Po stopách gejší do Kjota

Geiko a maiko (slová, ktoré sa v Kjote používajú na označenie gejše a jej učnice) sú oknom do starobylej japonskej kultúry. A ja presne viem, kde na nich môžete ešte naraziť…

Japonská tradícia gejší patrí medzi tie najstašie a najočarujúcejšie. Datuje sa do doby Edo a pomenuváva krásne ženy, ktoré vynikali v tradičnom japonskom umení, rituáloch, tanci a speve. Dnes už síce táto tradícia bohužiaľ pomaly vymiera, ale áno, zatiaľ gejše stále existujú i v dnešnom modernom svete. Najznámejšou štvrťou gejší je rozhodne Gion, ktorá sa nachádza v srdci Kjota. Gion nie je len populárnym centrom zábavy ale aj centrom tradičného japonského umenia. Štvrť plná barov, reštaurácií a tradičných čajovní je najkrajšia krátko pred súmrakom, keď sa všade rozsvietia lampióny a gejše rýchlo prebiehajú bočné uličky na svojich cestách na dohodnuté stretnutia. Táto malebná časť mesta má však toho ponuknúť ďaleko viac než len gejše. Poďme sa teda vybrať na malú prieskumnú prechádzku… 

Náš 29-hodinový layover sa síce odohráva v Nagoji ale vďaka super rýchlemu vlaku Shinkansen (dosahuje maximálnu rýchlosť až 240-320 km/h) nie je žiaden problém dopraviť sa do Kjota v priebehu 40 minút. Jedna cesta z Nagoje do Kjota vás vyjde 5170 Yenov bez miestenky a okolo 6000 s rezerváciou. Verte mi, miestenka nie je nutná. Rátajte teda, že celodenný výlet do Kjota vás týmto vlakom vyjde na cca 90 Eur. Len čo prifrčíte na stanicu v Kjote, budete potrebovať prestúpiť na autobus. Nájsť ten správny je celkom jednoduché. Autobusový terminál sa nachádza rovno pri severnom východe zo stanice a naskočiť môžete buď na linku číslo 100, ktorá odchádza z nástupišťa D1, alebo na linku číslo 206 z nástupišťa D2. Obidve linky premávajú pravidelne niekoľkokrát za hodinu. Cesta autobusom do Gionu trvá asi 20 minút a stojí len 230 Yenov. Do autobusu sa nastupuje zozadu a platí sa pri výstupe prednými dverami. Cieľová zástavka v Gione stojí rovno oproti chrámu Yasaka Jinja Shrine, ktorý patrí medzi najznámejšie pamiatky v štvrti. Ďalšou možnosťou je taxík, čo takisto nie je ťažké nájsť. Na stanici je všetko vynikajúco značené a hneď vedľa hlavného stanovišťa taxíkov je aj stanovište taxíkov pre cudzincov. Šoféri takto označených aút hovoria slušne po anglicky a v cene nie je žiaden rozdiel!

Najikonickejšou a najfotografovanejšou ulicou v celom Kjote je rozhodne historická Yasaka, ktorá sa nachádza v srdci časti Higashiyama. Pravdepodobne ste fotky odtiaľto už niekde na internete videli. Je to práve tá ulica s krásnou pagodou v pozadí. Pagoda sa volá Yasaka-no-to, no poznajú ju aj pod menom chrám Hokanji. Ide o najstaršiu pagodu v Kjote, postavená bola v roku 592. Yasaka-no-to si môžete pozrieť aj zvnútra, sprístupnená je po druhé poschodie. Najlepšie fotky uličky s pagodou odfotíte, keď sa postavíte do stredu ulice a najlepšiu atmosféru celé miesto má pri západe slnka. Vtedy však rátajte aj s najväčším húfom turistov. Naopak, skoro ráno ulička zýva prázdnotou.

Väčšina geiko, ktoré žijú v hanamachi (susedstvo gejší) vychádzajú so svojich domov tak 15 minúť pred šiestou večer, kedy sa ponáhľajú na svoje večerné stretnutia a vystúpenia. To je ten najlepší čas, kedy ich môžete voľne zazrieť. Hanamachi Gion Higashi a Gion Kobu sú najväčšími z piatich známych obvodov gejší. Tie ďalšie sa volajú Kamishichiken, Pontocho a Miyagawacho. Avšak majte na vedomí, že nie každá gejša, ktorú v uliciach stretnete, je pravá gejša. Je celkom zaužívané, že turistky sa prezliekajú do kostýmov gejší a v Gione nájdete niekoľko takých štúdií a požičovní kompletných kostýmov. (Napríklad, Aya štúdio ponúka kompletnú výbavu aj s fotografiami od 12340 Yenov, čo je približne 110 Eur.) Mnoho turistických sprievodcov a hotelových pracovníkov rozpráva historky o natešených turistoch, ktorí si mysleli, ža sa im podarilo odfotiť s gejšou, dokým im nepovedali, že na fotke majú iba obyčajnú turistku z Hong Kongu, Tokija albo Tajwanu. Ak sa gejša správa príliš priateľsky a je ochotná pózovať na fotku, vedzte, že nejde o žiadnu gejšu. Skutočná gejša sa takto nespráva. Ak je vo svojom tradičnom oblečení, znamená to, že je na ceste do práce a času nemá nazvyš. 

Nemôžete. Od minulého leta je fotografovanie gejší v Kjote zakázané. Zákaz vošiel do platnosti, pretože turisti často vôbec nerešpektovali japonskú kultúru. Fotiť gejše dnes smú len profesionálni fotografi, ktorí získali oficiálne povolenie rady Gionu. Gejše sú v Japonsku veľmi rešpektované. Sú považované za profesionálne umelkyne a ľudia platia za ich čas. Zastavovať ich na ceste do práce a pýtať si fotku je neúctivé. Nepísané pravidlo však hovorí, že ak fotku, tak jedine paparazzi, čo nikoho neruší. Robte to nanajvýš diskrétne, tak aby ste tým nikoho neobťažovali a fotku vám nikto nevezme. Gejše sú si dobre vedomé, že sú stredobodom záujmu a zvedavé oči ľudí skrátka patria k ich životu. 

Ak sa túžite stretnúť s ozajstnou gejšou a zároveň dozvedieť niečo viac o ich kultúre, je tu pár oveľa lepších možností ako paparazzovanie. Okrem toho, že si môžete kúpiť lístky na jedno z ich predstavení v Gion Corner, je tu ešte jeden tradičný spôsob. Jednoducho si zarezervujte spoločný večer v ochaya – čajovni. Nie je to zrovna najlacnejšie, ale ide o rozhodne najautentickejší zážitok. Cez agentúru Chris Rowthorn Tours si napríklad môžete objednať exkluzívnu večeru v kaiseki reštaurácii (japonské luxusné stolovanie) v spoločnosti geiko or maiko. Budete sa môcť spolu porozprávať, zahráte si tradičné hry, odfotíte niekoľko nezabudnuteľných momentov a popritom si užijete naozaj delikátnu japonskú kuchyňu v originálnom prostredí. Niektoré spoločnosti ponúkajú drink alebo snack za len o niečo nižšie ceny, iné zase večeru ale aj v spoločnosti ďalších zákazníkov. Ceny začínajú pri 70 tisíc Yenov za 90 minút času, preto vyberajte pozorne. 

Kedže práve v Gione sa natáčali mnohé scény zo známeho filmu Gejša, nie je prekvapením, že sem každý rok prúdi množstvo turistov. Skutočný život gejší sa však od toho na plátne značne líši. V prvom rade, gejše sú najmä umelkyne. Všetky si musia prejsť niekoľkoročným špeciálnym tréningom, kde sa učia japonské tradície, umenie, rituály, vystupovanie, umenie konverzácie, aranžovanie kvetov či hrať na hudobných nástrojoch. Maiko musí študovať najmenej päť rokov, kým sa z nej stane plnohodnotná gejša. A ako od seba maiko a geiko odlíšiť? Maiko nosí vo vlasoch rôzne ozdoby a kvety a na nohách drevené vsuvky na vysokej platforme. A ešte jedna častá otázka – spávajú gejšie so svojimi zákazníkmi? Niektoré gejše áno, iné nie. V gejša svete existuje niekoľko pomenovaní, ktoré jednu gejšu od druhej odlišujú. Gejši, ktorá okrem zručností v tradičnom japonskom umení pozná aj umenie spální, sa hovorí kuruwa. 

V Gione je však možné vidieť ďaleko viac zaujímavých vecí, než len gejše. Asi desať minút cesty od chrámu Kenninji (najstarší chrám v Kjoto), sa nachádza nádherná Shioseo-en záhrada. Táto oáza pokoja s tradičným japonským dizajnom sa skrýva za vysokými múrmi, ktoré ju oddeľujú od večného ruchu mesta. Drevený oblý mostík a záhradné jazierka tvoria perfektné objekty na fotenie, obzvlášť na jeseň. Na druhej strane cesty je zase spomínaný Kenninji chrám – jeden z mála tých, kde je dovolené fotiť aj vo vnútri chrámu. Najikonickejší most Kiota, kde sa radi fotia mnohí turisti, sa zase nazýva Gion Tatsumi.

O ďalších známych lokáciach, ktoré sa vyskytli vo filme Gejša – bambusovom lese Sagano a chráme Fushimi Inari Taisha Shrine (to je ten, kde stovky červených brán tvorí famózny tunel) som už písala v príspevku Kjoto #1. Obidve miesta sú ľahko dostupné, premávajú k nim vlaky JR. Názvy staníc sa zhodujú s názvami pamiatok. Obidve miesta je však potrebné navštíviť čo najskôr ráno (hoci aj o šiestej), inak zabudnite na fotky, ktoré si nosíte v hlave. Tieto miesta sú totiž počas dňa zúfalo preplnené. Ale ak už budete v bambusovom lese, určite nevynechajte ani starú vlakovú stanicu Randen Arashiyama, ktorú máte po ceste. Ja som o nej nevedela, keď som bola v Kjote prvýkrát, preto tentoraz si ju újsť nenechám. Malebná stanica ukrýva množstvo tajomstiev a jedným z nich je cestička lemovaná stovkami farebných pilierov. Ďalšia skvelá lokácia na fotky…