Goodbye my beloved San Francisco! Etihad lety do tejto atraktívnej destinácie od novembra ruší, zárobkovo atraktívne až tak toto drahé mesto vraj nebolo… Som však rada, že som dostala jeden z posledných layovrov a môžem sa so svojím najobľúbenejším mestom na svete patrične rozlúčiť…

Už v autobuse na ceste z letiska do hotela Zephyr (cestovateľom určite odporúčam – perfektný hotel na perfektnom mieste) sa posádka dohaduje, ako svojich 48 hodín v San Franciscu využije. Do rozhovoru sa nijako nezapájam, mlčky pozorujem cestu z okna a v hlave si premietam vlastné plány. Ide o moju štvrtú návštevu, všetky tie výlety do Sausalita a Napa Valley, ktoré kolegovci zvažujú, mám už za sebou. Navyše tuším, že moje posledné rande s mestom si lepšie užijem, ak sa vydám sama. Len ja a San Francisco…

Na dvoch kolesách

Je skoré ráno, preto moje prvé kroky vedú len o jednu bránu ďalej, do siete mliečnych barov iHop, kde 24 hodín denne podávajú povestné americké raňajky – vajcia na všetky spôsoby, opekanú slaninku, naduté palacinky s javorovým sirupom, francúzske toasty, waffle a bezodnú kávu. Tentokrát mi však raňajky akosi nesadnú na žalúdok, cítim že ich potrebujem poriadne rozchodiť, preto sa rozhodnem objednať si v jednej z mnohých požičovní bicyklov na Fisherman Wharf bicykel na celučičký deň (30 dolárov na 24 hdín). Prejsť sa po slávnom moste Golden Gate Bridge na dvoch kolesách je vraj zážitok, bez ktorého nemôžete San Francisco len tak opustiť. Mnohí turisti si berú bicykle a vydávajú sa na výlety na druhú stranu mosta, kde leží pôvabné mestečko Sausalito. Mojím plánom však je ukrytá pláž Kirby Cove Beach. Tiež sa nachádza na druhej strane mostu, ale po jeho ľavej, viac kopcovitej strane. 

Kirby Cove Beach

V požičovni vyfasujem starý mestský bicykel s košíkom, avšak v dobrom stave. A teší ma, že mi nenútia prilbu. Vysadnem naň a po cyklistickej trase okolo pobrežia smerujem k slávnemu mostu. Vonku je krásne, príjemné, slnečné babie leto. Fisherman Wharf a všetky parky v okolí sú plné ľudí s hlavami vytočenými do hora. Kľúčkovať pomedzi tlačenice nie je žiadna zábava a zvonček na bicykli akosi nefunguje. Na jasne modrej oblohe práve prebieha veľkolepá šou Air Force a navyše je krásny víkend, kedy i bez šou Američania radi trávia v parkoch na čerstvom vzduchu. Po chvíli prestávam chápať, prečo sú bicykle v San Franciscu také obľúbené. Strmé uličky mesta poriadne dávajú zabrať mojim sedacím svalom. Len čo však vystúpim na most Golden Gate, frflanie ustúpi prekrásnym výhľadom. Most je poriadne dlhý i na bicykli, no ten najhorší úsek ma ešte len čaká. Most totiž ústi na okraj ozrutného kopca, ktorý treba najprv vyšľapať, aby som sa potom špirálovito mohla spustiť dole do kampu Kirby Cove, kde sa nachádza aj malebná pláž. Kým konečne prejdem brány kempu, som už v tvári poriadne červená. S takou rozvičkou som veru nepočítala. V kempe kempuje zopár amerických prívesov. Skupinka mladých ľudí posedáva v kruhu na pláži a veselo debatuje. Pri kríkoch vidím niekoľko „zaparkovaných“ bicyklov. Nie som teda jediný odvážlivec! Som však jediná, ktorá sa na toto miesto vybrala na mestskom bycikli a nie na horskom ako ostatní! Potúlam sa po pláži, sadnem si na drevený peň, vychutnávam atmosféru a načerpávam novú energiu. Slnko pomaly zapadá a mňa ešte čaká náročná cesta naspäť, tá atmosféra však za tu drinú stojí… 

Ruch v meste

Keď zatmy dorazím zničená do hotela, natrafím na kolegov, ktorí sa akurát zberajú na večeru. Pozbieram všetky sily a pridám sa k nim. Ide sa do vychýrenej reštaurácie s čerstvými morskými plodmi na cukrovinkovom námestí Ghirardeli (kde sa kedysi vyrábali známe čokoládky a famózna zmrzlina a kde dodnes pod touto značkou stojí veľká čokoládovňa). Našťastie sa reštaurácia nachádza len niekoľko blokov od hotela… Na druhý deň mám na zadku takú svalovicu, že bycikel už nechcem ani vidieť. Hoci ho mám zaplatený až do štvrtej poobede, rozhodnem sa vrátiť ho hneď ráno. Rande s mestom si dnes dám radšej pešky. Prechádzam cez bláznivé štvrte Little Italy a China Town, kde je dnes obzvlášť rušno. V malom Taliansku všetky reštaurácie povynášali stoly do ulíc, v čínskej štvrti zase narážam na trhy s čínskymi špecialitami, aké mimo Číny nekúpite. Cesty sú pre vozidlá zablokované a ulice sú plné ľudí. Ulicami premáva nekonečný sprievod. Na jeho čele sa vezie auto, ktoré ako príves ťahá celé pódium aj s rockovou kapelou a imitátorom Elvisa Prasleyho. Za ním nasleduje voz s Misskami, roztlieskávačky, pochodová kapela, sprievod veteránov… skrátka všetko možné a proamerické. Sprievod je akousi oslavou Ameriky a prehliadkou najpočetnejších skupín Američanov. Okľukou zájdem na cikcakovitú Lombard Street, odkiaľ je krásny výhľad na ikonickú strmú ulicu Russian Hill, ktorú možo poznáte z plágatov, až sa dostanem na Union Square, kde si v obchodnom dome Westfield kúpim svoje obľúbené krémy značky Kiehl‘s. A odtiaľ sa už autobusom odveziem čo najbližšie k pláži Baker Beach…

Baker beach

Baker beach považujem za jednu z najkrajších pláži v San Franciscu. Je odtiaľ jeden z najkrajších výhľadov na západ slnka a Golden Gate Bridge. Pláž sa v podstate nachádza oproti Kirby Cove, pred vstupom na most, po jeho ľavej strane. Je pomerne rozsiahla a je tu plno ľudí, hoci nie je práve počasie na kúpanie. Mnohí piknikujú, hrajú plážový volejbal, pár otužilcov sa v studenom mori aj kúpe. So západom slnka sem prichádza stále viac návšetvníkov s fotoaparátom v ruke. Zahliadla som nie jeden pár svadobčanov s profesionálnym fotografom v pätách, ktorí si sem prišli spraviť romantické fotky do svadobného albumu. A ja medzi nimi, bosá, voľná a šťastná… Keď sa slnko začne postupne ponárať do mora, volám v duchu: Goodbye my San Francicsco…

Raňajky v iHop

Do najchladnejšieho mesta Californie priletíme nadránom. Manažment nám zmenil hotel, v ktorom nás zvykli ako posádku ubytovávať, ale tentoraz výnimočne k lepšiemu. Keď šofér autobusu zastaví priamo v centre, v prístave Fisherman Wharf pred hotelom Zephyr, sme nadšení. Lepšiu lokalitu sme si vybrať ani nemohli. Hotel Zephyr môžem iba odporúčať: okrem skvelej adresy je aj veľmi štýlový a útulný. A hneď vedľa hotela sídli americká sieť mliečných barov iHop, kde s mojou kolegyňou Karin zo Švédska hneď skočíme na pravé americké raňajky. Určite to poznáte z filmov: útulné boxy pri oknách alebo sedenie na bare, palacinky s javorovým sirupom, vajcia na všetky spôsoby a filtrovaná káva v kanvici, ktorú vám servírka stále dolieva. Famózne! Po raňajkách sa zababuším v perinách, aby som sa trochu zahriala a neplánovane zaspím na niekoľko hodín. Potom sa vyberiem do mesta na Union Sqaure popozerať sa po nejakých vianočných darčekoch. O šiestej večer sa opäť v hoteli stretávam s Karen a ďalším kolegom Jordáncom Adhamom. Cieľom je večera v jednej z najlepších reštaurácií v celom San Franciscu, v Scoma’s na Fisherman Wharf: čerstvé morské plody, niekoľkoročná tradícia a štýlový retro dizajn… Po večeri sa už ponáhľam do postele, pretože na ďalší deň veľmi skoro vstávam. Cez aplikáciu Aviator (vyjde lacnejšie než iné ponuky) som si objednala výlet do Yosemitského národneho parku. Neviem sa už dočkať!

Yosemitský národný park

Ráno o šiestej už s kávou v ruke stepujem vonku pred hotelom. Vonku je riadne chladno. O 15 minút neskôr ma vyzdvihne minivan a predo mnou je parádny celodenný výlet do Yosemitského národného parku! Organizovaným túram sa väčšinou snažím vyhnúť, ale v Amerike bez auta a bez vodičáku inak nemáte šancu. Mám však šťastie, že ide o malú skupinku ôsmich ľudí a naša nadšená šoférka – sprievodkyňa pozná tie najkrajšie miesta a výhľady. Pre ľudí s obmedzeným časom, ako som ja, je to ideálne riešenie. Ak sa však v San Franciscu zdržíte dlhšie, určite si na Yosemite vyhraďte viac času, prenajmite si auto a choďte objavovať a spoznávať na vlastnú päsť! Trojhodinovú cestu do národného parku nám naša spirevodkyňa kráti zaujímavosťami o Californii a miestach, ktorými prechádzame. Keď konečne po troch hodinách prechádzame bránami parku, strácam dych. Tak nádhernú prírodu len tak človek nevidí.

Vodopád Bridalveil

Najprv zastavíme pri lese, odkiaľ sa pešo vyberáme až ku kmeňu stromu, ktorý je tak mohutný, že slúži ako brána. Kedysi v časoch zlatej horúčky, keď do Californie prichádzali stovky dobrodruhov za vidinou zlata, pod nim na vozoch prechádzali „goldendiggeri“. Ďalšou zastávkou je ten najkrajší výhľad v mojom živote – výhľad na celé Yosemite a vodopád Bridalveil, ku ktorému sa viaže zaujímavá povera. Pôvodní obyvatelia Ameriky (indiáni) verili, že vodopád má ženskú dušu, a keď sa vraj slobodná žena nadýcha vzduchu v jeho okolí, čoskoro sa vydá. Tak neviem, mám zhlboka dýchať alebo radšej dych zadržiavať? 🙂 Ďalej pokračujeme k vodopádom Yosemite a nasleduje obedná prestávka. V chatkách neďaleko od vodopádov sa nachádza ubytovňa, obchodíky so suvenírmi aj jednoduchá reštuaruácia pre turistov. Obed do seba však rýchlo nahádžem, len aby som mala viac času na prechádzku okolo vodopádov. Po obede sa ešte zastavíme pri strmej skale el Capitan, ktorá je pre mnohých horolezcov vďaka svojim hladkým stenám dodnes veľkou výzvou, a tam sa už bohužiaľ náš výlet v národnom parku pomaly končí… Do spomieniok sa mi však otisne navždy ako jedno z najkrajších miest na svete. Nasleduje trojhodinová cesta naspäť do San Francisca. Keď prichádzame k mostu a mesto svieti na druhej strane pobrežia, hrá v rádiu stará klasika: Otis Redding – Sittin‘ On The Dock Of The Bay. Spevák, tak ako my, pozoruje pobrežie z druhej strany a spieva o svojej láske k mestu… 

DEŇ 1

Zn. Hľadám manžela

Prvý deň v San Franciscu začína vajíčkami, slaninkou, kakaom a palacinkami. 🙂 Potom povinný spánok (po náročnom nočnom lete) a hurá do ulíc. Mám svoje plány, chcem vidieť všetky tie miesta, ktoré poznám zo známych obrázkov, na vlastné oči. 

Keďže som medzi posádkou nenašla rovnako spriaznenú dušu, som rada, že sa mi podarí od ostatných oddeliť a môžem sa svojim obľúbeným mestom túlať sama. Pred výletom som často srandovala, že si chcem nájsť v San Franciscu manžela a lenčo vyjdem do ulíc, hneď sa mi naskytne niekoľko možností. 🙂 Jeden černoch mi na električkovej zastávke dokonca ponúka sobáš aj s americkým pasom. 😀 Aspoň ma rozosmeje. 

Pier 39 a tulene

Opäť som vyzbrojená mapkou aj s poznámkami od nášho „Bell boya“ z hotela. Čoskoro sa však v systéme verejnej dopravy zorientujem aj bez jeho inštrukcií. Prvá zastávka je PIER 39, kde si chcem pozrieť lenivé slniace sa tulene (alebo mrože?). Kúsok odtiaľ by mal byť aj PIER „neviem aké číslo“, prístav, ktorý poznám z fotiek. Nakoniec je to PIER 7, čiže poriadne ďaleko! Ale som na seba hrdá, že sa mi ho podarilo nájsť. Počasie mi dnes praje, na Fisherman Wharf je krásne slnečno. Cestou naspäť do hotela si to vezmem okľukou cez China Town, cik-cakovitú Lombard Street a Russian Hill s prekrásnym výhľadom. Tam na rohu čínskej štvrte ma upúta jedno kníhkupectvo s názvom Zakázané knihy. Ide o múzeum bítnikov a kníhkupectvo v jednom s neopakovateľnou atmosférou. Predávajú tu staré platne, komixy a vzácne prvé vydania od slávnych bítnikov, akými boli Jack Karouac a Allen Ginsberg. Mám chuť si niečo prečítať. Možno nabudúce. 🙂 Lombard sreet nájdem, až keď sa už vonku zotmieva. Tie strmé kopcovité uličky sú celkom slušné bludisko! A pekná makačka! Zajtra bude dobrá svalovica !:)

DEŇ 2

Muir Woods

Predpokladala som správne, svaly bolia slušne. Ledva vstanem z postele! Ale vstanem a o ôsmej ma už vyzvedá autobus na výlet do parku Muir Woods a mestečka Sausalito za mostom. Náš sprievodca je starý a veľmi vtipný, svojrázny Rus, ktorý rád porušuje pravidlá. Dobre som natrafila! Cestou do Muir Woods sa dozvedám, že San Francisco je najdrahšie mesto v Spojených štátoch. Prenájom apartmánu vás tu vyjde drahšie než na Manhattane v New Yorku! Dozvedám sa aj dôvod, prečo je San Francisco také studené. To pre vetry, ktoré sem prúdia až z Aljašky. Hmly zase vznikajú pre rozdiely medzi studeným oceánom a horúcou kalifornskou pôdou. Leto preto nebýva najšťastnejším obdobím na výlety. V krátkych nohaviciach tu stretnete len nevedomých turistov! 🙂 Cez jesenné mesiace september, október, november je vraj mesto najkrajšie. Predsa cez moje najobľúbenejšie ročné obdobie! Vhodná na návštevu je aj jar a cez zimu vraj neprestajne prší. Miestni sa však dažďu tešia, pretože vedia, že najbližších osem mesiacov zase pršať nebude. Brázdime po úzkych cestách na okrajoch útesov, všade je hustý zelený porast, len na pôde vidno, že je suchá. Muir Woods Redwood Natioanl Park je park, ktorý turistom umožňuje nahliadnuť do kúska z lesa plného gigantických sekvojí. Mám pocit, že tu naďalej prebývajú elfovia a možno aj obri! Popri do neba tiahnucim sa stromom si pripadám neskutočne maličká… 

Sausalito

Cestou späť z Muir Woods sa ešte zastavujeme v Sausalito, v jednom z troch malebných miest zasadených do skalnatej zátoky na druhej strane brehu za mostom Golden Gate Bridge. Je tu množstvo umeleckých galérií a zmrzlináreň Leppert’s, ktorá má vraj najlepšiu zmrzlinu široko-ďaleko v USA.  Zo Sausalita sa za 11 dolárov môžete odviesť naspäť do San Francisca trajektom, ale ja volím rýchlejší a teplejší autobus, pretože mám s mestom ešte ďalšie plány. Šofér nás najprv vyvezie na útes, z ktorého sa nám naskytá prekrásny výhľad na Golden Gate Bridge. Potom nás cez mesto vezie na Fisherman Wharf , kde náš výlet končí. Stihne nás však ešte upozorniť na malú reštauráciu v štvrti Little Italy s názvom Stinky Rose, kde je vraj všetko z cesnaku! Nabudúce vyskúšam! 

Štvrť Hipíkov a Pomaľované dámy

Z Fisherman Wharf sa na pešo vyberiem smerom do hotela pre novú mapku mesta (svoju som stratila), pričom sa mi náhodou podarí nájsť bránu do čínskej štvrte a uličku s ružovými lampiónmi. Tam si kúpim aj krásne čínske šaty. Po tomto výlete už ostávajú len dve miesta, ktoré som ešte chcela navštíviť – Painted Ladies a Height Ashbury – štvrť hipíkov. Do Height Ashbury sa odveziem autobusom a pešibusom smerom naspäť do centra obdivujem výklady pračudesných obchodíkov. Každý čudák si tu nájde svoje – transvestiti, fanúšikovia trance hudby, hipíci, rastafariáni, gotici (obcod „Little Creepy Things“) aj nostalgici. Mňa najviac zaujalo Múzeum módy, kde si jednotlivé kostýmy môžete aj kúpiť. Podľa mňa tu nájdete úplne každý štýl, aký sa kedy nosil. Aj predavač pri vstupe so svojimi tenkými vytočenými fúzikmi a hodinkami na retiazke vyzerá ako z inej doby. Po ceste naspäť do centra nájdem aj Painted Ladies, park s výhľadom na vymaľované domčeky z čias minulých sa síce rekonštruje, ale pohľad i tak stojí za to. I ďalšie ulice v okolí sú plné podobne vtipných farebných víl a domov. Deň sa pomaly blíži ku koncu a ja si začínam uvedomovať, že som v priebehu dvoch dní prešla pešo skoro celé San Francisco.:)  

CITY OF MY SOUL

Verím, že každý má niekde na svete svoje mesto. Mesto, ktoré s vašou dušou vibruje viac než iné, ktoré vás priam magicky priťahuje. To moje je jednoznačne San Francisco!

Každé ráno je hmlisté, presne ako moja nálada, keď musím skoro ráno vstávať. Jeho uličky sa vlnia hore-dole kopcami, ako po sinusoide, po akej sa pohybuje aj môj život. Je obklopené oceánom, pretože milujem zvuk mora, dychberúcou prírodou, vinohradmi, je plné maličkých kaviarní, galérií a obchodíkov s knižkami a inými čudesnými vecmi, aby presne uspokojilo všetky aspekty mojej duše – kaviarenského povaľača, bohémku i lesnú žienku. Keď kráčam ulicami San Francisca, stále cítim vo vzduchu odkaz bítnikov, ako boli Jack Kerouac alebo Allan Ginsberg, ktorí kedysi sformovali bítnicku generáciu.

„Bítnici preslávili knihy, čierne roláky, bongá, baretky a tmavé slnečné okuliare, preslávili životný štýl, ktorý predstavoval nebezpečnú zábavu…“

DEŇ 1.

 

Musím sa priznať, že Amerika ma nikdy nepriťahovala. Američanov som mala za nudných, hlúpych konzumentov. Počula som síce o krásnej prírode, ale tu máme i v Európe a navyše spolu s bohatou históriou. Po návšteve San Francisca sa však všetko zmenilo. San Francisco je iné. Toto mesto snáď ani nie je Amerika! 

 

V Kalifornii je zima

Hneď po prílete ma zachváti prvý šok. Sme v Kalifornii uprostred leta, a ja mrznem! Prvý predsudok hneď letí do smetného koša. V Kalifornii je sucho (niekoľko mesiacov tu vôbec neprší), ale rozhodne nie horúco, obzvlášť v San Franciscu! Aj Mark Twain povedal, že najchladnejšie leto, aké kedy zažil, bolo leto v San Franciscu. Väčšinu dňa na mesto padá hmla a fúka silný studený vietor. Iba keď sa nachvíľu prediere na oblohu slnko, môžete odložiť kabát a šál. 

Americké raňajky

Deň začíname spoločnými raňajkami na americký spôsob – vajcia, slaninka, toast s džemom, palacinky s javorovým sirupom a šálka horúceho kakaa. Keďže máme za sebou dlhý 16-hodinový let, ukradne nám pár hodín spánok. Hneď popoludní sa už však s dvoma dievčatami z posádky stretávame v hotelovom lobby. Cieľ dnešného dňa je vytýčený – slávny most Golden Gate. Zišli sme sa celkom podarená trojka: ja, Filipínka Phoebe a Japonka Natsumi – všetky oblečené v mierne bohémskych outfitoch, všetky v San Franciscu po prvýkrát. Hneď viem, že som našla spriaznené duše. Ktosi z posádky nám poradil, že nemáme zbytočne míňať na taxíky, a tak sa v hoteli nechávame vyzbrojiť mapou a sprievodnými poznámkami. „Bell guy“ je starý pán, ako hotel sám a vie nám trpezlivo zodpovedať na všetky otázky. 

Golden Gate Bridge

O pár minút už stojíme na autobusovej zastávke a chytáme linku číslo 38. Lístok nás stojí 2 a štvrť dolára a platí necelé tri hodiny, vraj záleží od vodiča. Do jednoduchej mašinky sa vhadzujú mince, bankovky vám zhĺtne ďalší prístroj a šofér vám podá označený lístok s časovým limitom. Je dobré mať vo vrecku drobné, lebo mašinka nevydáva. Autobus je starý, všade hrozne vŕzga, sedí sa po stranách. Navyše je plný čudných ľudí – hispáncov, Číňaňov, asociálov… Po stranách na oknách visia také káble, ktoré keď potiahnete, šofér dostane signál, že si prajete zastaviť a vystúpiť. Počas našej cesty autobus zastavuje neustále, a tak sa cesta nekonečne vlečie. Zdá sa nám, že plánovanú prestupnú zastávku sme prepásli, a tak v panike vyskakujeme z autobusu a hľadáme správny smer. Poradí nám baristka v kaviarni na rohu, ktorá náhodou hovorí po japonsky ako Natsumi. Vonku je taká neskutočná zima, že sa nám chce kričať! Hneď ako úspešne vystúpime pri moste Golden Gate, ideme sa zahriať do kaviarne na horúcu čokoládu. Až potom sme pripravené na sériu povinných fotiek so slávnym mostom v pozadí. Polovicu mostu však pre hmlu vôbec nevidno! Kto chce pamiatku ako z dobre známych plagátov, nech si kúpi pohľadnicu v obchodíku so suvenírmi.:)

Kozmopolitné San Francicso

Ďalšou zastávkou je Múzeum umenia (Museum of Fine Arts). Nádherná replika historickej budovy, ktorá pôvodne stojí niekde v Grécku. Počasie sa náhle vyjasňuje, hmla zrazu nikde, len modrá obloha a hrejivé slnko. Na jazere plávajú labute, v tráve sedí mládež, v parku sa fotia svadobčania. Trošku sa vyhrejeme na slniečku a už hľadáme autobusovú zastávku, odkiaľ by nás mal autobus odviezť na Fisherman Wharf. Slávny prístav, kde sa kedysi vo veľkom lovili morské plody. Aj dnes je pobrežie plné reštaurácií, ale plody mora na tanieri už pochádzajú z Aljašky. Akosi sa v spletitých uličkách San Francisca nevieme zorientovať, a tak sa na cestu pýtame okoluidúcej ženy, ktorá vo flip-flopoch venčí svojich jazvečíkov. Tá nás bez okolkov naloží spolu so psami a dvoma deťmi do auta. „Viete čo? Veď je to kúsok, ja vás tam hodím!“ „Nebojte sa, nechcem vás uniesť, veď tu mám deti,“ dodáva, keď zbadá naše šokované výrazy. Toľko ústretovosti sme nečakali. Temperamentná ženská je navyše aj veľmi priateľská, otvorená a správne ukecaná. Za pár minút v aute sa dozvedáme, koľko v meste stoja byty, kde majú najlepšiu zmrzlinu a že naša Natsumi si tu pokojne môže nájsť aj japonského manžela. San Francisco je zjavne multikultúrne mesto. Naša sprievodkyňa má otca z Egypta, mamu zo Švédska, manžela Angličana žijúceho v Lýbii a švagrinu Japonku. Po krátkej prehliadke mesta nás rodinka vyhodí pred reštauráciou Scoma – vraj najlepšia v meste, čo sa týka pomeru ceny a kvality. Najprv sa ešte trochu potúlame po okolí, obzeráme suveníry, až sa naše žalúdky nevedia dočkať. Reštaurácia Scoma síce vyzerá zvonku veľmi nenápadne, ale vnútri veľmi útulne. Po 10 minútach čakania, nám čašník nájde stôl. Interiér je zariadený v retro štýle, akoby sa tu od 60. rokov nič nezmenilo. Všade po stenách visia podpísané fotografie jej slávnych návštevníkov. Našla som aj Sinatru! Natsumi si objedná kraba, ja a Pheobe siahneme po cestovinách s morskými plodmi. Chutia naozaj vynikajúco!

Slávna električka

Po večeri ešte plánujeme výlet typickou starou električkou, ale vonku je opäť nehorázna zima a na elektrčku sa čaká v nekonečných radoch, tak to vzdávame a berieme si taxík. Po úspešnom dni nakoniec vyčerpaná padám do postele. Bol to však úžasný deň. Stačilo pár hodín, aby som si San Francisco definitívne zamilovala… 

DEŇ 2.

Napa Valley

Hneď zrána sa partia z letu – ja, Phoebe, kapitán a náš Food&Beverage manager vyberáme na organizovaný výlet do vinárskej oblasti Napa Valley. Priznám sa, že najprv sa mi nechcelo ísť, ale som rada, že som sa na to dala nahovoriť, hoci aj za 90 dolárov. Veď kedy zase budem letieť s takou fajn posádkou, ktorej sa bude chcieť na taký výlet ísť? Zážitky sú predsa oveľa cennejšie než našetrené peniaze. A v cene výletu je predsa aj ochutnávka výborných kalifornských vín. Autobus nás za necelú hodinu odvezie do celkom iného sveta, než vládne v San Franciscu. Počasie je nádherné, slnečné a horúce. Hneď, ako vystúpime v mestečku Napa, som nadšená! Cítim sa ako v Toskánksu! Celý deň ochutnávame vína a prechádzame sa medzi vinohradmi. Na obed sedíme v reštaurácii na slnkom vyhriatej terase a pochutnávame si na kvalitných amerických burgroch. Zrazu si prajem nájsť manžela s takouto vinárničkou v Napa Valley, aby som každý deň mohla začínať pohárom skvelého vína. Z Napy sa vratíme do mesta približne o šiestej. Partia unavená odkráča do hotela, ja ešte zbieram energiu na prechádzku šikmými uličkami. Hľadám ten správny výhľad na preslávené väzenie Alcatraz. Po krátkej prechádzke v meste cítim poriadnu svalovú horúčku na zadku. Zdá sa, že San Francisco je v tomto účinnejšie než hodinka vo fitku.:) Keď neskôr v posteli v myšlienkach hodnotím deň, radím San Francisco na zoznam najkrajších miest na svete. A svoj prvý layover v ňom za ten najvydarenejší… 

A je to tu, môj prvý let do USA, a hneď do zvučného L.A.! Konečne vstúpim na toľko ospevovaný kontinent nového sveta, slobody a demokracie, a to rovno do mesta splnených snov, uvidím všetky tie miesta, ktoré sú nám dobre známe z televíznych seriálov a filmov. 

Od nablýskaného Hollywoodu ma delí rovných 16 hodín letu cez severný pól. Na palube lietadla však nič nenasvedčuje tomu, že letíme smerom Los Angeles. Všetci naši pasažieri nie sú iba opálení, ale zjavne pochádzajú z Indie. Ale nie je sa čomu čudovať. Indovia sú všade na svete, v Amerike je ich obzvlášť veľa a cez Abu Dhabi majú najlepšie spojenie. Hoci sme vyštartovali skoro ráno, do Kalifornie priletíme miestneho času okolo obeda. Vďaka časovému posunu sme si nadhnali skoro celý deň. Aspoň nemusím ľutovať tých pár hodín, ktoré zúfalo potrebujem obetovať spánku. Neskôr sa všetci stretávame v hotelovom lobby. Naša Cabin Managerka (mimochodom, Indka) navrhuje prenajať auto a výlet do Las Vegas. Väčšina posádky, ktorá v L.A. nie je prvýkrát, nadšene súhlasí. Znie to síce lákavo, ale niečo mi hovorí, že svoju prvú návštevu Kalifornie by som mala venovať najprv poznávaniu samotného Los Angeles a Hollywoodu. Najprv však vyhráva večera. Kedže moja spoločníčka je prísna vegetariánka, vtipne nakoniec skončíme v indickej reštaurácii za rohom. 🙂 Nevadí, zajtra mám na pravú americkú Ameriku celý deň! 

Na druhý deň sa väčšina mojich kolegov pravdepodobne zotavuje z prvej noci v Las Vegas, ďalšie dve kolegyne sa zase chystajú do Disneylandu, ktorý sa nachádza hneď za rohom hotela. Ubytovaní sme totiž v časti Anaheim, bohužiaľ pomerne ďaleko od centra nablýskaného L.A. Čo teda robiť, ak ste ostali sama v Amerike, kde sa bez auta nepohnete, no nemáte vodičák? Ostáva jediná možnosť. Pripojiť sa k ďalším turistom a objednať si „bus tour“, organizovaný výlet. (Výlet som si objednala cez aplikáciu Viator) Obyčajne nie som veľkým vyznávačom týchto poznávacích výletov, radšej sa túlam po vlastných, ale tentoraz nemám na výber. A nakoniec vôbec neľutujem. Vtipný šofér nás prevedie všetkými dobre známymi miestami. A ku každému miestu nikdy nezabudne prihodiť nejakú pikošku. Prechádzame okolo veľkých filmových štúdií, popri Rodeo Drive, nákupnej štvrti s tými najdrahšími obchodmi, kde Juliu Roberts vo filme Pretty Woman nechceli obslúžiť a pokračujeme cez Beverly Hills, odkiaľ pochádzali Brenda a Dylan. V skutočnosti tu vraj bývajú bohaté rodiny právnikov a lekárov. Celebrity z filmových plátnien sa skôr ukrývajú vo svojich nedobytných vilách vysoko v kopcoch. Avšak, len kúsok od Chodníka slávy (The Walk of Fame), sa nachádza ulička so známou talianskou reštauráciou, kde vraj stačí poriadne zazoomovať na terasu a za tmavými slnečnými okuliarmi a pod šiltovkami hlboko vsadenými do čela vraj určite spoznáme niekoľko dobre známych tvárí. Káva tu stojí asi polovicu výplaty, ale ak sa vám podarí zbaliť Matta Damona, nie je to až taká zlá investícia. 🙂 Náš šofér a sprievodca v jednom nás nakoniec vyhodí na Chodníku slávy a dáva nám tri hodiny na zmapovanie všetkých hviezd. Tak ako samé filmové hviezdy, aj ich chodníkove hviezdy sú niektoré naleštené a vyblýskané, iné zapadajú prachom. Leonarda Dicapria neviem nájsť a Matta Damona si označkoval holub. Zato som však našla otlačky prstov a chodidiel Roberta Downeyho Juniora a poviem vám, má riadne veľkú nohu! Čo to môže znamenať? 🙂

Vždy som si priala navštíviť múzeum voskových figurín a Hollywood mi príde ako najpríhodnejšie miesto. Práve tu zisťujem, že Leo je celkom vysoký, zato Penelope Cruz je neskutočne drobunká. Neskôr v obchode so suvenírmi kúpim priateľovi Oscara za prevedenie najlepšieho frajera a už upaľujem k autobusu. Našou ďalšou zastávkou je Santa Monica. Šofér nás vysadí pri pešej zóne plnej módnych butikov s typickými bohémskymi kalifornskými outfitmi. Prechádzka ma vedie na pláž a k mólu, ktoré dobre poznám z viacerých filmových záberov. A potom tá pláž! Presne ako zo seriálu Baywatch, ktorý som ako dieťa milovala! Tá istá pobrežná hliadka, tie isté červené trenky a ten istý červený plavák. Mitch Buchannon skrátka naozaj existuje!!! V Santa Monice, pri Mitchovi, sa žiaľ náš výlet končí, nasleduje už iba cesta naspäť do hotela. Spokojne pozorujem krajinu cez okno, prechádzam predsa skutočnou továrňou na sny…