Dublin

Naladila som sa teda na írsku notu a šup ho do Dublinu. Dnes ma nič nerozhádže. Na palube ma totiž čaká jedna zlá správa: „Checker“, a hneď dvaja. „Checker“ je človek, ktorý medzi crew nikdy nie je vítaný s nadšením. Jeho prácou je totiž hodnotiť našu prácu a spôsobovať nám zbytočné stresy. Vďaka írskemu prístupu som však svoj prvý „checked flight“ zvládla bez problémov a ako to už býva, kde je zlá správa, musí byť aj dobrá. Opäť som mala let so Slovenkou Vlaďou, s ktorou som už raz letela do Milána. 

Do mesta sme sa vybrali hneď po prílete. Hotel máme našťastie blízko centra, a tak sa môžeme vybrať peši. Prechádzame uličkou, kde každé dvere majú inú farbu a mne napadá, či namiesto čísel v Írsku nedávajú prednosť farebnej orientácii. A keď Íri priateľom posielajú poštu, napíšu na obálku: „Rodina Galwayovcov, Fleet street, dom s tými žltými dverami.“ 🙂 Hneď v prvom sympatickom bistre si kúpime polievku a šalát a jedlo si necháme zabaliť, aby sme to mohli zjesť, ako mnoho iných Írov, na lavičke v parku. Jedlo ozaj chutí lepšie na čerstvom vzduchu. Zvyškami chleba navyše môžeme nakŕmiť labute a kačky. Po obedňajšej prestávke pokračujeme ďalej do mesta, nazeráme do výkladov obchodov a sem-tam hodíme nejaké mince do klobúkov pouličných umelcov, ktorí sa podieľajú na úžasnej atmosfére v meste. Prechádzku zakončíme v jednom z najpopulárnejších ŕskych pubov v meste pri dobrom Guinesse. The Temple Bar Pub na svojom mieste stojí už od roku 1840 a za tie roky bol obľúbeným útočiskom mnohých írskych umelcov, napríklad aj spisovateľa Jamesa Joyca, s ktorým by sme si radi pripili :). Pubom sa rozliehajú chytľavé írske pesničky a vtipné zelené klobúky. Blíži sa totiž deň sv. Patrika, ktorý Íri berú veľmi vážne. V ten deň nikto nechodí inak, než v zelenom a pije sa dovtedy, dokým človek neskončí pod stolom. Klobúky sme si kvôli fotke nachvíľu požičali, ale pod stolom sme neskončili, predsalen nás na ďalší deň čaká let naspäť do Abu Dhabi…