Dallas

Keď po dlhom 15-hodinovom lete konečne priletíme do Dallasu a ubytujeme sa  v hoteli Hilton na okraji mesta, odhodím uniformu a pridávam sa k pánskej skupinke z cockpitu a nášmu šéfkuchárovi z prvej triedy na večeru. Mám pocit, že s chlapmi bude lepšie ako s dievčatami, ktoré sa vybrali rovno do obchodného centra. Jeden z pilotov vyberie neďalekú reštauráciu Twin Peaks, kde obsluha nosí veľmi vyzývavé rovnošaty, čím skôr pripomína roztlieskávačky než servírky. Keď sa však zahryznem do šťavnatého mierne krvavého steaku a odchlipnem z piva z lokálneho pivovaru s vtipným názvom Dirty Brunette, výber reštaurácie schvaľujem…

Na druhý deň ráno chcem lepšie spoznať mesto. Mnohí radia návštevu múzea J.F. Kennedyho, ktorý bol zavraždený práve počas promenády v Dallase, alebo ranču Southfork zo starého, na prelome 80. a 90. rokov slávneho seriálu Dallas. Spomínate si na Bobbyho, Sue Ellen, Lucy a J.R-a? Nakoniec sa však rozhodnem vybrať do cowboyského mestečka Fort Worth Stock Yards, ktoré svojou architektúrou a aktivitami pre turistov pripomína časy Divokého západu. Z posádky sa pripojiť nikto nechce, a tak idem sama. Nastal však čas stiahnuť si do telefónu aplikáciu Uber taxi, pretože bez auta sa človek v Amerike nepohne. Za necelých 40 dolárov a hodinku cesty vystúpim pred halou, kde sa z času na čas konajú rodeo šou. 

Mestečko má super atmosféru divokého západu. Je plné westernových barov a obchodíkov s kovboyskými čižmami, oblečením, doplnkami a jazdeckými súpravami. Sem tam medzi zaparkovanými autami „parkujú“ aj ozajstní cowboyi na svojich strakatých koňoch a ochotne pózujú turistom. Za 5 dolárov si môžete vyliesť na znudeného osedlaného byvola s veľkými zatočenými rohami a odniesť si fotku na pamiatku. A keď do mestečka zavítate v správnom čase, možno stihnete „cattle parade“ alebo po slovensky pochod dobytku, keď sa ulicou spustí stádo kráv hnaných cowboymi ma koňoch. Okrem toho tu však nájdete aj chodník slávy s hviezdami najslávnejších a najodvážnejších cowboyov všetkých čias, westernové múzeum a ateliér, kde sa môžete navliecť do dobových kostýmov. 

Mňa najviac zaujal starý drevený labyrint. Kto si trúfa, môže sa doňho nechať vtiahnuť. Pred vstupom dostane hodinky, ktoré mu budú rátať čas. Všimnem si, že niektorí rodičia do labyrintu vpustili svoje deti, potom si vyliezli na drevenú vežu a odtiaľ s nadhľadom svojim blúdiacim ratolestiam pomáhajú nájsť cestu von. Keďže som tu sama, nemá mi kto z veže pomáhať a nechcem v labyrinte blúdiť celú noc, túto aktivitu vynechám. Radšej sa idem pozrieť na starú železničnú stanicu, ktorá dnes funguje ako centrum barov, reštaurácií a westernových umelcov lákajúcich okoloidúcich divákov na svoje cowboyské umenie. 

Celý deň sa túlam po meste, prezerám si výklady, fotím, užívam si hanblivé slniečko. No keď slnko začne zapadať za obzor a predtým, než sa budem musieť vrátiť do hotela, zastavím sa ešte v reštaurácii na ďalší steak. Vedľa mňa si k baru sadne jeden veľmi sympatický americký párik približne vo veku mojich rodičov. Do Dallasu prišli na koncert svojej obľúbenej westernovej kapeli. Dáme sa do reči a po chvíli si už navzájom ukazujeme fotky domácich miláčikov, detí a frajerov. Nekôr dokonca ohovárame čerstvo zvoleného prezidenta Donalta Trumpa. Je to pravda, Američania sú naozaj veľmi srdeční ľudia. Hneď mám nových priateľov a úprimnú pozvánku na prázdniny k nim do Colorada… A na mojom bucket liste sa tak objavuje ďalšia nová destinácia… 🙂