Mníchov #1

Na Mníchov sa špeciálne teším. Mám tu kamaráta, ktorý sa sem presťahoval pred pár rokmi a už ma očakáva. Čaká ma v hotelovej recepcii a berie na večeru do reštaurácie Schapeau, kde pracuje. Ide o podnik s niekoľko storočnou tradíciou. Obsluhuje nás nonšalantný taliansky čašník a servíruje nám lahodné talianske víno. Za tie roky, čo sme sa s Konym nevideli, máme dosť čo preberať. Zisťujem, že Mníchov, obrazne povedané, je jednou nohou v Taliansku. Ľudia zďaleka nepôsobia tak chladne, ako si o Nemcoch myslíme. Práve naopak, žije tu veľa prisťahovalcov z rôznych kútov sveta a práve toto miešanie kultúr, rás a národností sa postaralo o generáciu veľmi pohľadných mladých ľudí. Na druhý deň ráno sa s kamarátom Konym sretávame v centre mesta pred Mc Donaldom.:) Spravím si povinnú fotku pred Marienplatz, kde sa pýši skvostná katedrála. Kony ma vodí po rôznych uličkách, nazeráme do bavorských obchodíkov s tradičnými bavorskými krojmi. V Mníchove sú veľmi populárne, a nie len cez Oktober Fest. Niektoré kabátiky a blúzky sa dajú nosiť aj v dnešnej dobe a vyzerajú veľmi originálne. Neskôr prechádzame tradičným trhom, kde sa nadšene vrhám na pomaľované perníky, no okrem toho tu zoženiete naozaj všetko! Koreniny, mäso, bylinky, zaváraniny, pomazánky aj morské plody! Z trhu vyjdeme na námestí plnom študentov vysedávajúcich na trávniku. S Konym sa zvalíme na terasu blízkej kaviarne. Ako hovorí kamarát, dáme si sex po nemecky, teda Kaffe und Kuchen (kávu a koláčik). Mníchovčania vraj milujú takto vysedávať pri kávičke a koláčiku, hlavne počas slnečnej nedele. Neskôr ma Kony zatiahne do uličky plnej originálnych obchodíkov a umeleckých butikov. Práve tu si svoje dielničky otvárajú mladí nádejní dizajnéri. Topánky, okuliare, dekorácie do bytu, nábytok, oblečenie, šperky, všetko samé originálne kúsky. Cesta nás nakoniec zavedie k pouličnej výstave fotografií bombardovaného mesta z druhej svetovej vojny. Je až neuveriteľné, ako rýchlo dokázal Mníchov zase vyrásť do krásy. V tradičnej bavorskej pivárni si ešte pochútime na viedenskom „šnícli“ a udenom kolene a môžem spokojne odletieť domov…