Stratené mesto Petra

Stratené mesto Petra, jeden z novodobých siedmich divov sveta, zázračne liečivé Mŕtve more, neuveriteľné prírodné scenérie, ktoré do svojich končín lákajú i producentov hollywoodskych filmov… Jordánsko v sebe ukrýva poklady, o ktorých sa nesnívalo ani Indiana Jonesovi, a predsa pre našincov nejde práve o vysnívanú dovolenkovú destináciu… Týmto článkom sa to však vynasnažím napraviť!

Pre hranice s Izraelom, resp. Palestínou (pretože Arabi nikdy neuznali existenciu židovského štátu na svojom území) a nepokoje v okolí Jordánska, krajina stratila záujem mnohých turistov. Pritom málokto vie, že práve vďaka zmierlivej politike jordánskeho kráľa, tento štát stále patrí k pomerne bezpečným miestam na Zemi. Jordánsko totiž udržiava komunikáciu s oboma znepriatelenými stranami a stavia sa na stranu mieru. Osobne musím dodať, že Jordánci patria spomedzi arabských národov k mojim najobľúbenejším. Považujem ich za tolerantných, hrdých a na turistov zvyknutých ľudí. Blondínka v krátkych nohaviciach ich poväčšine necháva chladnými, rovnako ako tučné peňaženky západniarov. Narozdiel od Egypťanov, Jordánci nie sú takí vtieraví a nesnažia sa ani toľko zarobiť na nevedomosti cudzincov. Jediné, čo vás môže odradiť od návštevy, je fakt, že krajina nepatrí medzi najlacnejšie destinácie. Ale tie poklady, ktoré ukrýva, stoja za to… A úprimne, táto strana mŕtveho mora je mi omnoho sympatickejšia, než ta ná židovskej strane… 😉

Deň 1.

Wadi Rum

Na 3-dňový výlet do vysnívanej Petry sa vyberieme v trojici s kamarátkou Ivicou a kolegyňou Mariou z Kazachstanu. Aby sme ušetrili čas, ktorého nemáme práve nazvyš, objednáme si sprievodcovské služby Mohammeda. Mohammed si raz spolu s bratom prakticky na kolene otvoril cestovnú agentúru a žije z toho, že sprevádza po svojej krajine turistov, prevažne letušky z Emirates a Etihadu. Koniec koncov, dobrá stratégia. Obidve letecké spoločnosti dohromady zamestnávajú vyše 20.000 cestuchtivých stewardov a stewardiek, Dubaj aj Abu Dhabi sú do Jordánska čo by kameňom dohodil a dobré skúsenosti sa medzi kolegami šíria ústným podaním lepšie než ktorákoľvek platená reklama. Tak sme na Mohammeda prišli aj my, cez spokojných kolegov. Verím však, že objavovať Jordánsko ide aj bez sprievodcu, stačí si prenajať auto a môžete vyraziť. My sme sa rozhodli spoľahnúť na sprievodcu, aby ani jedna z nás nemusela šoférovať, ale naopak, aby sme mohli cestou oddychovať a taktiež, aby sme nemuseli dopredu študovať bedekre a zisťovať, kde a kam vlastne ísť. Vy máte na tieto informácie zase mňa… 🙂

Do hlavného mesta Ammánu priletíme krátko po poludní. Víza do Jordánska stoja 40 dolárov a dajú nám ich automaticky na letisku po predložení pasu a kreditnej karty. 🙂 Obrovská moderná letisková hala ma prekvapí svojou novotou a čistotou. Mohammed nás čaká na dohodnutom mieste, v kaviarni v príletovej hale. Vysmiaty od ucha k uchu, oblečený v ležérnom tričku a krátkych nohaviciach nám automaticky berie z rúk tašky a vedie nás na parkovisko. V aute na nás čaká voda, káva, čerstvé ovocie a dokonca prenosná wifina! Po príjemnom privítaní môžeme vyraziť. Pred nami je približne trojhodinová cesta autom smerom na juh do púští Wadi Rum, kde strávime prvú noc. 

Wadi Rum je vlastne suché údolie na juhu Jordánska celé vtesané medzi pieskovcové a žulové skaly. Wadi Rum v arabčine znamená „pieskové údolie“, no mnohí ho poznajú aj ako mesačné údolie. Má skutočne vzhľad akoby z inej planéty, no pre svoje červenkasté sfarbenie mi osobne skôr pripomína povrch planéty Mars než Mesiaca. Tento názor zjavne nezdieľam jediná, pretože si toto miesto pre nakrúcanie vybrali aj tvorcovia známeho hollywoodskeho filmu Marťan s Mattom Damonom v hlavnej úlohe. 

V podvečerných hodinách dorazíme do areálu púštneho kampu Sun city, kde sa zložíme v jednom z tých najoriginálnejších stanov, aké som kedy videla. Práve film Marťan inšpiroval nemeckých investorov, aby v kempe, kde kedysi sídlil aj filmový štáb, vyrástli luxusné „bubble“ stany, ktoré svojim nezvyčajným tvarom pripomínajú vedecké kozmické základne, v akých vo filmoch prebývajú kozmonauti na Marse. Vo vnútri stanu je všetko tak ako v ktoromkoľvek kvalitnom hoteli – pohodlné postele, klimatizácia a dokonca i priestranná kúpelňa s teplou vodou. Tieto „bubble“ stany sú podstatne drahšie než bežné stany, avšak ak sa raz budete cez horúci deň nachádzať uprosred púšte, za klimatizáciu a poriadnu sprchu budete ochotní priplatiť aj väčšie peniaze… 

Skôr než slnko začne odchádzať za horizont, berie nás Mohammed a jeden zo správcov kempu do džípu na malú výhliadkovú jazdu po púšti Wadi Rum. Pred očami sa nám vynárajú neuveriteľné prírodné scenérie, ktoré zapadajúce slnko sfarbuje do neuveriteľných farieb. Dokonca nájdeme presne tie isté miesta, po akých sa pohyboval v skafandri aj „Marťan“ Matt Damon!

Na večer, keď slnko úplne zapadne, vrátime sa do kempu, kde už na nás čaká nomádska večera, ktorá sa varila tradičným spôsobom – zakopaná v horúcej púštnej zemi! Šťavnaté kuracie jahňacie mäso, korenistá zapekaná ryža, hummus, arabský chlieb, sladký silný čaj… A po dobrej večeri nesmie chýbať sisha pod bohatou hviezdnou oblohou…

Deň 2.

Stratené mesto Petra

Hneď po raňajkách skoro ráno nasadneme do auta a opúšťame marťanský kemp. Vyrážame smerom do mesta Petra, odkiaľ sa vydáme na cestu po stopách Indiana Jones. Mohammed sa s nami pred bránami do areálu svetového dedičstva UNESCO lúči, vybaví nás podrobnými inštrukciami a 7-hodinovú túru k ruinám strateného mesta necháva na nás. Predsalen je to príliš veľa chodenia na človeka, ktorý stratené mesto videl prinajmenšom stokrát. 🙂 Vstupné stojí 50 jd (vyše 50 Eur) a pri bránach vám budú nútiť sprievodcu, ktorého určite nepotrebujete. K vstupným lístkom dostanete mapu a ozaj sa nie je kde stratiť. Ako nám radí Mohammed, akékoľvek návrhy od beduínov žijúcich v areáli dostaneme, máme slušne ignorovať. Budú sa nám snažiť predať suveníry alebo ponúknuť jazdu na svojich vychudnutých oslíkoch či ťavách. „Prosím vás, dievčatá, ste mladé a fit, dokážete to odkráčať aj samé, nezneužívajte aj vy tie úbohé zvieratá,“ hovorí Mohammed. A mne sa hneď ráta ešte viac! Od vstupných brán k skutočným bránam strateného mesta vedie pomerne nudná štreková cesta. V cene lístka je jazda v konskom záprahu, no rátajte s tým, že tip pre kočiša je povinný. Radšej ideme peši… Vonku je príjemne teplo, našťastie nie horúco…

Po chvíli narazíme na Siq, majestátne brány do strateného mesta, ktoré vytvorila samotná príroda. Ide o do ružova sfarbenú roklinu medzi skalami, ktorá trochu pripomína Antelope Canyon v Spojených štátoch. Steny rokliny dosahujú výšku od 90 do 180 metrov, kým cestička medzi nimi má v najširšom úseku sotva 3 metre a ťahá sa približne 2 kilometre, až kým sa spoza stien nezačne vynárať Treasury, začiatok strateného mesta…

Mesto vytesané hlboko v púšti a vysoko v skalách oplýva vďaka pieskovcu odtieňmi ružovej, červenej a oranžovej, preto sa mu často hovorí i Ružové mesto, no prívlastok „stratené“ je oveľa zaužívanejší. Už storočia je totiž takmer neobývané a pre západny svet bolo stovky rokov naozaj stratené. Tu sa však záhady okolo Petry nekončia. Kto a prečo vybudoval mesto ďaleko od civilizácie a navyše hlboko vpúšti, kde nie je dostatok vody? Podľa dostupných historických prameňov to bol nomádsky kmeň Nabatejcov, ktorí stavby vytesali priamo do pieskovca na mieste bezpečne ukrytom pred dohľadom iných národov pravdepodobne niekedy medzi 3. stor. p.n.l a 1. stor. n.l. Nabatejci neboli hocijaký nomádsky kmeň, podľa všetkého to boli veľmi šikovní architekcti a inžinieri, ktorý vynašli dômyselný systém, ako do vyschnutých oblastí priniesť vodu. I názov ich kmeňa má vraj v starom jazyku znamenať „tí šikovní“ alebo „iní“. Ich mesto dosiahlo najväčší rozkvet okolo roko 62 n.l., kedy stálo priamo na križovatke dôležitých koreninových ciest. A potom sa z ničoho nič vyparili… Niektorí historici udávajú za príčinu ničivé zemetrasenie, iní expanzívnu Rímsku ríšu. Údolie postupne upadlo do zabudnutia. Neskôr ho objavili beuduíni, ktorí si z hrobiek Nabatejcov spravili svoj nový domov a pred zvyškom sveta svoje tajomstvo dobre ukrývali. Až vďaka prefíkanému švajčiarskému badateľovi Johannovi Ludwigovi Burckhardtovi, ktorý v roku 1812 narazil na Petru aj vďaka tomu, že sa úspešne vydával za Arabského kupca, svet znovuobjavil dávno stratené mesto…

Treasury, fasáda vytesaná do skál vo filmoch Indiana Jonesa ukrýva prepletený labyrint tajomných chodieb a v ich útrobách možno i Svätý grál, skutočnosť je však od filmového sveta značne odlišná. Za krásne vyzdobenou fasádou sa ukrýva iba jednoduchá hala. Turistom je však bližší prístup zakázaný. Nádherné stavby Nabatejcov môžeme obdivovať iba zvonku. Na ľavo od Treasury sa nachádza strmá cestička hore kopcom, ktorá vedie na jeden z najkrajších výhľadov na danú fasádu. Avšak, ako nás Mohammed varoval, ak sa tou cestou vydáme, pravdepodbne nám už nezvýši čas ani energia objavovať ďalšie poklady strateného mesta. To totiž netvorí iba Siq a Treasury, ako si mnohí myslia, ale i niekoľko ďalších hrobiek, a hlavne Monastry, ďalšia stavba vytesaná do skál, ktorá sa ukrýva neuveriteľne vysoko v skalách a pre svoju výšku je ešte väčším divom ako populárnejšia a dostupnejšia Treasury. Rozhodneme sa preto nechať výhliadku na koniec, ak nám ostanú sily, a pokračujeme v trojhodinovej ceste nahor smerom do prava… 

Nie je to práve najjednoduchšia prechádzka. Slnko sa zdá byť čoraz pálivejšie a kamenné schodíky stúpajú strmo hore. Pomaly postupujeme, vychutnávame si výhľady a odolávame všetkým ponukám beduínov vyviesť sa hore na oslíkoch. Ako odmenou za námahu je nám potom neuveriteľný pohľad na ďalšiu detailne vytesanú fasádu. Odtiaľ smerujú ďalšie dve cestičky hore, pričom každá jedna na drevených ceduľkách označujúcich smer sľubuje najkrajší výhľad. Jedna vás dovedie k rokline, kde sa vám možno tam hlboko dole podarí zazrieť malý potôčik. Osobne však odporúčam vydať sa skôr po druhej, menej označenej cestičke na kopec, odkiaľ je naozaj ten najkrajší výhľad na Monastry i na údolie zároveň. Hneď oproti Monastry je menší bufet, kde si môžete sadnúť pri poháriku čerstvého džúsu z pomarančov a granátového jablka a načerpať sily, zatiaľ čo sa môžete kochať výhľadom na Monastry… Cesta naspäť dole pôjde omnoho ľahšie a rýchlejšie…

Keď po 7-hodinovej túre sadneme do auta k Mohammedovi, takmer okamžite všetky zadriememe. Mohammed nás zatiaľ vezie naspäť do hlavného mesta Amman, kde strávime noc a kde nás čaká večera – čerstvo ulovená ryba. Mňam!

Deň 3.

Opäť vstávame skoro ráno a len čo múzeum otvorí svoje brány, už stojíme pred Citadelou a Herkulovym chrámom, pozostatkami obrovskej Rímskej ríše. Je neuverietľné, kam až ďaleko toto staroveké impérium siahalo. Až na Blízky Východ k Červenému moru! Je odtiaľ krásny výhľad na staré mesto a staroveké divadlo, no nezdržíme sa tu dlho, pretože nás čaká čvachtanie v Mŕtvom mori…

Približne o hodinku neskôr už Mohammed parkuje na parkovisku rezortu Ramada, kde strávime niekoľko hodín až do plánováneho odletu naspäť do Abu Dhabi. Z hotela je totiž priamy vstup do Mŕtveho mora. Nie je to práve najkrajší rezort a videla som aj oveľa krajšie pláže, ale kúpať sa v Mŕtvom mori je zážitok, aký sa nedá opísať. Videla som množstvo klasických fotiek na hladine sa vznášajúcich ľudí s rukami, nohami nad vodou alebo čítajúc si noviny, ale keď sa prvýkrát ponorím do vody, zisťujem, že je to ešte oveľa zábavnejší a čudnejší pocit, než to možno vyzerá na fotkách. Vodá má neuveriteľne hustú olejnatú konzistenciu a smiešne vám nadvihuje nohy aj zadok. Podobne si predstavujem bezťiažový stav vo vesmíre. Je to taká zábava, že sa nám z vody ani nechce von.

Mŕtve more má tak vysokú kncentráciu soli, že v ňom neprežije žiaden živočích, dokonca ani plesne a baktérie nie, preto je kúpanie v ňom mimoriadne liečivé a vhodné pre všetky druhy ochorenia kože. Dva týždne pri Mŕtvom mori a zbavíte sa všetkých ekzémov, tvrdí Mohammed. Pre nadmorskú výšku -390 m pod morom, je tu príjemné teplé podnebie takmer po celý rok. K základnej liečivej kúre patrí aj prírodná bahenná maska z Mŕtveho mora, ktorá sa nanáša na celé telo vrátane vlasov. A tak sa i my v priebehu pár minút premeníme na tri černošky. Blato na sebe najprv musíte nechať na slnku vyschnúť a až potom môžete skočiť do vody a zmyť to zo seba. Môžem potvrdiť, pokožka po tejto bahnennej maske naozaj ostane neuveriteľne jemná a hladká. 

Keď nám na letisku do odletu ostane ešte čas, využívame ho na nákupy produktov z Mŕtveho mora. Aj kvôli mnohým kozmetickým firmám ťažiacim z mora, sa Mŕtve more každým rokom stráca. Je dosť možné, že o pár rokov tu vôbec nebude, všetká voda sa postupne vyparí. Neeixstuje totiž žiaden prírodný kanál, ktorý by more zásoboval novou vodou. Napriek tomu kozmetike neodoláme. A musím priznať, že krém na celulitídu značky Rivage je jediný, ktorý som vyskúšala a naozaj funguje!