Frankfurt

Do Frankfurtu letíme ešte za brieždenia, po krátkej noci a zdĺhavom vybaľovaní škatúľ a vriec, takže svoj deň na ceste za novou destináciou začínam Redbullom. Predošlý deň som celý strávila sťahovaním do lepšieho apartmánu, ktorý budem zdieľať s kamarátkami. Zdá sa, že mi v Abu Dhabi začína nová etapa a ešte svetlejšie zajtrajšky. Let nebol náročný, ale som taká unavená, že sa po prílete nezmôžem na viac než posteľ. Neskôr som aspoň využila hotelové možnosti a dopriala si saunu a bazén. Večer som zavŕšila obľúbeným viedeňským „schnitzlom“. Vždy, keď som trochu bližšie k rakúskej kultúre, neviem mu odolať. 

Na druhý deň mám podstatne viac energie a pomerne dosť hodín do odletu, preto neváham vyraziť do mesta. Ubytovaní sme síce ďaleko od centra, v hoteli pri letisku, ale vďaka dobrému vlakovému spojeniu sa viem dostať do mesta jednoducho a rýchlo. Len sa najprv vymotať v podzemnom bludisku pod obrovským letiskom! Keď zase vystrčím nos na vzduch, vonku riadne mrzne. Podľa inštrukcií jednej recepčnej som vystúpila na hlavnej pešej zóne plnej butikov a obchodných centier. Obchody však zrovna nie sú to, čo ma na meste zaujíma. Žial, na novú destináciu som sa vopred nepripravila a vôbec netuším, čo zaujímavé a typické sa vo Frankfurte dá vidieť. Počula som akurát o frankfurtských párkoch. Bezcieľne sa potulujem mestom a okrem stánkov s klobáskami a párkami, som na nič zaujímavé, čo by Frankfurt odlišovalo od iných miest, nenatrafila. Viac-menej z núdze vojdem do kníhkupectva s prevažne umeleckou literatúrou. Chytím do ruky knihu o Frankfurte a prezerám si obrázky. Hneď ma zaujali meštiacke domčeky s dreveným obložením. Pod fotografiou stojí „Romer platz“. Na ďalšej stránke ma zase zaujme múzeum spisovateľa Johanna Wolfganga von Goetheho. A smer trasy je hneď jasný! 

 

Z hotela si nesiem vo vrecku mapku, takže najznámejšie námestie vo Frankfurte s veľkou radnicou nie je ťažké nájsť. Cestou sa poprechádzam popri rieke a fotím si meštiacke domy s typickou frankfurtskou architektúrou. Neskôr nasledujem šípky, ktoré by ma mali doviesť ku Goetheho domu. Cestou však zisťujem, že sa mi vybil mobil, čo ma nepoteší, lebo v múzeu som si chcela spraviť fotky na pamiatku. Zastavím sa preto v jednej zaujímavej „hipsterksej“ polievkárni s nádejou, že mi personál s vybitým mobilom pomôže. Nabíjačku pre mňa nemali, no aspoň som si zahriala žalúdok výbornou polievkou. Teplo v podniku nakoniec pomohlo aj oslabenej baterke a mobil sa sám od seba spamätal. Hurá, môžem ísť do múzea!

„Goethe hause“ je v skutočnosti dom, v ktorom autor diela Utrpenie mladého Werthera (a ďalšej povinnej literatúry), žil a pracoval. S nábitkom, jeho knižnicou a dokonca pracovným stolom, za ktorým veľké diela tvoril. Postupne si vybavujem niektoré z jeho veľkých myšlienok: „Každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať si nejakú báseň, pozrieť sa na pekný obraz a pokiaľ možno povedať pár rozumných slov,“ alebo „Učíme sa najmä od toho, koho milujeme.“ Som rada, že som sem zavítala. Z Frankfurtu odchádzam spokojná… 

P.S.: O niekoľko mesiacov neskôr som sem zavítala znova, opäť bol na obed „schnitzel“, no po druhýkrát mi bolo o niečo veselšie, lebo spoločnosť pri pive mi robil dobrý kamarát, ktorý sa sem prišiel so mnou stretnúť z Francúzska. 🙂