Kjoto #1

Kjoto je jedno z najstarších a najkrajších miest v Japonsku, kde dodnes nad modernou architektúrou prevládajú staré japonské tradície. Západný svet sa o toto miesto začal viac zaujímať po premiére hollywoodskeho filmu Gejša (Memoirs of a Geisha), ktorý sa natáčal práve v týchto lokalitách. A práve z dôvodu, že v niektorých uličkách Kiota akoby naozaj zastal čas. Gejše tam žijú svojim tradičným (takmer nerušeným) životom doteraz…

Priamo do Kjota síce nelietame, ale dnes tam tak trochu poletíme resp. pofičíme. Z modernej Nagoye, kde máme 29-hodinový layover, do Kjota totiž premáva japonský super rýchlik Shinkansen. A keďže Nagoju už máme trochu preskúmanú, nič nám nemôže zabrániť vydať sa do jedného z najzaujímavejších miest Japonska! Už o pol ôsmej ráno sa stretávm so svojimi dvoma brazílskymi kolegami Corinou a Eduardom na železničnej stanici v Nagoyi. Za približne 85 Eur si kúpime spiatočný lístok na najrýchlejší vlak na svete, ktorý najväčšie mestá Japonska spája rýchlosťou 300 km/h! Do Kjota, ktoré sa od Nagoje nachádza približne tri hodiny cesty autom, nás Schinkansen odvezie za neuveriteľných 40 minút! Vlak je presnejší než švajčiarske hodinky, ale zvnútra vyzerá ako ktorékoľvek ícečko u nás doma. Akurát krajinky za oknom sa rozmázavajú rýchlejšie a skôr pripomínajú šmuhy impresionistických maliarov. 

Keď o 40 minút vystúpime na hlavnej stanici v Kjote, hneď sa pripojíme na voľnú wifinu. Potrebujeme zistiť, ako sa v motanici prepravných liniek zorientovať a ktorou z nich sa vybrať k našej prvej plánovanej zastávke – Arashiyama Bamboo forest. Google nás navedie na vlak JR lines. Na zastávku s názvom Sagano Bamboo Forest nás dovedie priamo, bez prestupov. V Japonsku je dnes mimoriadne horúco, teploty stúpajú nad 30 stupňov celzia, preto sa už neviem dočkať, kedy prejdeme pomedzi úzke uličky, rodinné domčeky, kaviarničky a obchodíky so suvenírmy do tieňa dlhokánskych úzkych bambusových stromov. Zastavíme sa akurát pri stánku s mojou obľúbenou matcha zmrzlinou zo zeleného čaja. Obídeme aj niekoľko štúdii, ktoré na prechádzku lesom turistom prepožičiavajú kompletné kostými gejší. Bambusový lest Arashiyama je jeden z tých, ktorý sa objavuje na záberoch v slávnom americkom filme. V Bambusovom parku vádne príjemný chládok, no i tak nezávidím Japoncom so silnými nohami, ktorí vlastnými silami ťahajú tradičné japonské rikše s turistmi. My si chládok bledozeleného lesa radšej vychutnávame po svojich.

Ďalšou našou zastávkou je Fushimi Inari Taisha Shrine, jeden z najdôležitejších shrine chrámov v celom Kjote. Pamätáte si, ako vo filme malá Chiyo beží popod tisícku červených bráničiek v chráme, aby sa jej splnilo želanie a mohla ešte aspoň raz stretnúť svojho starostu, do ktorého sa na prvý pohľad zamilovala? Tak to bol Fushimi Inari Shrine – komplex chrámov so 4 kilometre dlhou cestičkou na kopec Inari, ktorú lemujú tisícky červených brán Senbon Torii. Mnoho veriacich i turistov postupuje púť na kopec Inari popod Torii s vierou, že na samom konci ich čakú úspech a splnené želania. Chrám je totiž zasvätený bohovi ryže Inari, ktorý je zároveň i patrónom sake, hojnosti, roľníkov, remeselníkov a celkového úspechu. Každú jednu bránu Torii chrámu sponzoroval nejaký japonský biznismen alebo obchodná spoločnosť, aby aj bežným návštevníkom priniesli šťastie a úspech. Okrem červených bráničiek môžete na každom kroku v komplexe naraziť aj na podobizeň líšky, ktorá je poslom bohov a dobrých správ. 

V okolí chrámu je množstvo starobylých uličiek s tradičnými drevenými japonskými domčekmi. V niektorých sú dnes obchody so suvenírmi, malé sushi reštaurácie a v niektorých možno stále bývajú gejše… I keď hlavným miestom dnešných gejší zostáva starobýla štvrť Gion. Vonku je však tak horúco, že z obchodíka do obchodíka prechádzame ani nie tak kvôli suvenírom a tradičným japonským výrobkom, ale skôr kvôli klímatizácii vo vnútri, aby sme sa vyhli horúčave vonku. Hladní a vyčerpaní nakoniec zakotvíme v jednej malej reštaurácii, kde podávajú sushi a tradičné japonské polievky s rezancami. Mňam!

Po obede sa spotení vrátime na hlavnú stanicu Kjoto. Aj preto, že tam ľahko chytíme wifi. Zvažujeme, či sa vrátime na super rýchlik do Nagoye, alebo v tom teple zvládneme aspoň ešte jednu pamiatku. Najbližšie vyzerá byť chrám Kiyomizu-dera. Tentoraz sa rozhodneme pre prepravu taxíkom. Chrám síce nie je ďaleko, ale vedie k nemu cesta strmým kopcom hore, a to by sme pod týmto horúcim slnkom asi nezvládli. Na stanici pri stanovisku taxíkov existuje špeciálne stanovisko taxíkov pre turistov. Foreign Friendly taxi, kde šoféri hovoria aspoň základnou angličtinou nestojí žiadne extra poplatky. Japonsko je skrátka úžasne premyslené…

Okolo štvrtej poobede sa vrátime do Nagoye a o necelé dve hodiny sa už chystáme na let cez Peking naspäť do Abu Dhabi. Predpovede počasia hrozili Tajfúnom, ale nakoniec nás počasie nezastaví. Škoda, dúfala som, že sa nám pobyť v Japonsku predĺži. Výlet do švrte Gion po stopách Gejše bude musieť počkať nabudúce… Sledujte môj blog 😉