New York #2

Vyberiem z bankomatu nejaké doláre a hurá na vláčik do mesta! Je hneď niekoľko možností, ako sa k Soche slobody priblížiť. Môžete ju pozorovať z diaľky z Brooklynského mostu, alebo si môžete kúpiť lístok na malý trajekt. Mnoho turistických spoločností predáva niekoľko spoznávacich výletov, ktorých súčasťou je aj výlet k našej lady S. Je len na vás, či sa rozhodnete iba pre okružnú plavbu okolo nej alebo sa na Ostrove slobody aj necháte na chvíľu vylodiť. Spoznávacie výlety po New York city vám budú černoši ponúkať na každom rohu. Ja sa nechám odchytiť hneď pri hlavnom východe Penn station. Za 55 dolárov si kúpim dvojdňovu túru autobusom hop on/hop off s výletom okolo Sochy slobody v cene. Viem, nemôžem sa v meste zdržať viac než jedno popoludnie, no i tak sa mi to stále oplatí. Podľa môjho názoru, každý turista v New Yorku by sa mal aspoň jeden deň správať ako bežný americký turista z filmov, nasadnúť na strechu poschodového autobusu a vydať sa na spoznávaciu jazdu New Yorkom! 

Nastúpim hneď na zastávke Penn station a odtiaľ už zo strechy autobusu cez hlavy ostatných turistov sledujem uličky Manhattanu. Najprv prejdeme okolo najznámejšieho obchodného centra na svete Macy’s, neskôr pokračujeme okolo tej najplochejšej budovy v Amerike – Iron flat building – cez rôzne zákutia Manhattanu až po sochu býka a nebojácneho dievčatka na Wall street. Tam z autobusu zoskočím, symbol Wall street sa mi však nepodarí dobre odfotiť, motá sa tam až príliš veľa čínskych turistov… Odtiaľ to už mám iba kúsok pešky k prístavu, kde nasadnem na trajekt. Nasleduje okružná plavba po rieke Hudson okolo Ostrova slobody, pričom sa nám naskytá nádherný výhľad na mrakodrapy Manhattanu. Ako sa blížime k lady Slobode, spomeniem si čo povedala postava Melody vo filme Woodyho Allena Whatever works: „Na tej Soche Slobody skrátka niečo je…“ Vietor mi veje do vlasov, zopár čínskych turistov sa s foťákmi prediera k zábradliu, odkiaľ sú najlepšie zábery, a ja myslím na to, ako pred mnohými rokmi bola táto socha pre množstvo imigrantov plaviacich sa zo starého kontinentu prísľubom lepšieho života…

Po vydarenom výlete dokončím svoju okružnú jazdu po Manhattane. Naskočím na Hop on/off bus a vysadnem pred Macy’s, kde plánujem trochu prevetrať svoju kreditnú kartu. Po krátkych ale úspešných nákupoch sa vrátim na stanicu Pennsylvania a ako správna Newyorčanka sa ešte zastavím pre kávu v Starbuckse. A zrazu uuups. Kreditná karta prestane fungovať. Zatiaľ nepodlieham panike, z vrecka vytiahnem posledné drobné na zaplatenie účtu a smerujem k najbližšiemu bankomatu. Potrebujem si predsa vytiahnuť nejaké peniaze na lístok na vlak na Long Island. Lenže bankomat mi odmieta peniaze vydať. Nefunguje ani druhý, ani tretí, ani ďalšie štyri cez ulicu. Snažím sa zaplatiť lístok pri okienku kartou. Neúspešne. Použijem automat. Bez výsledku. Vo vreckách žiadne peniaze, karta očividne zablokovaná, všetky doklady na Long Islande a k tomu len zopár hodín do odletu môjho lietadla! To bude prúser! Oblieva ma pot a panika vrcholí. Pokúšam sa vrátiť v obchode nákup, ale jediné čo mi môžu ochotné predavačky sľúbiť je, že mi peniaze za vrátený nákup pošlú naspäť na účet (platila som kartou). Lenže moja karta nefunguje! 

A ja sa za každú cenu potrebujem dostať na Long Island? Mám začať žobrať okoloidúcich o pár drobných na lístok na vlak? Neostáva mi nič iné, len sa pokorne vrátiť do kaviarne a žiadať o reklamáciu sandwicha a granoly, ktoré mi nedotknuté ležia v taške (kávu som už medzitým stihla vypiť). S malou dušičkou vysvetlím svoju situáciu manažérovi Starbucksu a našťastie mi povolí snack „reklamovať“. Vráti mi peniaze a vloží jedlo naspäť do tašky so slovami: „Zoberte si to, aj tak to už nemôžeme predať. To sa predsa môže stať každému…“ Zahanbená po končeky uší si vezmem peniaze aj tašku a s tisíckrát zopakovaným pokorným “ďakujem” utekám na nástupište… 

Nespoliehajte sa len na kreditné karty a vždy noste so sebou aspoň malú zálohu v hotovosti!