Paríž, mesto svetiel

Žiadne mesto na svete nemá lepší marketing než Paríž. Mesto svetiel, mesto lásky, mesto módy. Mesto croissantov, makroniek, palaciniek a francúzskych bagiet. Mesto zvonára Matky Božej. Mesto veľkých filozofických myšlienok. Mesto slobody, rovnosti a bratstva. Mesto z knižných románov a romantických filmov. Mesto z fotiek na Instagrame. Aký je však Paríž naozaj?

Niekto by mohol povedať, že Paríž už dávno nie je, čo býval, keď tu žili a tvorili veľkí umelci ako Victor Hugo, Claude Monet alebo Hemingway a tisícky ďalších. Dnes je toto mesto plné turistov a vábidiel, ako z turistov vylákať peniaze. Ulice sú plné prisťahovalcov zo severnej Afriky (z bývalých francúzskych kolónií) a reštaurácie predražené. Na druhej strane povesť najromantickejšieho mesta na svete nebude založená len na fantázii. Stále sem totiž za romantikou prichádzajú zamilované páry a muži si pod rozsvietenou Eiffelovkou kľakajú na koleno s prsteňom v ruke. Podľa mňa je Paríž mestom príbehov a múz. Vo vzduchu stále cítiť ducha La Belle Époque, ktorá sa tu šarmantne premiešava s vôňou kávy, čerstvého pečiva a cigariet ako dobre vyvážený francúzsky parfém. Nie je nič lepšie ako nasávať parížsku atmosféru. V poslednej dobe lietam do Paríža na vyžiadanie minimálne štyrikrát do mesiaca a s každou návštevou toto mesto ešte viac milujem. Už sa tu trochu začínam cítiť ako Parížanka a chcem vám toto mesto predstaviť tak, ako to žiaden bedeker nedokáže. Nasledujte moje kroky a Paríž si zamilujete…

La Tour Eiffel

Francúzska ikona Eiffelova veža získala meno po inžinierovi, ktorý ju nechal postaviť. Údajne ide o najnavštevovanejšiu pamiatku na celom svete! A hoci ju v jej začiatkoch v roku 1889 mnohí poprední umelci Paríža kritizovali pre jej dizajn, dnes si bez nej Paríž nevieme predstaviť. Veža má niečo do seba, obzvlášť keď sa rozsvieti. Každú celú hodinu po zotmení sa na pár minút začne celá trblietať a to je ten moment, keď chcete pod ňou stáť v iskrivých šatách a pripíjať si pohárikom šampanského. Rozhodne radím oželieť náročný výstup na vrchol veže a ešte náročnejšie čakanie v rade na lístky, radšej si sadnite to trávy v parku pod Eiffelovkou alebo na múrik na námestí Trocadero a pripite si na tento magický moment. Ak náhodou v kabelke žiadnu fľašu a poháre nenosíte, nič to. Určite sa pri vás čoskoro pristaví vynaliezavý predavač s chladiacim boxom, v ktorom nosí pivá, víno alebo šampanské aj s pohármi. Okolo Trocadera behá dosť takých, čo vycítili obchodný potenciál tohto miesta. Alebo sa na tento malý večierok dopredu pripravte, zbaľte si vlastný piknikový košík a usaďte sa na intímnejšom mieste ako je večne rušné Trocadero − na brehu rieky Seiny. 

Najlepšie miesta s výhľadom na Eiffelovku

Som si istá, že Trocadero s Eiffelovkou v pozadí ste už videli na tisíckach fotografií. Rozhodne ide o jednu z najpopulárnejších lokalít, kde máte Eiffelovku ako na dlani. Poznám však miesta so skvelým výhľadom na vežu, ktoré sú intímnejšie a viac parížske. Iba päť minút chôdze od Trocadera sa nachádza ulička s nemenej fotogenickým výhľadom a na rozdiel od preplneného námestia je ulica Avenue des Camoens v rezidenčnej časti mesta tichá a väčšinu dňa celkom prázdna. Určite si poznačte aj adresu − roh ulíc Rue de l’Université a Avenue de la Bourdonnais. Na konci ulice Rue de l’Université sa pred očami vynára Eiffelovka a to je tiež skvelý pohľad. Ďalšou takou adresou je Rue de Monttessuy. V Paríži sa aj tá najobyčajnejšia ulička môže stať perfektnou fotolokalitou. Ak sa cítite na prechádzku, môžete sa vydať až na ulicu Rue Saint-Dominique po roh ulice Boulevard de la Tour-Maubourg, kým nenarazíte na kaviareň Le Recrutement Cafe. Práve tu nájdete jedinečné miesto s pravou parížskou atmosférou ako zo starého filmu. Ulička je plná malých reštaurácií, bistier a kaviarní a pôsobí trochu ako malé mesto na vidieku. V pozadí však nechýba jasné poznávacie znamenie − Eiffelovka! 

Mosty ponad Seinu

Zaujímavý výhľad na Eiffelovku je aj z niektorého z mnohých mostov ponad Seinu. Podľa mňa najkrajší most zo všetkých je Pont de Alexandre III, ktorý stojí za prechádzku aj pre svoju vlastnú architektúru, nielen pre výhľad na Eiffelovku. Ďalším fotogenickým skvostom ponad rieku je most Pont de Bi-Hekeim, ktorý určite poznáte z mnohých filmov. Mne sa ako prvý vynára film Inception. Vo filme Now You See Me (Podfukári) sa tiež spomína most lásky a tajomstiev Pont des Arts. Kedysi tu na zábradlie zvykli zamilované páry vešať zámky, aby ich láska vydržala naveky, alebo aby tu uzamkli nejaké tajomstvo. Zámkov však už bolo na moste toľko, že sa museli natrvalo odstrániť. 

Notre Dame − Chrám Matky Božej

Jednou z najromantickejších lokalít v celom meste je podľa mňa okolie Notre Damu. A nielen pre silný príbeh Victora Huga. Keď okolie chrámu na jar celé rozkvitne naružovo, nechcete byť na inom mieste než sedieť v parku pod rozkvitnutou čerešňou a pozerať sa na Notre Dame. Toto miesto mám rada aj preto, že brehy rieky Seiny tu lemujú drobné stánky so starými plagátmi, platňami, knihami a časopismi a miestu pridávajú na nostalgickej atmosfére. A hneď na druhej strane brehu oproti chrámu sa nachádza moja najobľúbenejšia kaviareň a najpôvabnejšie kníhkupectvo v Paríži − Shakespeare and Co. Za rohom kníhkupectva sa nachádza veľmi fotogenická ulička, ktorej dominuje cukráreň Odette. Na tom istom ostrovčeku, na ktorom stojí aj Notre Dame, ale na jeho druhom konci, sa nachádza moje obľúbené miesto. Námestie Place Dauphine sa objavuje v mnohých filmoch. Je to presne to miesto z poslednej epizódy seriálu Sex v meste, keď umelec Aleksander Petrovsky zobral Carrie na malú prechádzku. Aj ja tu chodievam na rande so svojou láskou. Rada tu vysedávam na lavičke, pozorujem ľudí okolo a vychutnávam si môj obľúbený francúzsky zákusok − čokoládový éclair. 

Le Musée du Louvre

Druhou najnavštevovanejšou adresou v celom Paríži je rozhodne múzeum Louvre, ktoré ukrýva také poklady, ako záhadný úsmev Mony Lisy. Hovorí sa, že človek by potreboval aspoň tri mesiace, aby si dôkladne stihol pozrieť všetky vystavené diela. Na prvú návštevu toho najdôležitejšieho vám budú stačiť 3 – 4 hodiny. Rátajte však s dlhými radmi na lístky alebo si vstupenky kúpte online. Mňa dosť prekvapilo, aký maličký obraz Mony Lisy v skutočnosti je. Mnoho ľudí sa uskromní s potulovaním sa okolo sklenenej pyramídy, ktorá tvorí vchod do múzea, ale podľa mňa najslávnejšie múzeum na svete treba vidieť najmä zvnútra. Ak máte pod 26 rokov, môžete mnohé múzeá v Paríži vrátane Louvru navštevovať celkom zdarma. A každú prvú nedeľu v mesiaci je Deň múzeí, teda mnoho múzeí ponúka voľný vstup. Mám pre vás aj tip na super fotolokalitu: hneď oproti malej sklenenej pyramídy sa nachádza vchod do pasáže, ktorá ústi na ulicu Rue Rivoli. Postavte sa dovnútra pod oblúk a foťte.

Moment a lá Marilyn Monroe

Na ulici Rue Rivoli sa nachádzajú vetracie šachty, ktoré vám neposlušne nadvihnú sukničku, ak sa cez ne prejdete. Tu môžete napodobniť pôvabnú Marilyn Monroe vo filme z roku 1955 Seven Year Itch (Slamený vdovec). Podobná vetracia šachta sa nachádza aj pred slávnou budovou kabaretu Moulin Rouge a vytvára ešte nezbednejší efekt. 

Palais Royal

Z nejakých záhadných dôvodov sa v prekrásnych záhradách Jardin du Palais Royal, len kúsok cesty pešo od pyramídy, nefotí toľko ľudí ako okolo Louvru. Možno preto, že túto adresu nejde tak očividne vystopovať ako napríklad Notre Dame alebo Eiffelovku. Prekrásne záhrady sa skrývajú vo dvore kráľovského paláca Palais Royal, ktorý dnes slúži ako sídlo ústavnej rady. Vnútorné nádvorie zdobia čierno-biele pruhované stĺpy, čo je dielo modernej tvorby umelca Daniela Burena. Okrem toho na tejto adrese pod majestátnymi arkádami nájdete aj niekoľko vychýrených kaviarní a reštaurácií, ktorých otvorené terasy ústia do parku, kde Parížania hrávajú petang. Špeciálne odporúčam navštíviť toto miesto na jar, keď tu rozkvitnú čerešne, magnólie, ruže a narcisy. Zájdite do kaviarne Kitsune, ktorá sa nachádza presne pod arkádami, a potom si v parku na lavičke vychutnajte svoje matcha latte. 

Parížske parky

Paríž je plný krásnych zelených parkov a Parížania si ich vedia užívať. Keď sa počas krásneho slnečného dňa ocitnete napríklad v parku Jardin des Tuileries (neďaleko od Louvru), všetky zelené stoličky budú zhromaždené okolo fontány. Parížania sa tu budú chladiť, čítať si, kŕmiť holuby alebo len tak klábosiť so zmrzlinou v ruke. Mne sa ešte viac páči park Jardin du Luxembourg, kde sa nachádza aj pôvabná fontána Mediciovcov z roku 1620. 

Montmartre

Žiadne miesto v Paríži nemá taký bohémsky šarm ako táto štvrť okolo kopca Montmartre a Baziliky Sacré Coeur. Pôvodne šlo o samostatnú obec, ktorá bola k mestu pripojená v roku 1860 ako 18. obvod. Na vrchol vedie lanovka alebo 222 schodov. Pod bazilikou nájdete tradičný kolotoč a na ulici Rue des Trois Frères stojí stará fotobúdka, ktorá sa stala inšpiráciou mnohých influencerov na Instagrame. Veľmi fotogenický je aj topiaci sa dom. V skutočnosti však nejde o žiaden paradox v architektúre, ale len o optický klam. Keď si sadnete na schody pod bazilikou, aby ste sa pokochali výhľadom na Paríž, obzrite sa po svojej pravej ruke a za trávnatým kopcom zbadáte krémovo-červený dom. Nakloňte trochu foťák a zrazu dom na fotke začne stáť celkom nakrivo. 

Ružový dom

Osobne milujem túlať sa uličkami v okolí Montmartre, ktoré sú plné reštaurácií, kaviarní a obchodov s obrazmi. Od konca 18. storočia až po dnešok je táto štvrť miestom bohémov, básnikov a umelcov. Dodnes tu majú maliari rozložené svoje stojany a maľujú portréty okoloidúcich turistov, čo má slúžiť ako pripomienka toho, čím toto miesto kedysi bolo. Práve na tejto adrese začiatkom 20. storočia žili a tvorili umelci, ako Pablo Picasso alebo Amadeo Modigliani. Neďaleko námestia dokonca stojí múzeum venované Salvatorovi Dalímu. Hoci reštaurácie v okolí sú značne predražené, majú atmosféru, za akú sa oplatí priplatiť. Mnohé podniky v Paríži v okolí Monmartre i Notre Dame fungujú na princípe denného menu. Za cenu okolo 16 eur si môžete z dennej ponuky vyskladať menu s tromi chodmi a to sa celkom oplatí. Francúzi by nakoniec nikdy neopustili stôl bez toho, aby jedlo nezakončili vínom, dezertom alebo syrom! Jedným z najfotografovanejších domov v celom Montmartre je La Maison Rose (Ružový dom). Okrem toho, že je to fotogenická stavba a dobrá reštaurácia, je to dom s legendou. Hovorí sa, že pôvodnou majiteľkou domu bola jedna z Picassových modeliek a mileniek, ktorá údajne pózovala a zohrievala posteľ aj iným maliarom. A možno aj bola pravým dôvodom, prečo maliar Casagema spáchal samovraždu. 

Pink Mama

V blízkosti Montmartre, prakticky na zastávke metra, teda na adrese Le Refuge des Fondus, je ďalšie veľmi fotogenické miesto. Potom už však odporúčam vydať sa dole ulicou smerom k Moulin Rouge. Na kraji ulice oproti kabaretu totiž stojí reštaurácia, ktorú musíte navštíviť. Dôvodom je nielen výnimočná talianska kuchyňa, ale aj inšpiratívne priestory reštaurácie. Točité schodisko, vysoké okná a množstvo obrazov na stenách. Talianska kuchyňa a francúzsky dizajn je skvelá kombinácia. Reštauráciu spoznáte ľahko aj zvonku, nachádza sa vo vysokej ružovej budove. Pink Mama je natoľko populárna, že rezervácie neprijíma, aby dala šancu každému. Ak chcete získať miesto pri dobrom stole, musíte si vystáť dlhý rad. Približne 45 minút pred siedmou, kedy sa reštaurácia otvára, už na ulici vyčkáva množstvo ľudí. Našťastie reštaurácia má päť poschodí a rad sa po otvorení posúva celkom rýchlo. Jedlo nie je na parížske pomery vôbec drahé, ale zato veľmi lahodné. 

Múzeum Gustava Moreaua 

Nie som veľmi vymetač múzeí, ale jedno múzeum v Paríži ma nesmierne baví. Musée Gustave-Moreau, ktoré je zasvätené, tak ako prezrádza názov, symbolistickému maliarovi Gustavovi Moreauovi. V dome č. 14 na ulici Rue de La Rochefoucauld si raz zriadil svoj ateliér Moreauov učiteľ Francois-Édouard Picot, od ktorého dom kúpili Moreauovi rodičia pre svojho syna v roku 1852. Gustave Moreau tu žil a pracoval až do svojej smrti roku 1898. Rok predtým napísal závet, v ktorom dom aj so všetkými svojimi obrazmi odkázal štátu, aby uchoval svoju zbierku v celistvosti. A tak v roku 1903 bol Gustavov dom pretvorený na múzeum. Fascinujúce je predovšetkým najvyššie poschodie s vysokými stropmi, kde okolo točitého schodiska visia obrovské detailné maľby. 

Parížský Notting Hill

Aj Paríž má svoj Nothing Hill, teda veľmi fotogenickú ulicu s pestrofarebnými domami a mačacou dlažbou.Volá sa Rue Crémieux a nachádza sa v 12. obvode Paríža. Je to hotový raj blogerov, pretože domy majú farebné fasády podobne ako napríklad domy na talianskom ostrovčeku Burano. Autá sem navyše majú zakázaný vjazd. Nehrozí, že fotku naruší nejaký dopravný prostriedok. 

Monetove záhrady v Giverny

A keď sa už z centra Paríža pomaly vzďaľujeme, poďme po stopách umelcov ešte ďalej. Neďaleko od Paríža stojí malebná dedinka Giverny, v ktorej žil a tvoril veľký impresionista Claude Monet. Umelec najradšej maľoval vlastnú záhradu a tá záhrada z jeho slávnych obrazov dodnes existuje! Ak máte radi francúzsky vidiek, rozkvitnuté záhrady, denné snenie a umenie, potom Monetove záhrady nemôžete vynechať. Toto rozprávkové miesto sa navyše nachádza len necelú hodinu cesty vlakom od Paríža. Život je umenie a Claude Monet tomu dobre rozumel. Tak ako bol invenčný vo svojej maliarskej tvorbe, bol vynaliezavý aj v záhradkárčení. Vášnivý záhradkár tak pretvoril svoj pozemok na ďalšie umelecké dielo, ktoré je dnes druhým najnavštevovanejším miestom v celej Normandii, hneď po zámku Mont Saint-Michel. Nielenže vo svojich záhradách našiel nekonečnú studňu inšpirácie pre svoju tvorbu, záhrady samy sa stali obdivovaným druhom umenia. Svoju krásu ukazujú každý rok a svoju tvár dômyselne menia podľa aktuálnej sezóny. Aj tu vidno, aký mal maliar zmysel pre detail, perspektívu a estetiku. 

Lekná z obrazov

V roku 1983 Monet získal pozemok, ktorý sa tiahne pozdĺž cesty z Clos-Normand a premenil ho na japonskú záhradu s jazerom uprostred tak, že odklonil tok miestneho potoka. Monet bol priam fascinovaný japonskou kultúrou, čo sa odráža aj v jeho záhrade. Nechýbajú tu bambusové stromy a ďalšie orientálne rastliny, cez jazero vedie mostík v japonskom štýle a na vode plávajú lekná. Tie lekná, ktoré Moneta tak preslávili. Okrem záhrad môžete navštíviť aj dom, v ktorom Monet žil spolu so svojimi deťmi a milovanou ženou Alice. V pôvodnom ružovom dome visia niektoré Monetove obrazy a nájdete tu aj umelcovu zbierku japonského umenia. Na chvíľu sa ocitnete v celkom inej dobe.

Ako sa do Monetových záhrad dostať

Monetove záhrady sú zvyčajne otvorené každý deň od 9.30 do 18.00 hod. v období od 22. marca do 1. novembra. Každé ročné obdobie záhrady prekvapia niečím iným, podľa toho, ktoré kvety začnú kvitnúť. Najkrajší pohľad je na jar a na začiatku leta. Vstupné stojí 9,50 eura a múzeum sa rýchlo plní. Ak sa chcete vyhnúť tlačeniaciam, príďte skoro ráno a lístky si kúpte vopred online. A ako sa sem vlastne dostať? Je to len 45 minút cesty vlakom SNCF, ktorý pravidelne vyráža zo stanice Gare Saint-Lazare. Lístok na vlak stojí od 10 do 16 eur za cestu jedným smerom. Z vlaku vystúpite na stanici Vernon, kde vás rovno pred stanicou bude čakať výletný vláčik alebo autobus, ktorý vás za ďalších 8 eur (obojsmerný lístok) odvezie až do Giverny. Podľa môjho názoru vláčikom je to väčšia zábava, pretože vás prevezie malou okružnou jazdou po mestečku Giverny. Harmonogram kyvadlovej dopravy do Giverny je prispôsobený príchodom a odchodom vlakov z Paríža.

Zámok Versailles

Keď budete v Paríži a Eiffelovka sa vám zunuje, nasadnite na vlak a vyberte sa objavovať vzdialenejšie zákutia. Château de Versailles bol hlavným kráľovským sídlom od čias kráľa Ľudovíta XIV. od roku 1682 až po vypuknutie Francúzskej revolúcie. Zámok je nepochybne miestom mnohých príbehov, ale aj miestom masy ľudí. Úprimne, nikdy som nevidela preplnenejšie miesto než je zámok vo Versailles. Vraví sa, že ide o najnavštevovanejšiu pamiatku v Paríži – hneď po Eiffelovke a múzeu Louvre. A aj keď sa sem vyberiete skoro ráno a lístky si prezieravo kúpite vopred online, davom ľudí a nekonečným radom sa úplne nevyhnete. Jeden dlhý rad na lístky síce môžete preskočiť, ale ešte vás čaká rad pred bezpečnostnými kontrolami. Mne sa podarí zamotať sa medzi skupinku turistov v špeciálnom rade a dovnútra sa dostanem o čosi skôr a ešte sa mi ujde aj niečo z odborného výkladu. Môžete dlhé rady preskočiť úplne, a to tak, že si vystačíte len s návštevou versaillských záhrad. Ale potom by ste nevideli nádhernú zrkadlovú sálu (Hall of Mirrors) alebo galériu vojen (Gallery of Battles), ktoré odkazujú na veľkoleposť staviteľa Ľudovíta XIV. Obzvlášť zaujímavé je rekreačné sídlo Márie Antoinetty Queens Hamlet v strede parku. A ako sa do Versailles dostať? Úplne jednoducho, po žltej dráhe parížskych mestských vlakov RER.

Milujem Paríž, dni presedené v parku Jardin des Tuileries s knižkou v ruke, večere v niektorej z miestnych kaviarní strávené pozorovaním ľudí na ulici a popíjaním červeného vína. A potom sa presuniem do džezového baru. Jedným z najlepších džez barov v Paríži je pomerne nenápadný bar Le Baiser Salé. Vždy si tu vypočujem kvalitnú hudbu a pritom sa zoznámim so zaujímavými ľuďmi Paríža…