letákov cestovných kancelárií. A to nikdy nebol môj štýl! Ale potom som na instagrame objavila rozprávkový kraj Kapadokyu, zažila som úprimnú tureckú pohostinnosť, a odvtedy patrí táto krajina medzi moje najobľúbenejšie…

Kapadokya je suchý a skalnatý kraj vo vnútrozemí Turecka, ktorý ukrýva celkom iné poklady než pláže a more. Nezameniteľné prírodné scenérie, neuveriteľné skalné formácie ako z rozprávky o Alici v krajine zázrakov, bohatá história a domy vtesané do vulkanických jaskýň, no predovšetkým tradícia lietajúcich balónov sú hlavnými ťahákmi tohto neuveriteľného miesta. Každé ráno s východom slnka, ak samozrejme lietaniu praje počasie, totiž na oblohu ponad skaly a údolia vzlietne tisícky lietajúcich balónov, a to nepretržite v roku. Farebné balóny tak ešte viac dodávajú i tak už rozprávkovej krajine na čarovnosti… 

Hlavným mestom Kapadokye je mesto Kayseri, uzlový bod všetkých spojení medzi Kapadokyou a dôležitými turistickými centrami ako je Istanbul a Ankara. Ďalším veľkým mestom s letiskom je Nevsehir. Kapadokyu však tvoria aj mnohé iné malé mestečká a dedinky, pričom najobľúbenejšími medzi turistami sú Göreme, Ürgüp, Ihlara Valley, Selime, Uchisar, Guzelyurt, Avanos a Zelve. Z Göreme sú však jednoznačne najkrajšie výhľady na ranné lety v balónoch. 

Deň 1.

Izba v jaskyni

S kamarátkou Veronikou dnes vstávame skoro ráno, čaká nás let do Istanbulu a odtiaľ domáca linka do Kayseri, centra Kapadokye. Ten druhý let trvá necelú hodinu a linka premáva pomerne často. Môžete sa rozhodnúť medzi spoločnosťou Turkish Airlines alebo Pegasus. Z okna lietadla vyzeráme balóny, ale balóny nikde. Až neskôr sa dozvieme, že vzlietavajú len ráno. Na letisku v Kayseri nás už čaká malý mikrobus a šofér, ktorý má na ceduľke napísané aj naše mená. Ide o dobre vymyslenú kyvadlovú dopravu medzi letiskom a jednotlivými hotelmi v Kapadokyi, ktorá je dobre napojená na všetky odlety a prílety. Jazda stojí 30 tureckých lír a miesto si treba dopredu objednať, ale stavím sa, že túto možnosť vám ponúkne hotel, ktorý si zarezervujete. V Göreme je hotelov neúrekom a ceny sú na naše slovenské pomery naozaj veľmi prijateľné. Jednoznačne však odporúčam zarezervovať si tradičný hotel vtesaný do skalnatej jaskyne. V názve bude mať zaručene slovo „cave“. Pre toto miesto je takáto tradičná jaskynná izbička špecialitkou, ktorú treba vyskúšať. Medzi dva najobľúbenejšie hotely v celom okolí (aj vďaka fotkám na Instagrame) jednozančne patria – Sultan Cave Suites a Local Cave House s útulným bazénom. 

Mnohí návštevníci to vraj robia tak, že dve noci ostávajú v jednom a ďalšie dve zase v druhom hoteli. Ten prvý je už zúfalo plný, preto nám ostáva stráviť dovolenku v tom druhom. A rozhodne neľutujeme. Čaká nás mimoriadne priateľské privítanie. Hotel spravujú dvaja mladí chalani a vládne tu veľmi príjemná rodinná atmosféra. Ako hosť sa tu automaticky stávate členom tureckej rodiny! Naša izba v tradičnom štýle so starou skriňou a tureckým kobercom na stene vyzerá trochu ako u babičky, ale je mimoriadne útulná. Naopak, kúpelňa, tá je priam luxusná! Izba navyše nepotrebuje žiadne kúrenie ani klimatizáciu. Prírodné steny skaly tu celoročne držia príjemnú teplotu! Hneď si našu izbu zamilujem. Vonku je už tma, ale nám sa ešte nechce spať, tak si v neďalekom obchodíku kúpime lokálne víno. Správca hotela nám k nemu hneď donesie oriešky, vodu, poháre a otvarák. Vonku pri bazéne sa veľmi dobre nasáva atmosféra. Tento dovolenkový pocit mi už tak chýbal!

Deň 2.

V krajine zázrakov

Vstávame skoro ráno, aby sme si mohli vychutnať raňajky a pritom pozorovať tisícky farebných balónov na oblohe. Je pol ôsmej ráno, avšak obloha už prázdna! Doteraz som si myslela, že balóny sa v Kapadokyi držia na oblohe po celý deň, no dozvieme sa, že vychádzajú spolu s východom slnka a približne po hodine letu zase pristávajú na zem. Prvý deň sme teda balóny zmeškali! Turecké raňajky, pri ktorých nesmie chýbať sušené ovocie a silný turecký čaj si už však újsť nenecháme. 

A hneď po raňajkách si na nasledujúci deň zarezervujeme let balónom. Pôvodne sme to nemali v pláne, lebo Veronika sa trochu bála, ale nakoniec si povieme: kde inde by sme to mali vyskúšať, ak nie práve tu! Všetci navyše tvrdia, že je to neopakovateľný zážitok. V Göreme existuje niekoľko spoločností, ktoré tieto ranné lety balónmi organizujú, pričom sa líšia cenami a skúsenosťami. Vyššia cena zvyčajne iba znamená bohatšie raňajky a ozajstné šampanské namiesto šumivého vína. Rozhodneme sa pre cenový stred (100 Eur) a spoločnosť, ktorú nám odporúčia v hoteli. Už len modliť sa, aby na druhý deň vyšlo počasie. Balóny totiž nevzlietavajú, ak vonku prší, zúri búrka alebo fúka prisilný neovládateľný vietor.

Čo však s načatým dňom? V Kapadkyi je toho naozaj veľa, čo preskúmať. V každom hoteli vám ponúknu dve najpopulárnejšie túry po okolí – jedna sa volá Červená a je orientovaná na severnú časť Kapadokye, kým druhá dostala pomenovanie Zelená a jej poznávacím cieľom je južná časť. Každá stojí za babku, okolo 100 tureckých lír. Niežeby sme boli lakomé, ale radšej poznávame kraj vlastným tempom, mimo organizovaných skupín a Kapadokya je navyše malý kraj, všetky miesta sú od seba vzdialené do desať minút cesty dopravným prostriedkom. Veronika je zdatná šoférka, takže si nakoniec za 20 lír objednáme moped, z recepcii si vypýtame mapku s intinerary k Červenej túre a vyberieme sa na Červenú po svojom!

Našou prvou zastávkou je Monk Valley pri mestečku Pasabag, kde to celkom vyzerá ako z rozprávky Alica v krajine zázrakov. Prírodné skaly tú nadobúdajú neuveriteľné tvary, najčastejšie však pripomínajú domčeky trpaslíkov alebo obrovské skamenelé hríby. Aj preto sa bežnejšie údoliu hovorí Mushroom Valley (údolie húb). 

Po ceste do mestečka Ürgüp objavujeme ďalšie neuveriteľné tvary skál. Najznámejšou je snáď formácia skál, ktorá nápadne pripomína ležiacu jednohŕbu ťavu! Aká len vie byť tá príroda kreatívna, však?

Okolo obeda sa stavíme v reštaurácii Panorama s prekrásnym výhľadom na Holubie údolie – Pigeon Valley. Svoje meno dostalo podľa drobných otvorov v skalách, ktoré tvoria domovy holubov. Na dvore stojí strom ovešaný farebnými stužkami, ktoré sem chodia viazať turisti, aby sa im splnilo želanie. Majiteľ reštaurácie sa nám však priznal, že ide o marketingov trik, ktorý si vymyslel a sám neverí, že to naozaj funguje. Sme však veľmi prekvapené jeho pohostinnosťou a priateľskosťou. Na obed sme si objednáme typické turecké placky plnené syrom a zemiakmi, ktoré mi nápadne chuťou pripomínajú naše lokše plnené bryndzou. Na účet podniku k tomu dostaneme po poháriku tureckého čaju. A to len preto, že Slovenky tu majiteľ vraj ešte nemal. Všade, kde prídeme, stretávame sa s nevídanou otvorenosťou. Keď sa premávame na motorke, asi ako jediné dve dievčatá v okolí, Turci nám fandia a kývajú. No vôbec nie sú otravní. V obchode nám len tak zadarmo darujú na pamiatku náramky (kúpili sme si turecké pončá), a na parkovisku nás potom čaká na sedadle motorky malá kytička. 

V rámci Červenej túry je na pláne aj workshop v keramickej dielni. Kapadokya je totiž preslávená svojou keramikou. Nie sme síce súčasťou žiadnej organizovanej skupiny, ale v hoteli nám poradili, že máme spomenúť, kde bývame a majitelia dielne sa nám určite radi povenujú. Zaparkujeme teda pred dielničkou v dedinke Avanas a zamiešame sa do skupinky. Nikto nás odtiaľ nevyhodí, hoci sme nezaplatili za túru, ale naopak, majstra iba poteší náš záujem. Obdivujeme šikovnú prácu rúk na hrnčiarksom kruhu. Niektorí zo skupinky si to sami mohli vyskúšať. Keďže som ešte ako malá mala raz rovnakú možnosť, viem veľmi dobre aké náročné je niečo také vymodelovať na kruhu. Možno to vyzerá jednoducho, keď sa s hlinou hrá skutočný majster, realita je však iná. Iba pod jeho skúsenými rukami rástu krásne veci s neuveriteľnou ľahkosťou. Jendotlivé keramické motívy mi pripomínajú aj naše slovenské tradície. Koniec koncov, niet sa čomu čudovať. Turci dlho okupovali naše územie a určite sme od nich prebrali množstvo zvykov…

Na večer, tesne pred západom slnka sa ešte zastavíme v netradičnom múzeu pod šírim nebom – v Göreme open air museum. Na mieste, ktoré dnes navštevujú asi tisícky turistov denne, kedysi stál obyčajný byzantský kláštor. V skalných jaskynných príbytkoch sa tu ukrývalo asi dvadsať mníchov, ktorí tu počas svojho pôsobenia vybudovali systém niekoľkých jaskynných kláštorov a kostolov. Nachádzajú sa tú nádherné jaskynné fresky asi zo 14. storočia s náboženskými motívmi. V 17. storočí sa z miesta stalo dôležité pútnické miesto. Dnes pamiatka patrí na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Na večer pred spaním si ešte cez nášho recepčného objednáme typickú tureckú kúru v kúpeľoch – pravý turecký Hammam. Pýtame sa, ktorou cestičkou sa do Spa dostaneme, a náš recepčný len odpovie: „Však ja vás tam odveziem.“ Už sa prestávam pozastavovať nad tureckou pohostinnosťou. Všetci sú tu neskutočne milí a ochotní. Hammam je taká zábavná kúpeľná procedúra v čisto babskom kolektíve. Najprv vám dajú masku na tvár, potom vás pošlú vysaunovať sa a vykúpať sa a zlatým klincom na programe je masáž mydlovou penou. Ide o typickú tureckú techniku a je to veľmi príjemné. Ležíte len v spodných nohavičkách na vyhrievaných kachličkách v parnej miestnosti spolu s ostanými ženami pekne do kruhu, kým turkyne vás umývajú, masírujú a oblievajú vodou. Do toho hrá turecká hudba a masérky si pri tom tancujú a pospevujú. Keď sú s vami hotové, bez zábran vás plesnú po zadku so slovami: „Vystrieť sa! Krásne ste, dievčatá!“ Naozaj odporúčam, je to jedinečný zážitok. Po Hammame sme si ešte doobjednali klasickú masáž a po nej už len do hotela zabaliť sa do perín. Dnes ideme spať pomerne skoro, ak zajtra vyjde počasie, čaká nás mimoriadne ranné vstávanie… Ide sa na let balónom!

Deň 3.

Let v balóne

Dnes musíme vsať už o štvrtej ráno! Pred nami je náš celkom prvý a jedinenčný let balónom! Prídu nás vyzdvihnúť ešte za tmy, odvedú do kancelárie, kde sa zaregistrujeme a hodíme do seba veľmi skromné raňajky a môže sa vyraziť. Na suchej planine prestupujeme z nohy na nohu a pozorujeme štáb, ako pripravujú balón na vzlietnutie. Vonku je stále ešte tma a bez slnka tu celkom aj tuhne. Dobre, že sme si deň pred tým kúpili tie teplé pončá! Pre menšie problémy na začiatku, nakoniec na oblohu vyštartujeme medzi poslednými. Už som sa bála, že ani nevzlietneme a v duchu som si už kvôli tomu predlžovala svoj pobyt. Naštastie, vzlietneme a o nič neprídeme. Naš pohľadný mladý kapitán má svojský zmysel pre humor a obratne poťahuje lanami, čím nášmu balónu dáva smer. V košíku sa nás tlačí okolo dvadsať. Všetci však máme dostatok miesta, aby sme dobre videli na krajinu pred seba. Slnko pomaly vychádza na obzor, pričom sfarbuje oblohu prekrásnymi pastelovými farbami a my zatiaľ stúpame stále vyššie a vyššie, až sme najvyššie lietajúcim balónom na obzore. 

Neskôr začneme jemne kleasať, približujeme sa k fotogenickému Údoliu lásky – Love Valley, ktoré svoje pomenovanie dostalo pre veľmi osobité tvary skál. Ako to vtipne pomenuje Veronika – Penis párty! 🙂 Nad vtipne sformovaným údolím sa totiž vzáša množstvo farebných balónov. Zaujímavé je, že po celú cestu sa vôbec nebojím, dokonca ani Veronika, ktorá tvrdila, že má strach z výšky. Obidve sa v balóne cítime stabilne a bezpečne. Priamo v ňom je to oveľa lepšie, než len pozorovať balóny z diaľky! Približne po hodine letu, naša dobrodružná cesta končí. Po úspešnom pristátí obidve vyfasujeme certifikát a pohárik nealkoholického bublinkového nápoja. Na tento zážitok budem spomínať večne!

Keď sa neskôr vrátime do hotela, máme pred sebou ešte celý deň. Najprv len tak relaxujeme pri bazéne, potom si opäť objednáme motorku. Najpv sme chceli preskúmať trochu Zelenú trasu a ísť sa pozrieť na 5.000 rokov staré podzemné mesto, v ktorom sa vraj kedysi ukrývalo 20.000 tisíc ľudí. Nakoniec však oželieme históriu a presunieme sa len do neďalekého mestečka Avanas na farmu, kde sa vyberieme zajazdiť si na koňoch. Po rokoch sedím na konskom chrbte a náramne si to užívam…

Večer skočíme na luxusnú večeru do Sultan Cave hotela – do reštaurácie Seten. To je ten, odkiaľ je zo strešnej terasy najkrajší výhľad na ranné balóny, no žiaľ pre nás už mali plno. Doprajeme si tam však aspoň večeru. Reštaurácia patrí k tým najlepším v celom okolí a naozaj si na večeri náramne pochutnáme. Dva chody a fľaša vína nás vyjde do 20 Eur! A pritom gastronomický organizmus, aký u nás dostanete len v oveľa drahších reštauráciách. Tureckú kuchyňu si doslova zamilujem! U manažéra si potom vybavíme návštevu ich slávnej terasy (preslávanej vďaka fotkám na Instagrame). Ráno v čase balónov je táto terasa prístupná len hotelovým hosťom, avšak nám manažér sľubuje udeliť výnimku… Aj my predsa chceme fotky na Instagram! 🙂

Deň 4.

Raňajky na terase

To je teda dovolenkový režim, čo? Opäť musíme vstávať skoro ráno ešte za tmy. Pobalíme si kufre na cestu domov a vyberieme sa na krátku prechádzku k hotelu Sultan Cave Suites, kde máme v pláne vychutnať si jeden z najkrajších výhľadov v meste a spraviť si nieľko fotiek, ktoré prispejú k tej hromade na Instagrame. Výhľad je naozaj mimoriadny, a keď sa k oblohe vznesú prvé balóny, výskame od nadšenia. Terasa je navyše parádne naaranžovaná – všade same vankúšiky, ozdobné turecké koberce a sada na čaj a k tomu pozlátený podnos plný ovocia. Jediný dojem z miesta kazí menšia súťaž medzi prítomnými dievčatami. Každá chce tú najlepšiu fotku a niektoré pritom neberú ohľad na ostatných čakajúcich na miesto. Je mi skoro až smutno z toho, ako sa z pôvabného miesta stáva ateliér na photoshooting. Niektoré dievčatá (prevažne Azijatky) sa vystrojili do rozprávkových šiat, jedna si so sebou dokonca priniesla korunku na hlavu ako princezná! Zdá sa, že v dnešnom svete , je dôležitejšia dokonalá fotka, než samotný zážitok! Nesmiem si však nechať pokaziť náladu, výhľad je predsa prekrásny…

Keď slnko vyjde hore na obzor a balóny začnú klesať, poberieme sa naspäť do hotela. Čo nevidieť nás bude čakať autobus, ktorý nás má odviesť na letisko do Kayseri. Prekrásna rozprávková dovolenka sa závratne blíži ku koncu, som však rozhodnutá opäť sa sem vrátiť. Priateľskí a neuveriteľne pohostinní miestni ľudia, uvoľnená rodinná atmosféra, romantické zákutia a zaujímavá príroda robia z tohto miesta nezabudnuteľnú dovolenku…

TIP: 

• Prineste si so sebou hotovosť. Len na veľmi málo miestach sa tu dá platiť kartou. Letecké spoločnosti a hotely prijímajú skôr Eurá, no na ostatných miestach budete potrebovať turecké líry.
• Hoci balóny vzlietavajú po celý rok, v zimných mesiacoch je ich let ohrozený kvôli nepriaznivému počasiu. V lete je tu zase príliš sucho a horúco. Najlepšími termínmi na návštevu sú preto mesiace na konci jari a začiatku jesene – máj, jún a september, október.