Marakeš a Ouarzazate

Pretože som toho precestovala celkom dosť, ľudia sa ma často pýtajú, kde sa mi páčilo najviac. Samozrejme, ťažká otázka. Všade bolo niečo iné zaujímavé. Ale najviac k srdcu mi prirástol Island – kvôli prekrásnej prírode – a jednoznačne Maroko! Kvôli prírode, ale i pre farebnú kultúru, famózne jedlo a tie mozaiky! A v neposlednom rade, natáčali tam môj obľúbený seriál – Game of Thrones! 

Po dvoch mesiacoch od nášho výletu do severného Maroka sa polovica našej pôvodnej zostavy, teda ja a Rumunka Emília, rozhodne preskúmať aj južnú časť tejto pestrej krajiny. Emília je super parťák na cesty. Má vodičský preukaz, hovorí po francúzsky (čo sa v Maroku vážne hodí), a tak ako ja, aj ona miluje Game of Thrones, rada (sa) fotí, zbožňuje marocké tajine, a vôbec obidve sme si Maroko skrátka zamilovali… Pretože Maroko je ako výlet do rozprávok Tisíc a jednej noci!

Deň 1.

Pohorie Atlas

Skoro ráno priletíme do hlavného mesta Casablancy našim Etihadom a na letisku si v autopožičovni SIXT vyzdvihneme štýlové autíčko – červeného Fiatika 500. Ideálne vozidlo pre dve baby ako sme my. Už menej je ideálne na strastiplnú cestu cez pohorie Atlas, ale nato prídeme až neskôr. Namierené máme celkom na juh, k okrajom púšte Sahara až do mestečka Ouarzazate, ktoré sa vo svete preslávilo vďaka svojim hollywoodským filmovým štúdiám. Cez Marrakesh len tak rýchlo prefrčíme, za bránami červeného mesta (ako Marrakesh zvyknú nazývať pre červenkasté sfarbenie jeho domov) sa však cesta výrazne zhoršuje. Cesta totiž vedie cez pohorie Atlas, ktoré je prekrásne, avšak nebezpečné. Vozovka je úzka a kľukatá, čo naše malé autíčko ešte dokáže zvládnuť. Nerovný terén, kamene, skaly a miestami dokonca primrznutý sneh a veľké nakladiaky v protismere, to už zvládame horšie. Často mám pocit, že nás z toho útesu skrátka odfúkne! Emília nie je zrovna najskúsenejšia šoférka, ale neostáva mi nič iné, len jej dôverovať. Aspoňže jazdí pomaly! Aj keď namiesto plánovaných 3,5 hodín, nám cesta z Casablancy do Ourzazate nakoniec zaberie osem! Na oblohe však krásne svieti slnko, a tak si s tým veľmi nelámeme hlavu. Užívame si prekrásne výhľady. Atlas je tak trochu pohorie paradoxov. Na slnenčnej strane kopcov rastú tropické kaktusy, kým na druhej strane cesty hory pokrýva hustá pokrývka snehu. Na niektorých úsekoch dokonca vidíme deti stavať snehuliaky! Na mnohých miestach pri okraji cesti sa ponúkajú prekrásne prírodné suveníry – skameneliny, fosílie, kryštály a geódy v neuveriteľných farbách. 

Pôvodný plán bol síce zastaviť sa v mestečku Ait Ben Haddou, ktoré preslávila Khaleese, ale keď sa k nemu začneme blížiť, dostihne nás západ slnka, a po tme by to nemalo zmysel. Ait Ben Haddou preto odkladáme na ďalší deň a pokračujeme rovno do Ouarzazate. V Ouarzazate je veľa prekrásnych orientálnych hotelov a riadov, ale my sme si zarezervovali Atlas hotel, ktorý je priamo napojený na hollywoodske štúdia Atlas a cena do štúdiií je v cene nocľahu. A je to navyše pohodlné. Je už neskoro večer, keď parkujeme pred hotelom. O chvíľu na to, už odomýkame dvere do našej izby a výskame od nadšenia! Je ako z orientálnej rozprávky! To sa nám bude spať…

Deň 2.

Ourzazate a Zátoka otrokov

Na druhý deň vstávame skoro ráno. Chceme tento deň veľa stihnúť a navyše nás čaká ďalšia cesta cez Atlaské pohorie naspäť do Marrakeshu. Rady by sme jej najväčšiu časť prešli ešte za svetla. Na dlhý deň plný zážitkov sa posilníme hotelovými raňajkami v tradičnom marockom štýle. Na stole nechýbajú ani moje obľúbené placky z krupice (mesamen), ani dierkované palacinky (beghir), silný marocký čaj s lístkami mäty, med, syr, olivy, džem, vajcia a čerstvá pomarančová šťava. Necháme sa poštekliť rannými lúčami, ktoré si vychutnáme pri idylickom bazéne, a potom sa už vydávame za brány filmového štúdia… 

Práve na tomto mieste sa točili také veľkofilmy ako Babel, Gladiátor, Ukrižovanie Krista, Asterix a Obelix, Kundun, Princ z Perzie, Múmia, Atlantída, Poklad na Níle či Lawrence z Arábie… Vďaka neuveriteľne precíznej a detailnej práce kulisárov mám často pocit, že cestujem v čase. Chvíľu sa nachádzame v tajomných tibetských chrámoch v Himalájach, potom v starovekom Egypte, je tu dokonca presná kópia egyptského chrámu Abu Simbel či celá tradičná arabská dedina. Všetky kulisy vyzerajú ako pravé historické pamiatky! Z dokonalej ilúzie vás vyvedie iba dotyk. Pod prstami totiž ucítite, že nejde o žiadne kamene a skaly, ale iba o dôkladne prepracovaný polystyrén! 

Poobede nasadneme do nášho autíčka a vydáme sa k mestečku Ait Ben Haddou, ktoré na svetlo sveta uviedol najmä seriál Hra o tróny. Ide vlastné o také veľmi jednoduché starobylé berberské mestečko za hradbami, ktoré vyrastá z púšte. Práve na tomto mieste v seriáli Khaleese Deanerys dala slobodu otrokom mesta Yunkai a tí ju za to niesli na rukách a začali volať Mysa (=matka). V skutočnom živote tu ľudia stále žijú vo veľmi skromných podmienkach, aj napriek celosvetovej sláve. Natáčanie a zvedaví turisti sem síce do mesta nosia peniaze, miestni ľudia však aj naďalej dávajú prednosť jednoduchému berberskému spôsobu života… Mnohí tú turistom predávajú zaujímavé oriantálne šperky a iné nomádske suveníry (ako napríklad veľmi starý púštny kompas). Ručne vyrábaným orientálnym šperkom zo striebra je naozaj ťažké odolať. Sama si odnesiem aspoň jeden narámok a náušnice v tvare ruky Fatimy, čo je prastarý tajomný symbol Chamsa, ktorý sa považuje za veľmi mocný berberský amulet či talizman šťastia…

Berberi

Berberi alebo Barbari sú nomádsky kmeň, ktorý sa objavuje v okolí púšte Sahara, najmä však v Alžírsku a Maroku. Berberi majú svoj vlastný berberský jazyk a písmo (trochu pripomína grécku abecedu), zvyky, tradície i históriu a na svoj pôvod sú veľmi hrdí. Mnohí Maročania vám budú pyšne tvrdiť, že nie sú žiadni Arabi (hoci všetci hovoria aj po arabsky), ale Berberi. 

Pikošky z Hollywoodu

Cestou po hradbách pevnosti Ait Ben Haddou našu pozornosť upúta terasa, kde miestni ponúkajú posednie pri šálke tradičného marockého čaju. Domáci nám na streche jeho domu dovolí spraviť si fotky aj bez toho, aby sme museli zaplatiť za čaj. Prekvapuje ma, akí odlišní sú ľudia z juhu oproti Maročanom zo severu. Po krátkom rozhovore nám domáci prezradí, že pri natáčaní často štábu asistuje a zakrátko nás zásobuje pikoškami z Hollywoodu. Ako tvrdí, väčšina hviezd chodí po Ait Ben Haddou s nosom hore, ale Khaleese tá bola úplne iná, priateľská a zvedavá. Herečku Emily Clarke staré hradby uchvátili natoľko, že údajne odmietla luxusný hotel v Ourzazate, ale celé dva týždne po dobu natáčania bývala v skromnom guest house medzi hradbami a domácimi Berbermi! Na rozlúčku nám domáci ponúka podobný zážitok ako mala Khaleese. Vraj môžeme ostať v jeho dome a s jeho rodinou, nielen na večeru, ale i nocľah a tradičné raňajky, a to úplne zadarmo, alebo dobrovoľný príplatok. Škoda, že nemáme čas nazvyš a najbližšiu noc už máme zarezervovanú v jednom riade v Marrakeshi (ktorý sa nezháňa ľahko, lebo väčšinu roka je plne obsadený), inak by sme určite ostali. Berieme si však kontakt a s Emíliou sa zaprisahávame, že sa sem ešte vrátime pre dobrodružstvo ako ozajstní Berberi!

Na noc nás čaká neľahký prechod cez Atlas, a veru po tme vyzerá kľukatá cesta ponad útesy ešte strašidelnejšie. Zrútiť sa našťastie nezrútime, ale 160 kilometrov nám trvá 5 hodín. Potom nás čaká ešte menšie bludisko uličkami mediny (staré mesto) v Marrakeshi a na záver už len zaslúžený kúpeľ vo vymozaikovanej kúpelni a noc v prekrásnom Riade Yasmine… 

Deň 3.

Riad Yasmine a Marrakesh

Ak mám pravdu povedať, práve fotografie Riadu Yasmine na Instagrame bolo to, čo ma tak lákalo vybrať sa do Marrakeshu. Ten idylický bazeník uprostred nádvoria pavlačového domu a všade kvety a mramorové mozaiky, no proste penziónik ako pre princezné. Aby ste rozumeli, v Marrakeshi je takýchto riadov veľa, ale Yasmine spolu s riadom Be patrí (aj vďaka masívnej reklame na Instagrame) k tým najpopulárnejším. A najobsadenejším. Na voľnú izbu skrátka musíte striehnuť celý rok. A keď ju nájdete, hneď zarezervujte a zvyšok dovolenky už prispôsobíte tomuto termínu. V mojom prípade boli tiež najprv zabookované dve noci v tomto riade, až potom hľadnie parťáka na cestu, prosíkanie o dovolenku a dni off, dlhé premodlené noci, aby to v práci vyšlo a až na úplný koniec prišla letenka (čo v prípade nás letušiek vďaka výrazným zľavám zase nie je až taký problém). 

Riad a Dahr

Tak sa volajú tradičné domy v starom meste Maroka. Kedysi to boli domovy miestnych rodín po celé generácie, dnes sa skôr prenajímajú turistom na nocľah a slúžia skôr ako také penzióny. V takom dahre alebo riade nikdy nie je viac ako šesť, sedem izieb. Obidva typy domov majú v strede pavlač, patio alebo nádvorie a jediným rozdielom medzi dahrom a riadom je, že riad má otvorenú strechu, čiže v jeho strede sa často nachádza bazén alebo krásna orientálna záhrada, kým dahr má strechu zatvorenú a vo svojom strede niečo ako veľkú spoločenskú miestnosť. Musím povedať, že ja milujem obidva typy marockých domov! Ách tie mozaiky…

Dobré ráno

Ráno sa teda zobudíme v prekrásnom vysnívanom riade Yasmine a ja hneď mením presvedčenie, že nie som ranný typ. Kedysi som zvykla rána nenávidieť, ale práve v Marrakeshi som zistila, že záleží, kde sa práve zobúdzate. Ak je to v Marrakeshi, aj keď ste normálne nočné sovy, začnete rána milovať. Na nádvorí pri bazéne nesmú chybať pravé marocké raňajky, na ktoré si tak rada zvykám. Na dne bazéne pritom spoznávam symbol z berberskej vlajky. Emílii je dnes akosi nevoľno, asi ju dostihol stres z včerajšej cesty, a tak ju nechávam odpočívať v posteli, ja si zase vychutnávam dopoludnie s knižkou pri bazéne. Poobede sa zase ako správna Maročanka presuniem na strechu. Život Maročanov sa totiž z veľkej časti odohráva na strechách ich domov. Práve na strechách sa konajú rôzne pikniky a grilovačky s rodinkou. A v noci je zase strecha útočiskom manželov, ktorý sa sem po radovánkach strávených s manželkou chodia schladiť, vyvetrať sa a zafajčiť si. 

Tradičný bazár 

V podvečer nabrala Emílie zase farbu do tváre, a tak sa spolu môžeme vydať na potulky medinou. Vyberieme sa naprieč kľukatými uličkami tradičným bazárom a trhom s korením (po arabsky souk). Je tu neskutočné množstvo ľudí a na každom rohu nejaké iné lákadlá a vône. Čarovné lampičky svietia, ozdôbky cinkajú, jedlo rozvoniava… Uchvácujú má najmä tie lampy, ktoré vyzerajú ako z rozprávky o Aladinovi a kúzelnej lampe. Rozmýšľam, v ktorej by sa mohol ukrývať džin, čo by mi splnil tri želania. Arabský svet verí na džinov od nepamäti a existenciu džinov dokonca oficiálne uznáva aj Korán, čo bolo pre mňa najväčším prekvapením. Džinovia sú vlastné takí škriatkovia orientálneho sveta, ktorí môžu byť dobrí aj zlí, žijú medzi nami ľuďmi, ale pre naše oči sú neviditeľní. Zastavíme sa v jednom z mnohých stánkov, ktorý vo farebných vreciach a nádobách predáva pre nás veľmi zvláštny tovar. Ako nám ochotný predavač vysvetlí, výrazný červený prášok je z vlčích makov a berberské ženy si ním maľujú pery ako s rúžom. Hustý čierny kalajový olej je na linky pre zvodné a tajomné arabské oči, biele kryštáliky, ktoré na prvý pohľad pripomínajú kokaín, sú z eukalyptu a liečia migrény a dýchacie cesty, kým drevený prútik slúži na žúvanie namiesto zubnej kefky, pretože jeho šťavy dôkladne čistia zuby. Svoje miesto tu má aj čistý argánový olej, ktorý nesmie chýbať v domácnosti žiadnej berberskej ženy. Je to zázrak nie len pre vlasy ale i pre pleť! Ja si z trhu okrem fľaštičky tohto žltkastého zázraku odnesiem aj krásnu bohémsku ručne pletenú ratanovú tašku…

Jemma el Fna

Keď sa konečne ocitneme na námestí Jemma el Fna, vonku sa už stmieva. A vládne tu neskutočná atmosféra. V živote som nevidela toľko ľudí pokope. Pretlačieme sa cez masu ľudí zoskupených do klbka, aby sme uvideli, na čo sú všetci takí zvedaví a odhalíme malý berberský koncert. V ďalšom klbku sa krotia kobry, hrá poker a iné pre nás nepochopiteľné spoločenské a ľahko športové hry, tanečnice tancujú brušné tance, chlapi v ženských kostýmoch hrajú zábavné diviadielko a staré babizne maľujú mladuchám ruky henou, prípadne im z dlaní veštia budúcnosť… Uprostred všetkého toho bláznovstva trónia stánky s čerstvými ovocnými šťavmi, kuskusom, a tajine! Najprv si zakúpime džús z granátového jablka a potom si vyberieme reštauráciu s výhladkou na ruch ná námestí pod nami a pochutnáme si na mojom obľúbenom tajine so sušenými slivkami…

Deň 4.

Ďalšie prebudenie do krásneho jazmínového rána, raňajky pri bazéne, marocký čaj… A balíme kufre. Batožinu odložíme na recepcii a vyberáme sa na ďalšiu malú túru do mediny, tentoraz po marockých pamiatkách. Ako som spomínala, Marrakeshu sa hovorí aj červené mesto, pre vonkajšie sfarbenie jeho domov, ja ho však súkromne nazývam aj mestom mandarínok. Mandarínkovníky a pomarančovníky tu totiž rastú v každej záhrade a parku! Stačí sa načiahnuť… Najprv navštívime tajomnú záhradu Jardin Secret, kde sa dozvieme, koľko detailnej práce stojí aj za tou najmenšou mozaikou a ako dômyselne sa zavlažovali takéto ukryté záhrady. Potom nasleduje palác Al Bahia, kde najviac vynikajú mohutné a pestro vyzdobené dvere a okná. Z palácu Al Badi dnes už ostali len ruiny, ale podľa projekcií to muselo byť neskutočné architektonické dielo. Lenže potom na trón nastúpil iný sultán, ktorý žiarlil na prepych svojho predchodcu a keďže starý sultán nemoho mať väčší poklad ako jeho nástupca, nechal ten palác zničiť. A veru, škoda, mohli sme mať ďalší div sveta! Tombeux Saadians je vlastne impozantný vymramorovaný cintorín a nakukli sme aj do prepychového hotela La Mamonia, ktorý možno poznáte z Instagramu. Na noc v hoteli žiaľ nemáme, ale aspoň nám dovolili nahliadnuť do záhrad a spoločenských priestorov. Ak sa však raz dožijem medových týždňov, asi budem tvrať, aby sa raz moja svadobná cesta odohrávala práve tu. Univerzita Ben Youssef Madrasa, na ktorú som sa z pamiatok tešila asi najviac, je žiaľ zatvorená pre rekonštrukčné práce. Nestihli sme ani záhdrady a dom (múzeum) módneho dizajnéra Yvesa Sainta Laurenta, ktorý si marocký štýl očividne takisto zamiloval. O dôvod viac raz sa do Marrakeshu zase vrátiť… 

10 dôvodov prečo do Marrakeshu 

(a nie na Bali alebo Srí Lanku):

 

1. Bývanie ako pre princezné z rozprávok 1000 a 1 noci. Kliknite na stránky riad.com alebo luxury-riads.com pre predstavu. A ak budete mat stále málo, zájdite aj na webové stránky hotelov: Es Saadi Marrakech Resort, Dar Karma, Royal Mansour Marrakech, Amanjena, La Sultana Signature Hotels alebo Hotel La Mamounia… Tak svadobná cesta už iba do Maroka?
2. Nízke ceny. Možno sa to pri prezeraní skvostov uvedených v bode 1. nezdá, ale Maroko je skutočne pomerne lacná krajina. Ubytovanie je jediná vyššia investícia do vašej dovolenky…
3. Marocká kuchyňa je najlepšia kuchyňa na svete. Garantujem vám, že raz ochutnáte tajine a hneď zabudnete na taliansku pastu, pizzu, naše bryndzáky či nemecké schnitzle. Cit a lásku k jedlu prevzali Maročania po svojich bývalých kolonizátorov Francúzoch, akurát trošku prikorenili. Alebo to mali v sebe odjakživa?
4. Žiadne víza. Ak sa neplánujete zdržať dlhšie než 90 dní (zdá sa to dosť, ale nebude sa vám chcieť ísť), víza občania Slovenskej republiky a Európskej únie nepotrebujú.
5. Nakupovanie na trhoch (soukoch). Je to fascinujúce, je to zábava. Ako jedna z mála dievčat nakupovanie v skutočnosti vôbec nemusím, ale po marockých soukoch by som sa túlala celé dni. Každý, kto uznáva štýl „som bohém s dušou umelca, rád cestujem a uznávam originalitu“, sa v Maroku stratí ako dieťa v detskom parku medzi farebnými loptičkami. 
6. Home Decco. Jedna dovolenka v Marrakeshi a stavím sa, že si úplne preorganizujete zariadenie v byte.
7. Ouarzazate a Hollywoodske štúdia. Necelé tri hodiny cesty autom od Marrakeshu sa môžete ocitnúť na rovnakých miestach ako Khaleese v Game of Thrones alebo Gladiátor Russel Crowe. 
8. Argánový olej. Ten síce pochádza najmä z okolia Agadiru, ale i v Marrakeshi ho nájdete dosť. Hotový zázrak pre vaše vlasy i pleť. 
9. Ručné robené výrobky z kože. Kabelky, peňaženky, cestovné tašky, opasky… Tie do Marrakeshu prichádzajú najmä zo sverného Fezu, ale nedá sa im odolať.
10. Pomarančové a mandarínkové sady, granátové jablká a orientálne záhrady. Pochopíte, prečo Adam a Eva zhrešili pre jedno jablko. Granátové jablko.