Maledivy

Na letisku v Abu Dhabi sa stretávame skoro ráno a po štyroch hodinách letu už pristávame v hlavnom meste, na ostrove Male. Výlet nezačína najlepšie, lebo môj frajer je unavený, a teda aj podráždený, a na Male navyše prší. Zábavné je, že Maldivskú republiku tvorí súostrovie, pričom niektoré ostrovy sú tak maličké, že ich celé zaberie jediný rezort. Mestská doprava a taxíky by tu boli teda zbytočné, z ostrova na ostrov sa prepravuje jedine člnom. A práve táto preprava po vode tvorí často najdrahšiu položku dovolenky! Platí sa zvlášť (ak teda vaša cestovka nezarátala prepravu do balíčka) na osobu v dolároch, a ak sa váš rezort nachádza na vzdialenejšom ostrove, zaplatíte aj dobré štyri stovky, a to len za cestu jedným smerom! Aj preto som bola nútená vyberať rezort podľa vzdialenosti od letiska. Nemohli sme si dovoliť ani typické bývanie na vode, ale i tak sme nakoniec s ubytovaním viac než spokojní. Na letisku vyhľadáme stánok s názvom nášho rezortu, kde nás už očakávajú a zachvíľku nastupujeme do člnu. Náš Bandos Island Resort je jeden z tých, ktoré zaberajú celučký ostrov. Okrem rezortu a žralokov na ostrove vlastne nič iné nie je :). V rezorte nás vítajú osviežujúcim uteráčikom a welcome drinkom, ubytujú nás v rozkošnej chatke v záhrade pri bazéne, počasie sa vyčasuje a aj môj priateľ začína byť normálny. Hneď sa vyberieme skontrolvať pláž, a poviem vám, je presne taká nádherná ako na reklamných plagátoch! Po zotmení si doprajeme koktejl priamo v bazéne, a keď nám začína nepríjemne škvŕkať v žalúdku, vyberieme do chatky nachystať sa na večeru. Rozhodneme sa pre reštauráciu na móle. Sedíme pri stole, čakáme na jedlo, pozorujeme osvetlené pobrežie pod nami, keď zrazu vykríknem: „Preboha, veď tam dole je tak 30 žralokov!“ Malých, ale aj celkom veľkých, ich silueta je mi dobre známa. Maldivy sú moslimská tichá krajina, kde nočný život funguje len v rámci rezortov. V tom našom v jednom z barov vyhráva nejaká kapela, ale o rušnom nočnom živote ťažko hovoriť. Koniec koncov na Maldivy sa nechodí zabávať, ale užívať si jeden druhého…

Vstávam neskoro ráno, ale raňajky ešte stíham, kým Abdulla zatiaľ nechávam odfukovať v posteli. Viem veľmi dobre, ako nerád je budený. Keď sa vrátim z raňajok, Abdul je už hore, a tak sa môžeme vybrať k vode. Vonku je krásne slnečno od samého rána. Celý deň preto trávime na striedačku na pláži a pri bazéne. Je tu naozaj rozprávkovo. Poobede si požičiame výstroj na šnorchlovanie. Zamestnanec potápačského centra nám vysvetľuje, kadiaľ môžeme plávať, mólu sa vraj máme vyhýbať, lebo tadiaľ chodia motorové člny. Abdul sa ho pýta na žralokov, ktorých sme včera videli. „Don’t worry, they don’t bite (Nebojte sa, nekušú),“ odpovedá a žmurkne na nás. Zo šnorchlovania som nadšená! Pod nami sa nachádza úplne iný svet! V živote som nevidela toľko faieb a toľko rôznych druhov rýb pokope! Šnorchlujem aj vtedy, keď môj priateľ oddychuje na pláži. Plávam stále ďalej a ďalej od pobrežia, prenasledujem jednu purpurovú rybku, keď zrazu kútikom oka zbadám asi tak tri metre naľavo odo mňa žraloka! Dva metre veľkého žraloka! Kušú-nekušú, nemienim to riskovať, a tak okamžite plávam najrychlejšie ako viem naspäť k pobrežiu. Uff, riadne ma vystrašil! Zadychčaná líčim svoju historku priateľovi. Ale to som nemala, na ďalšie šnorchlovanie ho už neprehovorím :). A tak len sedíme na pláži a pozorujeme západ slnka. Obloha hrá neuveriteľnými farbami ako z kreslených Disneyho rozprávok. Toto nám nikto neuverí, že pri fotení nepoužívame žiadne filtre! 

Ráno to vyzerá na búrku, nechce sa nám z postele. Našťastie vybavíme neskorší check-out. Dovtedy stihneme ešte pobudnúť hodinku pri bazéne. Neskôr obed a už sa vezieme naspäť na Male. Aby sme nevyčerpali všetky finančné zásoby, meníme lokalitu. Kamarátka mi poradila jeden Alaka Guest House na ostrove Mafushi. Guest House je to pravé riešenie pre tých, čo si 5- hviezdičkový luxus nemôžu dovoliť, ale Maldivy by aj tak radi navštívili. Tieto súkromné penzióniky skrátka robia Maldivy prístupnejšie aj obyčajným ľuďom. Musím povedať, že mám s nimi len dobré skúsenosti. Ich majitelia sa o svojich hostí veľmi dobre starajú, ubytovanie je čisté a pekne zariadené. Z Male nás na Mafushi odvezie ferry, miestna mestská doprava po vode :). Mafushi je vlastné veľmi jednoduchá rybárska dedinka, kde v mieri a pokoji žijú miestni obyvatelia. Nájdete tu však aj zopár menších hotelov a penziónov pre turistov. Abdul vyzerá vystrašene. Oproti luxusným rezortom pôsobí tento ostrov naozaj ošumelo. Ja som si to tu naopak zamilovala na prvý pohľad. Všetko to tu vyzerá tak autenticky a priateľsky. Ubytujeme sa v malej útulnej izbe, na stole nás čakajú welcome drinky. O penzión sa starajú traja sympatickí mladí chalani, ktorí vyzerajú presne tak, ako si predstavujem ľudí, ktorí celý život strávia pri vode – potápaním, surfovaním, rybárením. Penzión sa nacháda presne medzi dvoma plážami. Po 15 minútach chôzde naľavo sa nachádza pláž pre turistov, kým po 15-minútovej prechádzke vpravo zasa natrafíte na miestnu verejnú pláž. Obidve sú nádherné, len na tej verejnej sa nesmiete kúpať v plavkách, mali by ste mať na sebe nejaké ľahšie nepriehľadné oblečenie, napríklad frajerove tričko. Odporúčam kúpiť si od miestnych predavačov vodu v kokosovom orechu a domácku bounty tyčinku. Mňam! More a obloha hrá presne tými istými farbami ako pri rezorte, teda aj za menej peňazí môžete mať veľa muziky :). Neskôr nám hostitelia radia pozrieť si ostrov na bicykli. Z pomerne bohatého výberu zaparkovaných bicyklov sa rozhodnem požičiať si ten najromantickejší – ružový s košíkom a zvončekom. V dobrej nálade brázdime úzke prašné uličky, zastavíme pri obchode so suvenírmi. Sympatický predavač, jednoduchý rybár od kostí nás skoro svojou úprimnosťou rozplakal. Pýtal sa frajera, odkiaľ pochádza. „Saudi Arabia? You guys only fight. I’m 100 percent moslim. Real moslim don’t fight…“ (Saudi Arabia. Vy tam viete len bojovať. Ja som 100-percentný moslim a hovorím vám, moslim nebojovať…)

Ráno začína menšou hádkou, lebo Abdulla tradične nemôžem dostať z postele. Naši hostitelia nás berú na výlet na more, a ja nerada nechávam niekoho čakať. Pri raňajkách spoznávam zvyšné osadenstvo penziónu – jeden holandský párik na ceste okolo sveta, dve kamarátky z Indonézie a ešte jeden chlap, netuším odkiaľ, ktorý stále čosi píše na počítači. Zisťujem, že okrem toho chlapíka, idú na výlet s nami všetci. A tiež, že sa nikto neponáhľa, hoci sme sa dohodli, že o deviatej vyrazíme. Naši pohodoví hostitelia navyše spokojne bafkajú ušuľanú trávu. Môj frajer si tak hneď našiel parťákov a zrazu začína miesto milovať. Okolo pol desiatej už nakladáme veci na čln a vyrážame na more za tými najkrajšími korálovými útesmi. Potápame sa celé dopoludnie. Neskutočne si to užívam, dokonca sme videli korytnačku! Poobede sa náhle spustí búrka, a tak prečkávame na člne, schúlení jeden do druhého, aby sme nezmrzli od zimy. Našťastie sa pomerne rýchlo vyčasí. Kotvíme na opustenom ostrove, kde nám hostitelia chystajú piknik, kým my sa zatiaľ čvachtáme a vyhrievame v príjemne teplej vode pri pobreží. Deň by bol ideálny, keby ma na ostrove zaživa nezjedli komáre! Nechápem, prečo som jediná, ktorú atakujú. Repelenty nezaberajú. Ako sa schyľuje k večeru, začínam byť nervózna, o štvrtej poobede nám z ostrova odchádza ferry na letisko, aby sme stihli náš let naspäť do Abu Dhabi, no naši hostitelia sa tradične nikam neponáhľajú. Stresy však boli zbytočné, zázračne sme všetko stihli, dokonca aj teplú sprchu v penzióne! Títo ľudia asi patria k tým, ktorí síce nemajú hodinky ako my, ale zato majú čas :).

• letenka v akcii mimo hlavnej sezóny (napr. cez Abu Dhabi alebo Dubaj)
• ubytovanie v Guest House (cca 60 dolárov na noc)
• preprava s ferry namiesto súkromných motorových člnov (cca 20 dolárov na osobu)