Pamätám si, že som bola ešte len školáčka, keď mi spolužiačka prvýkrát rozprávala o zvláštnom ďalekom mieste v zahraničí, kde su údajne zakázané žuvačky. Dnes už viem, že to miesto naozaj existuje a volá sa Singapur. No dnes mi už nepripadá ani také zvláštne, ani také vzdialené…

V Singapure som už strávila toľko layoverov, že sa tu cítim skoro ako doma. No napriek tomu je to pre mňa stále fascinujúce miesto. Ani nemusíte opustiť brány letiska, aby ste pochopili, že ste práve vstúpili do celkom iného sveta, do hotovej krajiny zázrakov. Pod obrovskou sklenenou klenbou sa z výšky 40 metrov rúti vodopád, ktorý obkolesuje prales, kľukaté cestičky lemujú palmy, figovníky, orchideje a antúrie, a okolo lavičiek sa šuchce robot. So spevavým hlasom ponúka okoloidúcim nápoj. Vitajte na Changi letisku v Singapure! A presne takto futuristicky vyzerá celé mesto…

Mesto budúcnosti

Pre mňa bude Singapore vždy skvelým príkladom toho, že niekoľko rôznych kultúr a národností (Moslimovia, Číňania, Hindu a belosi zo západu) dokáže vedľa seba spolunažívať v jednom a tom istom bezpečnom prostredí, a to v mieri a harmónii. Raz som od jedného kapitána na jednom z mojich mnohých letov do Singapuru počula, že Singapurčania si do vlády najali uznávaných odborníkov z celého sveta, a potom ich dobre preplatili, aby ich nezvádzalo kradnúť peniaze z projektov určených pre krajinu. A výsledok? Moderná krajina budúcnosti, čisté, bezpečné a ekonomicky prosperujúce mesto, a to aj napriek divokému mixu kultúr a národností. Podľa mňa skvelý príklad pre Európu, ako by sa to malo robiť. Globálnej migrácie sa netreba báť, akurát potrebujeme funkčné pravidlá, dobrú stratégiu, otvorenú myseľ a neskorumpovaných politikov. Otázkou je, kto je zodpovedný za systém? Voliči, ktorý volili, alebo dokáže systém prelstiť voličov?

Obrovské superstromy

Videli ste film Šialene bohatí Azijati? Singapur má tri charakteristické dominanty či národné ikony. Tou prvou je rozhodne futuristický park Gardens by the Bay plný známych obrovských superstromov. Gardens by the Bay je súčasťou plánu pretransformovať Singapur na “Mesto v záhrade” s cieľom zvýšiť kvalitu života a priniesť do mesta viac zelene a flóry. Dnes je z parku jedna z najpopulárnejších turistických atrakcií (pričom vstupne sa neplatí). Celý park dokopy pokrýva neuveriteľných 101 hektárov pôdy. Sureálne konštrukcie, ktoré svet pozná pod názvom Superstromy, sú v podstate gigantické vertikálne záhrady, vysoké od 25 do 50 metrov prepojené mostíkom známym pod názovom OCBC Skyway (na výhliadku rátajte s menším vstupným a dlhším čakaním v rade, najmä pred západom slnka). Keď slnko zapadne za obzor, celý háj sa rozsvieti a návštevníkom parku preostrie svoju svetelno-hudobnú šou. Určite buďte pri tom, koncert stromov začína každú celé hodinu. Súčasťou parku je takisto Flower Dome – najväčší skleník na svete s rastlinami z piatich kontinentov sveta a Cloud Forest – skleník, korý ukrýva celý prales aj s obrovským vodopádom uprostred. Do obidvoch skleníkov budete potrebovať vstupný lístok.

Najznámejší strešny bazén na svete

Je určite ten na streche budovy hotela Marina Bay Sands, ktorý má charakteristický tvar lode. Bohužiaľ, bazén je sprístupnený iba hotelovým hosťom, a aby ste si mohli domov odniesť perfektnú fotku z okraja bazéna, musíte mať v rukách čípový kľúč od hotelovej izby. Stopäťdesiat metrov dlhý bazén na 57. poschodí je čisá zhýralosť. Rátajte s tým, že jedna noc v hoteli vás vyjde poriadne draho. Ľudia však vravia, že to stojí za to. Je tu však ešte jedna lacnejšia možnosť: rovnaký výhľad na mesto si môžete užiť aj z miestneho baru. Spago bar na 57. poschodí zdieľa s bazénom rovnakú strechu aj výhľad a je otvorený pre širokú verejnosť. Môžete sem prísť na raňajkový bufet, ktorý sa servíruje denne od siedmej rána do pol jedenástej za cenu 45 singapurských dolárov na osobu, alebo príďte večer na drink a niečo menšie pod zub. Rátajte však s dress kódom, ktorý predpisuje menej formálne oblečenie “smart casual” počas dňa a formálnejšie “business casual” na večer. Rozhodne sem nechoďte v plážovom alebo športovom oblečení. Vstup do baru je z hotelovej loby vo veži 2. A hádajte, kto tu pracuje ako manažér? Samozrejme, Slovák!

Múzeum vied a umenia

Ikonický priam pohľadnicový pohľad na Singapur vždy zahŕňa modernú budovu Múzea vied a umenia v charakteristickom tvare lotosového kvetu. Osobne milujem múzeá, ale tomuto sa nič nevyrovná. Ide skutočne o jedinečné miesta, kde sa veda stretáva s umením. Nájdete tu množstvo zaujímavých dočasných i permanentných výstav, ale tou najlákavaješou je určite stála exhibícia Future world (Svet budúcnosti), ktorá pozostáva zo 16 inštalácii akoby z iného sveta. Jednou z nich je aj na Instagrame populárna inštalácia Crystal world (Krištálový svet). Je to cesta do sveta vedecko-fantastickej budúcnosti, do sveta fantázie a kreativity, je to hra svetiel a farieb. A takisto je to cesta do detstva, ktorá prinúti všetkých dospelých spomenúť si, aké to bolo, keď sme ešte boli deťmi a všetko okolo nás bolo fascinujúce a pestrofarebné. Vstupné je 14 singapurských dolárov a výstava je vhodná aj pre malé deti. 

Merlion park

Najlepšie miesto na fotenie ikonických pohľadníc je Merlion park s výhľadom na celý zalív Marina Bay. Najkrajšie je to tu pri západe slnka. Merlion, mýtické zviera s hlavou leva a telom ryby je akýmsi národným symbolom Singapuru. V parku sú rovno dve sochy merlionov. Prvá socha je skoro deväť metorv vysoká a z úst strieka vodu. Neskôr k nej pribudlo ešte mláďa, ktoré dosahuje len dva metre a stojí obďaleč. 

Svet farieb

Milujem Singapur, pretože je to slnečné, teplé (niekedy možno až príliš upršané a vlhké) farebné, multikultúrne, tolerantné, čisté a najmä bezpečné mesto. Nemusíte sa tu báť ani uprostred noci, ani v tmavších kútoch mesta, nie je tu až tak draho (na ulici sa tu dá kvalitne a lacno najesť), hovorí sa tu po anglicky a vždy tu niečo nové objavím… Pestrofarebná história krajiny, teda koloniálne časy, čínsky, malajský a indický vplyv spolu s dnešnou modernou spoločnosťou dávajú Singapuru špecifický ráz, ktorý sem láka aj množstvo bloggerov a cestovateľov. Poďme sa na tie obľúbené miesta z Instagramu pozrieť bližšie…

5 farebných lokácií pre váš Instagram

Našla som päť perfektných miest, ktoré sa svojou farebnosťou skvele hodia ako pozadie k vaším selfíčkam a #ootd fotkám:

1. Tan Teng Niah v Malej Indii – Najfarebnejší dom, aký som kedy videla. Kým fotografom sa bude páčiť potenciál tejto budovy, romantici možno ocenia jej príbeh. Ide o jednu z posledných čínskych víl, ktoré ostali v indickej časti Singaporu. Budovu nechal postaviť a jej fasásu farebne vymaľovať roku 1900 istý čínsky biznismen menom Tan Teng Niah, ktorý tak urobil na znak obdivu a lásky k svojej manželke. Farebná vila stojí iba osem minút od zastávky metra Little India. Keď budete s fotkami hotoví, stavte sa aj v jednej z výborných indických reštaurácií v okolí. 
2. Alkaff Bridge – most, ktorý sa nachádza v prístavnej časti Robertson Quay je ďalším dôkazom miestnej pestrosti. Vždy tadiaľ prechádzam, keď sa mierne pripitá vraciam z mesta do hotela. 
3. Joo Chiat – Peranakan rozprávka v pastelových farbách. (Peranakan je čínske etnikum poznačené malajským vplyvom.) Táto prehliadka obchodíkov zaujme predovšetkým pastelovou fasádou domov. Ak sa na ne pozrete bližšie, očarí vás detailná mozaika vsadená do stien.
4. Policajná stanica na ulici Old Hill z 30. rokov
5. Haji Lane – ulička plná vintige hipster kaviarní, barov, vintage butikov a vecí, čo si budete chieť kúpiť, hoci ich nepotrebujete. Ožíva to tu najmä po zotmení. No nebolo tomu vždy tak. Haji je malajské slovo označujúce moslimov, ktorí podnikli púť do Mekky a Haji Lane kedysi bola štvrť, kde moslimovia a pútnici z Malajzie našli svoje nové útočisko. 

Mešita Sultana Masjida

Iba niekoľko blokov od Haji Lane a pôvabnej arabskej uličky stojí ústredný bod moslimskej komunity v Singapure. Masjid Sultan je prominentnou mešitou mesta a jednou z najpôsobivejších budov v krajine. Pred mešitou sa rosprestiera krásna pešia zóna, ktorú lemujú reštaurácie prevažne s tureckou kuchyňou. 

Tour de bar

Na mapu miest s bohatou barovou kultúrou, medzi Londýn, New York, Tokio či Hong Kog rozhodne patrí aj Singapur. Slováci zase určite patria k tým najlepším bartendrom na svete. A nehovorím to iba preto, že sama som Slovenka. Môj dobrý kamrát Rusty Červeň, ktorý kedysi pracoval ako barmanažér v cenami ovešanom Connaught bare v Londýne a v roku 2013 sám získal ocenenie Najlepší barman na svete, dnes otvára SKAI bar v hoteli Swisshotel The Stamford v Singapure. Celkom nová reštaurácia a bar na 70. poschodí okrem unikátneho menu ponúka fantastický výhľad na Marina Bay. Oficiálne otvorenie je naplánované na 3. septembra, ale vďaka Rastymu mám súkromnú prehliadku dva dni pred otvorením. Keď budete v Singapure, určite sa sem stavte na drink. Neskôr ma Rusty berie do ďalšieho luxusného baru, kde pre zmenu pracuje jeho manželka. Manhattan bar zjavne čerpá inšpirácie zo zlatej éry koktejlov a newyorského glamouru. Po pár pohárikoch kvalitného šampanského a ochutnávky sladkých Manhattan guličiek na účet podniku odchádzame navštíviť ďalšieho skvelého barmanažéra pôvodom zo Slovenska. Adam Eddy Bursik pracuje v bare Origin v hoteli Shangri-la. Dnes v bare, ktorým svojim štýlovým dizajnom pripomína pompéznu starú klasickú železničnú stanicu, hrá aj jazzová kapela priamo z New Yorku. Eddy ma postupne necháva testovať skoro všetky koktejly z menu – zaujímavý Masala drink, koktejl z destilátu z broskyňových kvetov alebo mix zeleného čaju, malín, pistáciového likéru a Pisca. Po všetkých týchto alkoholických nápojoch som v Singapure vďačná za tri veci:

1. Bezpečné ulice. Keďže po takejto noci radšej chodím pešo, než taxíkmi, aby som to promile v krvi rozchodila predtým, než odpadnem do postele, oceňujem, že v singpurských uliciach sa cítim úplne bezpečne v ktorúkoľvek nočnú hodinu aj celkom sama. 
2. Pomocník do vrecka. Hotel, v ktorom sme s posádkou ubytovaní, tak ako monohé ďalšie hotely v Singapure, je v každej izbe vybavený mobilným telefónom so 4G internetom. Telefón môžete využívať počas celého vášho pobytu a môžete si ho so sebou zobrať aj von. Navigácia s internetom sa v cudzej krajine vždy hodí a ani opitý turista sa vďaka tomu v Singapure nestratí.
3. Spize. Moja obľúbená reštaurácia s kuchyňou ázijských ulíc je otvorená denne až do šiestej rána, čo sa perfektne hodí po prebdenej noci. Štipľavé nudle alebo sýrová parata na opicu fungujú lepšie než McDonald. 

Najčistejšie mesto na svete, daňový ráj, finančné centrum, mesto budúcnosti… Nesmie sa tu fajčiť, žuvať žuvačky a za odpadok vyhodený mimo smetného koša sa vraj stínajú ruky. 

Počula som na palube počas letu. Sigapore je mestský štát, ktorý ma vo svete zvučné meno. Rozprestiera sa na jednom hlavnom ostrove a zopár ďalších mini ostrovčekov, pričom susedí s Malajziou a ostrovami Indonézie. Mesto dlho patrilo medzi britské kolónie, neskôr ako súčasť Malajzie získalo od Británie nezávislosť, ale pre náboženské rozdiely sa v roku 1965 od krajiny definitívne odtrhlo. Vznikol tak samostatný suverénny mestský štát, ktorý závratnou rýchlosťou napreduje. Dnes patrí medzi silné Ázijské tigre, je tretím najväčším finančným centrom na svete a mestom s najvyššou životnou úrovňou. Hovorí sa tu niekoľkými jazykmi – malajsky, mandarínsky, no najmä anglicky. Ide o multikultúrne centrum, no výrazný čínsky vplyv sa prejavuje na prevládajúcom budhistickom náboženstve. Hoci oficiálnu Singapurskú republiku riadi volený parlament, pre silnú ruku vodcov sa krajine pripisujú prívlastky ako semi-autoritársky režim. Singapore síce patrí medzi Ázijské tigre, no volajú ho aj Levie mesto. Prečo? Nikto netuší, levy sa na tomto územi vraj niky nevyskytovali… Aspoň toľko som vyčítala o Singapore na internete. Aký však dojem spraví naozaj, zistím čoskoro…

Mesto budúcnosti

Do mesta budúcnosti prilietame pred obedom. Hotel je ekologický a prísne nefajčiarsky, tak ako väčšina mesta. Fajčiť sa môže iba vo vyhradených búdkach. Smeti sa prísne recyklujú. Trošku si pospím, zájdem dole na skoršiu večeru a s pomocou mapy metra sa sama vyberám do mesta. Hoci som letela s veľmi príjemnou posádkou, tentokár mám chuť túlať sa sama. Odveziem sa na zastávku Marina Bay, až k slávnemu parku Gardens by the Bay. Len čo vyjdem z metra na denné svetlo, cítim sa, ako by som sa naozaj previezla strojom času do budúcnosti. Všade okolo mňa sa do výšky tiahnú gigantické (umelo vybudované, ale živými rastlinami obrastené) stromy. Vstup do parku je voľný, ale za návštevu botanickej záhrady a dažďového pralesa si treba priplatiť. Idem do toho. Prechádzam sa parkom a pripadám si ako Alenka v Ríši divov. Z mostu ponad kanál mám výhľad na najznámejšiu singapurskú budovu s terasou v tvare lode aj na singapurské oko. 

Keď sa dostanem k botanickej záhrade, vonku sa už stmieva. Vo Flower Dome sa snáď nachádzajú rastliny z celého sveta, dokonca aj baobaby, a to všetko pod jednou strechou! Vo vedľajšom sklenníku s názvom Rain Forest zase vyrástol hotový tropický prales aj s obrovským vodopádom. Keďže je už vonku tma, všetko je tu krásne nasviatené a park sa tak presúva do inej dimenzie. Po ceste naspäť ešte stihnem fantastickú laserovú šou, keď gigantické stromy hrajú všetkými farbami sveta a z reproduktorov sa valí hudba: „Singapore, my city of future…“ Kým sa vrátim naspäť na metro do hotela, prejdem sa ešte po futuristickom mostíku na Marina Bay Sands a fotím si skvostnú panorámu s Múzeom vedy a umenia (Marina Bay Sands Art Science Museum), ktoré na vode priam pláva ako kvet lekna. V noci v posteli rozmýšľam, ako bude vyzerať naša planéta o niekoľko storočí neskôr. Možno bude naozaj plná veľkolepých miest, ktoré sa budú tiahnuť do výšky, vyspelých technológií a nanovo vybudovaných záhrad, lesov a parkov. V budúcnosti už na ľudí nebude platiť iba tvrdá ruka a prísne zákazy, ale sami vo vlastnom záujme budeme pristupovať k prírode zodpovednejšie, pretože si ešte budeme pamätať to zúfalstvo, keď sme ju takmer celkom stratili…

Lekno na vode

Na druhý deň ráno dostanem chuť pozrieť si tu krásu okolo Marina Bays Sands ešte raz, tentoraz za denného svetla. Opäť, ako Alica v Ríši divov, prechádzam sa parkom. Tentoraz je v záhradách menej ľudí, konečne mám šancu vyšplhať sa na most v korunách gigantických stromov bez zdĺhavého čakania v radoch. Z bezpečnostných príčin do korún stromov naraz púšťajú len určité množstvo ľudí. Na prechádzku po moste máte pritom vyhradených 15 minút. Návšetvníci limit zodpovedne dodržiavajú. Z výšky sa mi síce trasú kolená, ale za výhľad to stojí. Opäť sa vraciam k múzeu a na futuristický mostík. Za denného svetla všetko vyzerá inak. Vo fontáne pod múzeom pláva tisícky ozajstných lekien. Na druhej strane pobrežia sa nachádza socha morského leva Merliona, symbol Singaporu, no v týchto dňoch si vraj dáva sprchu, ako hovoria plagáty, ktoré zakrývajú rekonštrukčné práce okolo neho. Keďže mám stále čas, nechám sa metrom odviesť aj do populárnej čínskej štvrte China Town. V podvečer tesne pred letom si s kolegyami v hotelovom loby vymieňame zážitky. Kým ja som sa túlala po záhradách, moja kolegyňa plávala s delfínmi. Hneď mi vnúkla mšlienku, čo budem v Singapure robiť, ak sa mi pošťastí sem letieť aj nabudúce…

Ostrov Santosa a plávanie s delfínmi

A nemusela som čakať dlho. Po mesiaci som vo futuristickom Singapure znova! Keďže na ďalší deň mám presné plány, prvý deň po prílete sa venujem iba odpočinku a dobrej ázijskej večeri. V podniku oproti hotelu si objednám malajský Nasi Lemak, teda kuracie mäso s kokosovou ryžou a vajíčkom a akýsi indonézsky puding z čiernej ryže v kokosovom mlieku ako dezert. Vynikajúce! Na druhý deň ráno sa vyberám na singapurský ostrov zábavy, ostrov Santosa. Práve tu sa nachádzajú zábavné a vodné parky, dokonca filmové štúdia spoločnosti Universal. Ľudia sem chodia aj kŕmiť raje alebo pozorovať žralokov. A ja mám na dnes objednaný termín s delfínmi! Neskutočne sa teším. Aj keď ako milovníčka zvierat mám trochu výčitky, že sa chystám navštíviť delfíny, ktoré kvôli ľuďom ako som ja, žijú v zajatí. Hovorím si však, že v krajine, kde si ľudia vážia životné prostredie, o nich musí byť dobre postarané. Stretnutie s delfínmi som si zarezervovala jednoducho cez internet. Na ostrov Santosa sa odveziem najprv metrom, potom špeciálnou električkou. V rámci vstupenky k delfínom mám aj voľný vstup do vodného parku, ale samej sa mi na tobogany veľmi nechce. Radšej len tak relaxujem na slniečku. Pritom sa modlím, aby nezačalo pršať, lebo obloha vyzerá všelijako.

Desať minút pred pol jednou nás v malej skupinke pustia do areálu s delfínmi. Navlečú nás do neoprénov a nechajú chvíľu pozorovať delfínov hrajúcich sa v bazénoch. Tie, len čo zbadajú ľudí, začnú sa doslova predvádzať. Aj keď tréneri nie sú naokolo, delfíny vyskakúju z vody a robia premety. Jeden odvážlivec dokonca pripláva k okraju bazénu a zvedavo vystrčí hlavu. Bez súhlasu trénerov však máme rešpekt ich pohladkať. Po chvíli sa na scéne objavia aj tréneri a rozdelia nás do dvoch menších skupín. Postupne všetci skočíme do bazéna a zoznamuje sa s delfínmi. Môžeme ich pohladkať, odfotiť sa s nimi (vlastné fotky síce dovolené nie sú, ale pri bazéne je celý čas prítomná oficiálna fotografka, od ktorej si neskôr môžete fotografie zakúpiť zarámované alebo na CD či USB kľúči), dokonca nás učia triky ako sa s nimi pozdraviť alebo zatancovať si. Fascinuje ma, aké sú to inteligentné, priateľské a hravé tvory. Trénerka nám vraví, že každý delfín má svoju osobnosť, niektoré sú prítulnejšie, iné si držia odstup. Mnohé z nich sa už narodili medzi ľuďmi, sú na život v zajatí zvyknuté. Všeobecne však delfíny patria medzi spoločenské zvieratá, ktoré majú ľudí radi. A kto by nemiloval delfíny? Vidno, že ošetrovatelia svoju prácu priam zbožňujú. Z dnešného dňa budem mať krásnu spomieku, naveky zarámovanú v rámčeku…