Srí Lanka

DOVOLENKA
96 hodín

OBROVSKÉ
korytnačky

AJURVÉDSKA
medicína
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME
Pri práci letušky v spoločnosti, pre ktorú lieta okolo 6000 stewardov a stewardiek, sa veľmi často nestáva, že dostanete štyri dni voľna v úplne rovnakom čase ako vaše kamarátky. Keď sme s Veronikou zistili, že sa naše rozvrhy zázračne zhodujú, hneď sme sa rozhodli to využiť. Ale kam pôjdeme? Niekam nie príliš ďaleko od Abu Dhabi. Predsalen, štyri dni nie je zase až tak veľa. Niekam, kde je teraz dobré počasie, ale lety ešte nie sú plné. Niekam, kde nie je draho (my letušky akosi všetky do jednej trpíme neschopnosťou ušetriť nejaké peniaze)… A vyhrala Sri Lanka!
Kamarátka nám posunula kontakt na jednu českú sprievodkyňu Helenku (Hanka Sri Lanka), ktorá na Sri Lanke žije spolu so svojim srílanským manželom a spolu sprevádzajú po krajine turistov. Zveriť náš výlet kompletne do ich rúk bol výborný nápad. Vôbec sme sa nemuseli o nič starať, obaja nám zariadili fantastický program naprieč celým ostrovom šitý na mieru aj s ubytovaním a transportom. A my sme si mohli beztarostne užívať… Našťastie, takto sme nemuseli strácať čas plánovaním a rešeršovaním, no štyri dni aj tak zbehli náramne rýchlo…
DEŇ 1.
Na medzinárodné letisko v hlavnom meste Colombo priletíme v neskorších večerných hodinách. Naši srílanskí manželia nám zariadili ubytovanie v neďalekom, turisticky známom mestečku Negombo. Nejako sa tam však musíme dopraviť. Pred letiskom sa necháme presvedčiť jedným mladým chalanom, ktorý sa nám slabou angličtinou snaží predať svoje taxi služby. Keď nás zavedie na parkovisko k svojej rachotine, vymeníme si s Veronikou vystrašené pohľady. Telepaticky plánujeme, ako sa budeme brániť, keby nás mladík náhodou chcel predať na orgány. Nič také sa však nedeje, hoci s menším poblúdením, Srílančan nás nakoniec bezpečne dovedie k nášmu ubytovaniu. Malý guest house vyzerá nenápadne, no veľmi útulne. Správca má poriadne červené oči (asi od trávy) a neustále sa škrabe v rozkroku, ale izba, ktorú nám pridelil, vyzerá príjemne. Cenna cca 50 dolárov za noc. Akurát netečia teplá voda. Ako neskôr zistíme, na Srí Lanke netečia teplá voda asi nikde. Som síce veľmi unavená, ale Veronika ma presvedčí na večeru a drink. Správca nám poradí jedno príjemné miesto, kam sa odvezieme tuk-tukom (niečo medzi motorkou a rikšou). Objednáme si nejaké miestne jedlo pozostávajúce z placky, ryže a šošovice a lokálne pivo. V dohodnutú hodinu nás tuk-tuk zase z reštaurácie vyzdihne a odvezie naspäť do postele…
DEŇ 2.
Sloní sirotinec
Na druhý deň skoro ráno nás správca penziónu zobudí raňajkami. Akurát si na teraske dopíjame kávu, keď sa pred domom objaví Sanka – Helenkin manžel. Sympatický usmievavý drobný Srílančan, ktorý so svojimi strapatými vlasmi a neupravenou bradou vyzerá skôr ako by prišiel z Jamajky. Sadneme do priestranného minivanu so šoférom a ide sa! Prvou zastávku je Pinnawala, dedinka, kde sa nachádza sloní sirotinec (odchytávajú rodinou odvrhnuté slony). Po ceste však narazíme aj na dikobrazy, ktoré si ich majiteľ drží na vodítku ako také psy! Keď dorazíme do Pinnawaly, zájdeme najprv dole k jazierku, kde majú akurát slony svoju kúpaciu hodinku. Zo skál im hádžame dole banány, ktoré ich choboty vedia vyňuchať aj na diaľku! Okrem nás je tam kopec turistov a cestičku k jazierku lemujú obchodíky so suvenírmi. Zastavíme sa v jednom mini múzeu, kde nám ukazujú, ako šikovne vedia obrosvké slonie hovienka premeniť na užitočný ekologický papier. Slonie hovienka totiž vďaka ich drevitej strave obsahujú veľa celulózy. Nakoniec sa nám podarí na slonoch aj povoziť. A dokonca si zaplatíme aj za sloniu sprchu! 😀 Však prečo by sme sa nenechali ošpliechať špinavou vodou priamo zo slonieho chobota!
Čajové plantáže
O pár hodín neskôr už zase sedíme v aute a smerujeme na prekrásne zelené čajové plantáže. Drobné zhrbené bezzubé ženy, ktoré na plantážach zbierajú čajové lístky, sa nám za pár drobných vďačne nechajú vyfotiť. Pokračujeme do továrničky Geragama Tea Factory, kde nás sprievodkyňa zasvätí do výroby svetoznámeho celjonského čaju (kedysi sa Srí Lanka volala Cejlón), ktorý na ostrov priniesli britskí čajomilní okupanti. Neskôr môžeme jednotlivé druhy čajov aj ochutnať a zakúpiť si. Srílančania pijú čaj spolu s kockou skaramelizovaného cukru. Ten najprv v ústach pocmúľajú a potom zapijú dúškom silného čaju. Je to výborné!
V mestečku Kandy
Silný čaj nás trochu preberie a my môžeme pokračovať v dlhej ceste do krásneho mestečka Kandy, ktoré sa rozlieha okolo veľkého zalekneného jazera. Po ceste sa však najprv zastavíme na obed. A po obede si v neďalekom obchode s látkami môžeme vyskúšať tradičné sári. Látky hrajú krásnymi farbami a ja trochu ľutujem, že sme sa do tradičných šiat nenavliekli pred obedom, keď som ešte nemala také nafúknuté brucho! Keď dorazíme do mestečka Kandy, najprv sa zastavíme v továrni, kde opracuvávajú drahé srílanské kamene. Obdivujeme neskutočne hlboko tmavomodré safíry, ktoré si nemôžeme dovoliť kúpiť. Ale obchodníkom sľubujeme, že sem raz privedieme snúbencov. 🙂 Zo zvedavosti sa pýtam, akí turisti si dovolia také drahé „suveníry“ kupovať. Vraj hlavne Číňania. Keď na mesto začne padať súmrak, usadíme sa v kultúrnom dome, kde sa akurát začína predstavenie národných tancov. Muži v smiešnych bohato vyzdobených kostýmoch mi svojim tancom a pohybmi hlavou pripomínajú nadržaných kohútov. Je však fascinujúce ako vedia roztočiť seba, aj niekoľko diskových tanierov na paliciach naraz. Predstavenie končí vonku pred budovou chôdzou po žeravých uhlíkoch. Vau! Má to skvelú atmosféru! Dlhý deň zakončíme na terase ďalšieho veľmi útulného penziónu, kde sme všetci ubytovaní. Izby su krásne, kúpelňa veľmi moderná, ale teplá voda opäť netečie. Naši sprievodcovia Sanka so šoférom dokonca doniesli fľašku domácej pálenky a vrecúško marihuanny. Zdá sa, že fajčenie trávy patrí na Srí Lanke ku klasike…
DEŇ 3.
V chráme
Nový deň začíname v chráme Buddhovho zubu v mestečku Kandy. Topánky necháme pred bránami, do chrámu sa musí naboso. Po rozpálenom betóne je to miestami celkom náročné. Celým areálom rozvoniavajú omámne vône vonných tyčiniek a kvetov, komplexom sa rozlieha zvuk bubnov. Je tu množstvo ľudí. Medzi davom veriacich, ktorí sem prišli na oltár priložiť kvety alebo ryžu sa predierajú skupinky turistov a zúfalo vyzerajú dážniky či vlajočky svojich sprievodcov.
Ajurvédska záhrada
Ďalšou našou zastávkou je úžasná ajurvédska záhrada Ranwali Spice Garden, kde sa pestujú vzácne koreniny a bylinky, z ktorých sa vyrábajú zázračné ajurvédske liečidlá, mastičky a oleje. Prvýkrát vidím, ako vlastne vyzerajú plody kávy a odkiaľ sa berie škorica či vanilka. V obchodíku s ajurvédskou medicínou potom miniem majlant na ich produkty. V taške skončili tabletky na chudnutie, ktoré vyzerajú ako guľôčky zo sena a rozpúšťajú sa vo vode, prášok z klinčekov, ktorý má bieliť zuby a olej, ktorý má podporovať rast vlasov. Za návštevu potom zadarmo od študentov ajurvédy dostaneme výbornú masáž chrbtice a chodidiel.
S odstupom času „zázraky“ ajurvédskej medicíny hodnotím asi takto: Tabletky na chudnutie žiadne zázraky nerobia. Olej na vlasy som vyhodila, lebo hoci krásne voňal, aj po zmytí som mala po ňom ešte tri dni mastné vlasy. Klinčekový prášok na zuby je však super. Zuby nijak zvlášť nebieli, ale mám pocit, že ozdravuje ďasná.
Sigiriya
Po návšteve ajurvédskej záhrady nasleduje snáď to najlepšie zo Sri Lanky. Prekrásna dedinka Sigiriya. Tam nám naši spievodcovia zariadili safari village výlet, ktorý začal na vozíku ťahanom volom. Takto ľudovo sa odviezieme až k jazierku, kde prestúpime na romantický drevený čln, korý nás prevezie na druhú stranu jazera k drevenému domčeku v korune stromov. Ten má vraj chrániť pred nájazdom divých slonov! Dole v prístrešku nám na kamennej peci dve staršie ženy začnú pripravovať neskorší tradičný srílanský obed. Najprv šikovne rozbijú kokosové orechy o skalu, potom vnútro orechov ručne vyškriabu o tradičné strúhadlo na kokosy. Kokos putuje snáď do všetkého: do šalátu, do pikantného čatní z červenej papriky, do ryže aj do dezertov. Ženy nás zatiahnu do prípravy, a tak im trochu (nešikovne) pomáhame. Nikdy mi však tak nechutilo ako teraz! Je to tá najlepšia večera, akú som kedy jedla! Ani reštaurácia v Hong Kongu s 2 Michelinovými hviezdičkami a jedlým zlatom sa tomúto jedlu nevyrovná. Prírodné suroviny, ručná práca a otvorený oheň. Jedlo sa pritom podáva v drevených miskách na banánových listoch a je sa zásadne rukami… Najchutnejší zážitok môjho života!
Na skale
Po fantastickm obede nasleduje výstup na Sigiriyskú leviu skalu. Obrovská skala v tvare leva kedysi nejakému bláznivému maharadžovi slúžila ako palác. Stúpame po strmých schodoch stále vyššie a vyššie, bližšie k zapadajúcemu slnku. Len sa nepozerať dole pod nohy! Výstup sme si snáď ani nemohli lepšie načasovať. Z výšiek sa nam naskytajú fantastické výhľady. Neviem z čoho sa mi hlava točí viac – či z tej výšky, alebo prekrásnej scenérie pred očami…
Strašidelná noc
Keď slnko zapadne, zostúpime dole, naspäť do auta. Meníme však plány. Namiesto plánovaného návratu do Negomba sa rozhodneme presunúť do surfového raja Hikkaduwe. Cesta je však dlhá. Snažíme sa po ceste nájsť ubytovanie, kde by sme mohli na noc zložiť hlavu, ale nedarí sa nám. Nepohybujeme sa zrovna v turistickej oblasti, a tak narážame len na veľmi mizerné podmienky. Nakoniec to vzdávame s jednoduchou ubytovňou. Izba nevyzerá veľmi čisto, hoci sa ju pred nami snažili dať ešte do poriadku. Cítim sa opäť ako osemnástka na mojom prvom vysokoškolskom internáte, kde sme mali spoločné sprchy, pleseň a šváby. Veronika, ktorá študentské časy neskúsila, je zhrozená. Nevadí, jednu noc prežijeme…
DEŇ 4.
Surfovanie
Druhý deň ráno príliš nenaťahujeme, chceme naše neslávne ubytovanie opustiť čo najskôr. O malú chvíľu už pokračujeme na ceste do Hikkaduwe. Tam sa spokojne vyvalíme na pláži. Kým Veronika si zaplatí dve hodiny surfovania aj s inštruktorom (ďalší chudý Jamajčan) a veľmi dobre jej to ide, ja sa zatiaľ vyhrievam na slnku, prípadne kŕmim gigantické korytnačky, ktoré sa len tak „povaľujú“ pri pobreží. Keď si tradične spečiem nos, presunieme sa do reštaurácie na pláži na fantstický srílanský obed (kari s krevetami a opražený banán ako dezert). Po obede sa konečne stretávame aj s Helenkou. Spolu so Sankom nás zoberú k nim domov, kde sa môžeme osprchovať, zregenerovať a pripraviť na dlhú cestu do Colomba a nočný let naspäť do Abu Dhabi… Ďakujeme Hanka Srí Lanka!
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME