MAUI – Perla Pacifiku

Dovolenka na Havaji bola mojím veľkým snom, ktorý som si musela splniť. S kamarátkou Katkou sme naň minuli skoro všetky našetrené peniaze, ale neskutočne sme si to užili a doteraz nezávisle od seba svetu naokolo tvrdíme, že to bola najlepšia dovolenka nášho života. A to sme ešte nevedeli, že aj posledná riadna dovolenka pred covidom. 

Keď človek vysloví slovo Havaj, hneď sa mu v očiach čosi zaleskne. To slovo na ľudí pôsobí priam magicky. Na Havaji skrátka niečo je. Alebo ako by povedali Havajčania, to miesto má manu − ducha, ktorý sa vám dostane pod kožu. Ani silná amerikanizácia nedokázala celkom pohltiť čaro ostrovov, ktoré sformovala činnosť podmorských sopiek. Všetky ostrovy sa do dnešnej podoby formovali tisícky rokov nezávisle od seba, a tak sa jeden od druhého líšia a každý vyniká svojou vlastnou krásou. Havaj, Maui, Oahu, Kauai, Molokai, Niihau, Lanai, Kahoolawe… Bežne sa hovorí: idem na Havaj, ale v skutočnosti „Havaj“ tvorí súostrovie 137 koralových a sopečných ostrovov, skál a útesov v Tichom oceáne. Najdôležitejších je 6 – 8 hlavných ostrovov. Havajské ostrovy nesú meno podľa svojho najrozsiahlejšieho ostrova Havaj, ktorému sa bežne hovorí aj Big Island (Veľký ostrov), aby ho bolo možné odlíšiť od názvu celého súostrovia. 

Ktoré dva?

S kamarátkou Katkou je nám jasné, že za 10 dní všetkých osem (alebo aspoň šesť) najdôležitejších ostrovov navštíviť nestihneme, skúsení známi nám odporúčajú vybrať si maximálne dva. Otázka však znie: Ktoré dva? Oahu má hlavné mesto Honolulu, povestnú pláž Waikiki, botanickú záhradu Hoomaluhia a zakázané schody do neba (Stairway to Heaven − Hiku Trail Hike je údajne smrteľne nebezpečná, ale fascinujúca cesta, ktorú tvorí 3 922 schodov. V súčasnosti je vstup na schody zakázaný, ale mnohí turisti naďalej riskujú mastné pokuty a vlastné zdravie, aby zažili tie fantastické výhľady, ktoré ponúka). Na Veľkom ostrove sa nachádzajú rovno dve najčinnejšie sopky na svete − Kilauea a Mauna Loa. Maui je asi najobľúbenejší ostrov vďaka svojim surreálnym miestam, plážam s čiernym pieskom, luxusným rezortom a najväčším vlnám na svete (niekedy dosahujú 10 – 25 metrov), ktoré sem lákajú opálených surfistov z celého sveta. No a na ostrove Kauai sa natáčal Jurský park, pretože je najkrajší a najzelenší. Nakoniec sa rozhodneme pre Maui a Big Island. Katka sa síce chytá za hlavu, že si dobrovoľne vyberáme ostrov, kde sa s ohňom zahrávajú hneď dve činné sopky, ale láka nás vidieť na vlastné oči, ako príroda vytvára novú zem.

Havajská abeceda

Aj plánovanie itineráru nám dáva zabrať. Niektoré havajské názvy sa ťažko osvojujú. Vedeli ste, že havajská abeceda má len 13 písmen? Možno preto mi všetky havajské slová znejú rovnako a ťažko sa jedno od druhého odlišujú. Wailea, Haleakala, Waimoku, Hualalai, Wai’anapanapa, Honokalani, Kaihalulu, Punalu’u, Kealani, Ali’i Kula, Kaupulehu, Kailua-Kona, Maluaka… A to sú len niektoré názvy hotelov, pláží a národných parkov, ktoré plánujeme navštíviť. Mohlo by to byť aj horšie. Údajne najdlhšie havajské slovo je lauwiliwilinukunuku’oi’oi, ktoré označuje druh ryby v havajských vodách a vo voľnom preklade znamená „ryba s dlhým rypákom v tvare wiliwili lístia“. No i kratšie havajské slová majú hlbší význam a na ich dôsledný preklad potrebujeme viac slov v slovenčine. Napríklad, bežné slovko aloha neznamená len „ahoj“. Skutočný význam slova je oveľa hlbší a popisuje lásku, mier a súcit dohromady. Nie je to krásny pozdrav? Bohužiaľ pre smutný bod v histórii Havajských ostrovov, akým bola ich anexia v roku 1898 Spojenými štátmi, za ktorou nasledoval zákaz používania havajčiny na školách, počet ľudí hovoriacich po havajsky prudko klesol. Pôvodní Havajčania zrejme pochádzajú z Polynézskych usadlíkov, no dnes na nich na ostrovoch narazíte len zriedka. Väčšina ostrovanov už pochádza z Ameriky. Pravá havajská mana je však stále vo vzduchu a opantáva mysle, volá nás… Už idem… Aloha Hawaii…

MAUI

Vodopády, skaly, obrovské vlny, moje prvé hodiny na surferskej doske, pláže s čiernym pieskom, husté zelené lesy, exotické kvety, banánové bábovky, šťavnaté ananásy a tie najkrajšie západy slnka na svete… Už chápem, prečo sa v havajskej pesničke speváka Israela Kamakawiwo’ole spieva o mieste niekde nad dúhou. Nikde som nevidela tak veľa dúh ako na ostrove Maui. 

Náš výlet sa však začína vtipnou historkou z letiska v kórejskom meste Incheon. Na vzdialené Havajské ostrovy sa dá najlepšie dostať troma spôsobmi − cez Ameriku alebo cez Japonsko, prípadne cez Kóreu. My si vyberáme Kóreu. Ako vždy aj teraz cestujeme na zamestanecké standby lístky a hoci sme dopredu kontrolovali obsadenosť lietadla, stále nie je isté, či poletíme. Keď na letisku v Kórei vyfasujeme palubný lístok do Honolulu, môžeme konečne plánovať letecký presun na ostrov Maui. Počas 8-hodinového prestupu v Kórei máme čas nielen na nákupy famóznych kórejských kozmetických vychytávok, ale i na ďalšie plánovanie. Náš let nemá ohlásené žiadne meškanie, a tak sa rozhodnem zabookovať nám let na Maui s Hawaiian Airlines. Na Maui lietajú každú hodinu. Nejde mi však do hlavy, prečo spoločnosť stále predáva letenky na lety, ktoré podľa mojich výpočtov dávno odleteli. A potom mi to dôjde. 19-hodinový časový posun dozadu! 

Cestovanie v čase

Celý čas cestujeme z Abú Zabí smerom na východ, preto som automaticky hodiny prirátala. Lenže naša Zem je guľatá a niekde nad Pacifikom narazíme na koniec sveta, kde sa prirátavanie hodín končí a začína sa odrátavanie odzadu. Síce poletíme na západ, ale na Havaji majú o 19 hodín menej než v Kórei. Spolu s informáciou prichádza ďalšie smutné zistenie − na prvú noc teda nemáme rezervovaný hotel. Katka sa to snaží zachrániť a volá do hotela, ktorý máme zarezervovaný až na tú ďalšiu noc, aby sme pobyt o deň posunuli, no nie je to také ľahké: „Dobrý deň, máme u vás rezervovaný pobyt na zajtra… teda vlastne na dnes… alebo? “ zháči sa. „Pokojne môžeš povedať zajtra, oni majú ešte včera!“ našepkávam jej v snahe pomôcť. Katka to radšej vzdá a položí. Mne však napadne, že by sme mali osláviť zisk jedného dňa na Havaji navyše veľkolepo. Navrhnem na prvú noc zarezervovať luxusný rezort Fairmont Kea Lani, o ktorom sme premýšľali, ale bol príliš drahý. Jedna noc nás nezruinuje a treba si predsa dopriať. Osud to vyriešil za nás. Po vyčerpávajúcom lete aj tak hneď nepôjdeme na žiaden výlet, ale užijeme si luxus v rezorte a odpočinieme si. 

Luxusný západ slnka

Hoci sme z letiska s Asiana Airlines leteli na noc okolo ôsmej večer, do Honolulu sme prileteli skoro o desať hodín neskôr, ale pristáli sme ráno v ten istý deň! Vyrazili sme dnes a prileteli včera. 🙂 Chápete? Ani ja nie. Minimálne dve získané hodiny však stratíme na letisku v nekonečných radoch pred imigračnými úradníkmi. Na Havaji funguje Uber, a tak sa hneď pripojíme na wifinu a objednáme si odvoz do hotela. Šofér je veľmi milý pán, ktorý nám dá kopec užitočných tipov na výlety a porozpráva nám o bežnom živote na Havajských ostrovoch. Keď konečne dorazíme do hotela v strategickej oblasti v polovici ostrova v Kohea Kea Lani, slnko začína klesať. Na privítanie dostaneme na krk veniec z kvetov, presne podľa miestnej tradície. Rýchlo sa osviežime a utekáme na pláž užiť si prvý západ slnka na Havaji. Slzy máme na krajíčku. Pred očami sa nám objavujú farby, aké vidíme v snoch. Tento západ slnka je však skutočný.

Pod kúzlom noci 

Vstávanie na východ slnka, ako sme plánovali, sa nepodarí. Zvíťazila únava. Posilnili sme sa ale parádnymi raňajkami. Pestrá ponuka ma celkom prekvapila. Na bufetových stoloch som našla bohatý výber pečiva, exotického ovocia a dokonca aj acai a chia puding. Po raňajkách si ešte stihneme užiť pláž. Na pláži narazíme na miestneho surfera, ktorý nám pre naše pekné oči ponúkne hodinu surfovania a plávanie s korytnačkami za zvýhodnenú cenu 70 dolárov pre obidve. Poflirtujeme, uložíme si číslo a už sa musíme odubytovať. Opäť si zavoláme Uber a presunieme sa na letisko, kde si chceme požičať džíp na ďalšie výlety po ostrove. Katka má síce zo šoférovania takého veľkého auta stres, ale nakoniec jej to ide parádne. Ubytujeme sa v skromnejšej ubytovni neďaleko od Fairmontu. Lokalita má super východiskovú polohu na výlety. V miestnom supermarkete si spravíme zásoby na nadchádzajúce dni a predtým než sa prezujeme do tenisiek a vydáme sa na roadtrip, užijeme si ešte jeden rozprávkový večer. Katka mi požičia krásne šaty, v ktorých sa cítim ako Popoluška pod kúzlom noci, a spolu sa vyberieme na večeru do prekrásneho hotela Four Seasons. Ku kokteilu nám príroda namieša ďalší magický západ slnka a viac nám k dokonalému šťastiu netreba. 

Na ceste do Hany

Ráno si privstaneme a hneď po skromnejších raňajkách vlastnej výroby vyrazíme na cestu do Hany. Road to Hana. Ľudia často cestu do Hany prirovnávajú k životu. Najdôležitejšia nie je cieľová stanica, ale cesta sama o sebe. Na ceste do Hany je množstvo zastávok, ktoré stoja za zastavenie. Na jednej trase tak máte možnosť spoznať to najlepšie z ostrova Maui. V obchodoch s aplikáciami nájdete množstvo takých, ktoré sa venujú ceste do Hany. Slúžia ako navigácia a sprievodca s výkladom v jednom. Na každú dôležitú zastávku vás apka upozorní a dodá niekoľko zaujímavostí. Tiež si stiahneme jednu aplikáciu do auta a vyrážame na cestu. Počas dňa sa niekoľkokrát rozprší a vzápätí zase vyčasí, a tak prechádzame popod nejednu dúhu. Ak sa pýtate, či bude dnes slnečno, daždivo, zima alebo teplo, Maui vám odpovie jednoslovne: áno. Našou prvou zastávkou podľa mapy sú vodopády Twin Falls a stánok s kokosovými orechmi. Vonku prší a vodopády nás až tak neohúria, pokračujeme ďalej. Musím súhlasiť, že už samotná cesta do Hany je dokonalý zážitok. Úzke serpentínové cesty sa vlnia naprieč rozprávkovou krajinou. Cesty sa dajú zvládnuť, ale predsa len vyžadujú isté zručnosti, preto som rada, že mám so sebou Katku. Nasleduje dedinka Ke’anae, kde vraj majú najlepšiu banánovú bábovku na svete (Banana bread you have been driving for). Vyskúšame a fakt si pochutíme. Zastavíme sa aj pri Eukalyptovom strome, ktorého kôra hrá dúhovými farbami. Úplne najfantastickejšia zastávka je však jaskyňa Hana Lava Tube so svojimi podzemnými tunelmi, ktoré kedysi pod zemou vyhĺbila sopečná láva. Pred vstupom do jaskyne sa nachádza prekrásny labyrint z typických havajských červených kvetov, ktoré volajú Ti Leaf alebo dračinka krovitá. 

Čierna pláž a krásni chlapi

Po ceste do Hany stretávame okrem prírodných krás aj mnoho krásnych mužov. Problém so svetlami nám na jednom parkovisku pomáha riešiť dvojník Bradleyho Coopera. Škoda, že ho v aute čakala žiarlivá frajerka. Ďalšieho Coopera sme stretli na čiernej vulkanickej pláži Wai’anapanapa. Kontrast čierneho piesku oproti modrému nebu a tyrkysovému oceánu vytvára nádherný obraz. Pláž je nádherná, no, bohužiaľ, plná ľudí. Okúpeme sa, osušíme a pokračujeme. Neďaleko od Hany sa nachádza aj raj surferov. Morské vlny známe ako Jaws alebo Peahi patria medzi najväčšie na svete. Predposlednou zastávkou je vodopád Wailua Falls, pod ktorým sa môžete okúpať. Akurát sa však zase rozpršalo a mokré sme i bez kúpania. Poslednou plánovanou zastávkou je Národný park Haleakala, kde sme si chceli rezervovať parkovacie miesta na povestný východ slnka. Park Haleakala je domovom najvyššieho vrchu na Maui a najvyššie položenej spiacej sopky na svete. V pôvodnej reči Haleakala znamená „dom slnka“ a podľa legendy je to miesto, kde poloboh Maui priviazal slnko, aby spomalil jeho dráhu a doprial ľuďom viac času na sušenie kapy (druh oblečenia) a dopestovanie úrody. Východy slnka v kráteri Haleakala patria k najobľúbenejším atrakciám turistov už od čias, keď Samuel Clemens v roku 1800 zážitok opísal ako najvznešenejšie predstavenie, aké kedy videl a aké ho v spomienkach bude sprevádzať do konca života. Nám však podobný zážitok nie je súdený. Zjavne máme zlé informácie. Lístky sme mali objednať online alebo telefonicky o siedmej ráno a nie o štvrtej poobede a aspoň v dvojdňovom predstihu… Ups.

Nad oblakmi v Haleakala

Jeden z najpamätnejších zážitkov z Maui je pozorovanie východu slnka z vrchu Haleakala vo výške vyše 3 000 m n m. Budete stáť nad sfarbenými oblakmi ako v nebi. A tak ako všetko, čo za niečo stojí, aj tento zážitok vyžaduje dôsledné plánovanie. Buďte pripravení lepšie ako sme boli my. Slnko na Maui zvyčajne vychádza o šiestej ráno a aby ste to stihli, rátajte s nočnou cestou do Hany. Ešte pohodlnejšie je doraziť do parku Haleakala večer, prespať v aute priamo v strede krátera pod šírou oblohou plnou hviezd a nechať sa zobudiť výhľadom, aký už nikdy z hlavy nedostanete. Na to, aby ste si však uchytili voľné miesto na parkovisku, potrebujete rezerváciu, ktorú si najlepšie zabezpečíte online na stránke recreation.gov. Rezervácia parkovacieho miesta stojí len 1,5 dolára, číže ide o najlepší a zároveň najlacnejší zážitok na Maui. Kapacita miest je však obmedzená, preto plánujte s dostatočným predstihom. Stránka vás k rezervácii pustí už 60 dní pred zamýšľaným príchodom. Ak práve nepatríte medzi ranné vtáčatá, západ slnka vraj takisto stojí zato. Planúce oblaky pred vami vám zoberú dych rovnako ako pri východe slnka, napriek tomu večerné predstavenia sú menej obľúbené než tie ranné. To sa môže hodiť tým, ktorým plánovanie príliš dopredu veľa nehovorí. Nám ktosi povedal, že pre rezerváciu treba volať medzi prvými o štvrtej poobede, keď sa otvoria prvé miesta, v parku nám povedali, že o siedmej ráno, a v telefóne, že už je všetko dva dni dopredu obsadené a odporúčali nás na webovú stránku. O dva dni budeme už na Veľkom ostrove, a tak nám neostáva nič iné, len zmieriť sa s tým, že nebo nebude. Do ubytovne sa vraciame za tmy a smutné. Neurobte rovnakú chybu a aspoň tento zážitok si naplánujte a dobre sa naň pripravte. Informácie, ako na to, sa menia. 

Turistická trasa Pipiwai 

Po ďalších raňajkách ešte márne skúšame jeden telefonát do parku Haleakala a znovu sa vyberáme na cestu do Hany, no tentoraz tou druhou, spodnou stranou. Chvíľu ideme cez krajinu, ktorá pripomína skalnatý a suchý Omán, vzápätí sa ocitneme vo švajčiarskej dedinke, potom niekde medzi kaktusmi v Mexiku a nakoniec prechádzame cez havajskú džungľu. Tentoraz má naša cesta do Hany aj jasný cieľ. Parkujeme opäť v Haleakala parku, odkiaľ sa chystáme na menšiu, osem kilometrov dlhú pešiu túru po trase Pipiwai. Prechádzka nás prevedie cez les, ponad vodopády a dokonca i cez bambusový prales. Po ceste ochutnáme čerstvú guavu a marakuju rovno zo stromu. Niekoľkokrát nás celkom zmáča dážď, až sme úplne mokré a celé od blata. Za odmenu je nám však prekrásny mohutný vodopád Waimoku na konci cesty. Keď šoférujeme naspäť do Kea Lani spokojné a unavené z vydareného výletu, no stále trochu smutné, že sa nám nepodarilo zabezpečiť parkovacie miesta na východ slnka, obloha nás prekvapí ďalším farebným predstavením. Takou malou ukážkou toho, čo sme v Haleakala zmeškali. Neskôr v Kea Lani zisťujeme, že jedna časť ostrova horí a v tej druhej bezpečnejšej už nie je možné zohnať nocľah. Pôvodne sme plánovali spať v aute a čakať na slávny východ slnka, takže hotel na dnešnú noc nemáme zarezervovaný. Vyzerá to tak, že spať v aute nakoniec predsa len budeme. Ale na parkovisku pred hotelom. Takže nakoniec sme stihli aj oblaky, aj spanie v aute, akurát v takej oklieštenej verzii. Pred dvoma dňami sme ešte popíjali kokteily vo Four Seasons a dnes spíme v aute a od blata sa umývame v potoku. Ale aj o tom je cestovanie!

Hodina surfovania a Olivine Pools

Zobudíme sa dolámané na parkovisku pred naším kempom. Našťastie o desiatej ráno sa jedna chatka uvoľní a my sa konečne môžeme dať do poriadku. Na jednu hodinu poobede sa dohodneme so surferom na lekcii surfovania. Z letnej lásky ale nič nebude. Zo sympatického surfera sa vykľuje typický lámač sŕdc, ktorý na turistky skúša lacné triky. Dokonca na nás vytiahne aj ukulele. Ako učiteľ surfovania však nie je úplne zlý, podarí sa mi postaviť sa na dosku a zniesť sa po vlne. Poobede sa vyberieme preskúmať autom odľahlejšiu časť ostrova. K jazierkam Olivine Pools vedie ešte strmejšia, nebezpečnejšia a vlnitejšia cesta ako do Hany. Nič pre neskúsených šoférov. Vonku fúka šialený vietor, a tak sa z bezpečnostných dôvodov v jazierku medzi skalami v tvare srdiečka neokúpeme. Divoké vlny, ktoré narážajú na okolité skaly, by nás ľahko mohli zniesť zo sveta. Na tomto drsne krásnom mieste sa už pár smrteľných nehôd prihodilo a pri tomto vetre je bezpečnejšie ostať na suchu.

Ananásový svet

Pred nami je posledný deň na Maui. Naraňajkujeme sa, odubytujeme sa a predtým než odletíme na Veľký ostrov, ešte stihneme navštíviť pôvabné mestečko Lahaina, kde sme si dali najlepšiu ananásovú zmrzlinu na svete vyrobenú zo 100% ananásu a podávanú v ananásovej kôre. Už chápem, prečo pizza so šunkou a ananásom dostala meno Havaj. Tu dávajú ananás naozaj všade. Nakoniec, Havajské ostrovy sú známe rybárstvom, ťažbou santalového dreva, produkciou trstinového cukru a, samozrejme, hlavne ananásmi.