Bangkok #3

Na druhý deň ráno sa predsalen rozhodnem obehnúť nejaké povinné pamiatky. Kým väčšina posádky sa vylepšuje v salónoch krásy, ja si to namierim ku chrámu odpočívajúceho Buddhu – Wat Pho. Ide o jeden z najstarších a najrozsiahlejších chrámových komplexov v Bangkoku s najväčšou zbierkou Buddhovych portrétov. Chrám kedysi slúžil ako centrum verejného vzdelávania a dodes sa na jeho pôde vyučuje tradičná thajská medicína. Práve medzi týmito dekorovanými múrmi sa zrodila aj tradičná thajská masáž. Dodnes sa tu vyučuje a praktikuje. Komplex je naozaj obrovský a ja sa veľmi rada túlam. Nazerám cez štrbinu pootvorených dverí a v tichosti načúvam vyučovacej hodine. Alebo nenápadne sledujem mnícha pri intímnej modlitbe. Za ďalším rohom zase skupinka mladých školáčok nacvičuje tradičné orientálne tance. Potom si vyzúvam topánky a so skupinkou ďalších turistov vstupujem do hlavnej sály, v ktorej leží 46 metrov dlhý Buddha. A prečo práve leží? Socha ležiaceho Buddhu vraj znázorňuje jeho vstup do stavu Nirvána. Neskôr so smiechom zisťujem, že Buddha mal ploché nohy. Pardón, viem, zo svätých by sme si nemali uťahovať… Po stranách stály leží presne 108 bronzových džbánov, do ktorých veriaci vhadzujú mince. Vraj ak hodíte mincu do každej jednej, bude vás čakať šťastie. Okrem toho tak prispejete mníchom na údržbu chrámu. 108 mincí žiaľ pri sebe nemám, šťastíčko bude musieť počkať. To mám za tie ploché nohy! 🙂