Madrid
LAYOVER
NAJLEPŠIA
FAMÓZNE
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME
Mestské pamiatky
Môj celkom prvý layover v hlavnom meste Španielska a prvý layover zo štyroch zaradených v rostri na tento mesiac. Zdá sa, že tento mesiac sa bude niesť v španielskom duchu, v duchu flamenca, paelly, churros a sangrie… Hoci mnohé európske metropoly v týchto dňoch rozkvitajú do krásy a instagram plnia fotografie tulipánov z Amsterdamu či čerešňových sadov v Paríži, oveľa južnejší Madrid sa ešte neprebudil zo zimného spánku. V meste od rána prší a fúka fakt dosť studený vietor. Nenechám si však pokaziť náladu, zababuším sa do tepléo svetra, a i tak sa vyberiem do mesta. Keď vystúpim z metra v samotnom centre mesta na zastávke Opera, vonku už iba slabo mrholí. Len tak mimochodom, metro v Madride je celkom lacné. Z jedného konca mesta na druhý sa pokojne preveziete za dve eurá, a ak ešte nemáte zakúpenú cestovnú kartičku, prvá cesta vás vyjde na štyri. Dnešný deň mám na pláne to najdôležitejšie – obehať všetky najznámejšie pamiatky mesta.
Prvou zastávkou je asi to najzaujímavejšie a najnetradičnejšie v celom Madride – egyptský chrám Debod. Čo robí egyptský chrám v centre Španielska? Vraj ide o darček štátu od egyptskej vlády. V každom prípade je to neuveriteľne fotogenické miesto i za zamračeného počasia. Viem si však predstaviť, aké krásne fotky sa tu dajú spraviť pri krajšom počasí, rozkvitnutých stromoch a so zapadajúcim slnkom. Rozhodne top pamiatka celého Madridu, i keď na nej nie je veľa španielského. Ak si však posedíte v okolitom parku a vychutnáte si výhľad s vychladenu cervezou (pivom) v ruke, miesto hneď dostane španielsky nádych. Mne úplne postačí prezrieť si chrám z jeho vonkajšej stránky, ale kto by mal chuť spoznať aj jeho útroby, musí si to dobre načasovať, otváracie hodiny sú totiž len od šiestej do ôsmej večer.
Hneď za hrobkou Deboda, na okraji samotného parku je nádherný panoramitický pohľad na historickú časť Madridu. Dominantou celého výhľadu je Katedrála de la Almudena. Oplatí sa sem prísť za bieleho dňa, i po zotmení.
Ďalší pozoruhodný panoramatický výhľad na Madrid sa údajne ponúka z reštaurácie Gourment Experience. Odvezte sa na najvyššie poschodie do tejto reštaurácie a kaviarne pred západom slnkom a vraj uvidíte, ako ide Madrid spať. Výhľad je úplne zadarmo, čo sa však samozrejme odráža na hromade tlačiacich sa ľudí. Kávu by som si tu nedala. Budú do vás totiž neustále narážať turisti, ktorí si to sem prišli iba vyfotiť, ale neobjednajú si nič. Personál reštaurácie to však vôbec nerieši.
Cestou spať z parku okolo Debodovej hrobky sa vydám smerom ku Kráľovskému palácu. V jeho okolí to vždy hýri životom. Narazíte tu na množstvo zabávačov, pouličných umelcov a živých sôch. Okrem toho sa pred bránami paláca tiahne nekonečne dlhý rad turistov čakajúcich na vstupné lístky. Architektúra majestátneho palácu dostane nejedného. Vstupné stojí okolo 10 Eur a je k tomu anglický sprievodca. Vo vnútri paláca je na mnohých miestach zakázané fotiť a Španieli berú tento zákaz vážne. Mňa osobne viac než samotný palác zaujme krásny zelený park hneď vedľa neho, ktorý je plný sôch, malých fontánok, romantických zákutí a labyrintov. Keď vonku neprší, musí to byť úžasné len tak sa motať v parku a hľadať východ.
Hneď vedľa kráľovského paláca sa nachádza Katedrála – najvýznamenjší a najväčší kostol v Madride s krásnym námestím. Najlepšie si ho odfotíte tak, že prejdete na druhú stranu ulice a vyjdete na menší kopček, ktorý lemuje vyšľapaná cestička.
Ak vám pri prezeraní pamiatok začne škvŕkať v bruchu, nastal čas na pravú španielskú paellu! Väčšina dobrých reštaurácií s tapas, paellou či jamónom (šunka z divých prasiatok a absolútna lahôdka) a príjemnou atmosférou sa nachádza práve v okolí Námestia San Miguel. Pripravte sa však na to, že paella sa pripravuje naozaj na veľkej panvici a málokde vám predajú porciu pre jedného. Na pravú peallu treba minimálne dvoch! Alebo sa s ňou môžete popasovať sami a zvyšok si nechať zabaliť na neskôr (ako to spravím aj ja). Určite sa však zastavte na trhovisku – Mercado San Miguel. V ranných hodinách síce slúži najmä ako trh, ale vo večerných hodinách sa mení na úžasne miesto plné dobrého čerstvého jedla a vysmiatych ľudí. Atmosférou pripomína naše slovenské jarmoky. V strede trhoviska sa zaplnia stoly a okolo nich postávajú ľudia s pohárikmi sangrie či aperol spritzu a tanierikmi naloženými pochúťkami od zmyslu sveta! Čerstvé jahody, zákusky, zmrzlina, churros, plnené empanady a iné pečivo, šunky, syry… nájdete tu úplne všetko, čo stojí za to ochutnať.
Neďaleko od Námestia San Miguel sa nachádza aj najstaršia reštaurácia na svete podľa Guinessovej knihy rekordov. Reštaurácia nesie názov Sobrino de Botin a na svojom mieste hostí ľudí už od roku 1725! Vzhľadom na svoju výnimočnosť a známych hostí, ako bol napríklad Ernest Hamingway, však okrem typického španielského jedla ponúka aj trošku vyššie ceny.
Flamenco
Prvýkrát som typickú špenielskú Flamenco šou zažila v Seville, kde sa vlastne Flamenco zrodilo, počas výletu pre novinárov do Andalúzie. Bolo to už riadne dávno, ale dodnes si pamätám, ako mi počas predstavenia stáli všetky chlpy na rukách. Podávala sa vraj k tomu znamenitá trojchodová večera a kvalitné španielske víno, ale vôbec si nepamätám, ako to vlastne chutilo a či to bolo vôbec dobré, lebo som sa na konzumáciu vôbec nemohla sústrediť. Flamenco vo mne zanechalo hlboký dojem! Keď som sa dozvedela, že podobné šou sa robia aj v Madride, hneď som si zerezerovala miesto na môj najbližší layover. Corral de la Moreria (Tablao Flamenco y Restaurante) je jednou z najznámejších reštaurácii v Madride, kde sa ani tak nechodí za jedlom ako za flemnco tanečníkmi, spevákmi a hudobníkmi. Miesto si treba zarezervovať dopredu a najlepšie tak spravíte online priamo cez reštauráciu. V ponuke je niekoľko večerných predsatvení a môžete si vybrať, či si k tomu dáte len drink (50 Eur) alebo aj riadnu večeru (okolo 100 Eur). Ja sa rozhodnem pre lacnejšiu verziu (lebo viem, že jedlo nebude to, čo si hlavne budem užívať) na ôsmu hodinu a na mieste si ešte k Aperol spritzu doobjednám jamón. Stoly okolo malého pódia sa krátko pred ôsmou rýchlo naplnia a len čo sa zhasnú svetlá a na javisko vystúpia hudobníci a tanečníci (medzi nimi aj miestna flamenco celebrita, krásna Macarena Ramirez), okolitý svet na celú hodinu prestáva existovať. Zvyšok sa ťažko opisuje, to skrátka musíte zažiť na vlastnej koži. Osobne ma najviac uchváti duo – španielská gitara a jedna postaršia speváčka s tak silným hlasom nabitým emóciami, že celé jej vystúpanie mám slzy v očiach. Nerozumiem síce po španielsky, ale viem presne, o čom spieva… Keď sa večer po predstavení vraciam naspäť do hotela, prechádzam okolo Katedrály, ktorá stojí kúsok od reštaurácie, a vo večerných hodinách svojim farebným osvetlením nádherne rozžiaruje ulicu… Nádherný večer.
Špenielske nákupy
Mnoho letušiek chodí do Madridu zásadne iba za nákupmi. Nákupom sa v tomto meste naozaj ťažko odoláva, keď si uvedomíte, že všetky obľubené značky ako Zara, Pull and Bear, Mango, Bershka či Stradivarius majú svoj pôvod práve v Madride! Najslávnejšia nákupna ulica v Madride sa volá Gran Via a nedá sa ju preskočiť. Najrušnejším miestom v celom Madride je však Námestie Puerta del Sol, kde sa nachádza samotný stred všetkých madridských ciest aj hodiny, ktoré označujú príchod Nového roka. V ktorúkoľvek dennú hodinu je toto námestie do posledného špiku preplnené ľuďmi. Práve tu narazíte aj na najviac pouličných umelcov a živých sôch v tých najbizarnejších kostýmoch. Medzi tou hromadou ľudí tu má svoje miesto aj podivná (ale populárna) socha medveda pri kríku s ovocím, ktorá je akýmsi symbolom Madridu. Druhým najpopulárnejším námestím v Madride, len pár blokov od Puerta del Sol je štvorcové Plaza Mayor, ktoré zaplňajú rozsiahle terasy reštaurácii a v strede ich stráži socha Filipa III. na koni. Dominantou celého námestia je slávna pekáreň Casa de la Panadería.
Kráčam hlavnou ulicou Mayor cez rovnomenné námestie, stratím sa medzi ľuďmi a výkladmi a zase sa nájdem v latinskej štvrti La Latina, ktorá je známa svojimi krivolakými a farebnými uličkami. Z ničoho nič sa ulica rozbehne do maličkého námestia Plaza de la Villa. Patrí medzi tie menšie, ale svojou krásou zatieni aj tie populárnejšie námestia. Z troch strán ho obiehajú nádherné barokové domy zo 17. storočia. Sadneme si s kolegyňou na jednu z mnohých terás a objedname si cider a aperol spritz. Zdá sa, že v týchto končinách je to zaužívaným zvykom. Terasy sú plné takých ľudí ako my, ktorí si sem prišli po práci sadnúť na kávu alebo drink.
Retiro park a Crystal palace
Hoci v Európe je v týchto dňoch už dávno pekne a slnečne, v Madride sa prekvapivo jar ukazuje až teraz. Po upršaných zamračených dňoch mám koneče možnosť spoznať toto mesto v jeho plnom rozkvite. A kde inde je lepšie stráviť slnečný deň, než vyvalená v tráve v parku? Pre tento účel si vyberiem nádherný a obrovský park Retiro. Ako pomaly padá v práci šichta, park sa zapĺňa ľuďmi, ktorý si sem prišli vychutnať poobedňajšiu siestu. Zmrzlinári veselo predávajú zmrzlinu, z rôznych kútov parku znie rôzna hudba. Na jazierku pred veľkolepým pamätníkom Alfonsa XII. plávajú člnky a pomedzi ne sa učia plávať mladé kačiatka. Jar je naozaj tu. Pomyslím si, aké super to musoí byť, len tak si prenajať čln a člnkovať sa na vode. Ale tentoraz nemám so sebou žiadneho kolegu, ktorý by sa chytil pádiel, takže len tiško závidím skupinkám na vode a pohnem sa o jazera ďalej. Kúsok odtiaľ stojí aj slávny Kryštálový palác. Z drvivej väčšiny ho tvorí čisté sklo, ktoré je posadené do kovových rámov a je to naozaj skvostné archiktetonické dielo. V parku na brehu jazierka s malým gejzírom sa palác skvele vyjíma, obzvlášť vtedy, keď na jeho sklenné tabule dopadajú slnečné lúče. S parkom je spojené aj napopulárnejšie múzeum Madridu – Museo del Prado. Podľa recenzií má jednu z najširších a najprestížnejších zbierok Európskeho umenia vo svete a patrí medzi najnavštevovanejšie múzea vôbec. Visia tu obrazy takých velikánov ako boli Francisco Goya, Hieronymus Bosch, Titian, Rubens, El Greco alebo Diego Velázquez. Mňa však tentoraz skôr zláka vôňa trávy než umenie. Na hodinku zavriem oči a skoro nestihnem plánované stretnutie s kolegami v meste. Dohodli sme sa na Paellu!
Cestou naspäť do centra sa však ešte zastavím na stanici Atocha. Táto najväčšia železničná stanica mesta má pozoruhodnú architektúru, na ktorej sa počas rokov podieľalo mnoho slávnych architektov, medzi nimi napríklad Gustav Eiffel. Na moje sklamanie však zisťujem, že tá najzaujímavejšia klemba stanice je viditeľná iba pre tých, čo prejdú turniketmi s platným cestovným lístkom. Stanicu Atocha si teda veľmi neužijem, jedine, že by som sa rýchlo rozhodla pre cestu do Toleda. 🙂 Na to však cez môj 24 hodinový layover žiaľ nemám čas. Vrátim sa teda k stanici metra a nastúpim na vlak smerom do centra. Pred veľkým obchodným domom Zara sa stretávam s kolegami. Kolegyňa nám zarezervovala stôl v jednej z najpopulárnejších Paella reštaurácii v meste – La Paella de la Reina 39. Paella pre tri osoby smorskými plodmi a veľkým krabom na vrchu, ktorú nám prídu naservírvať, má úctyhodne rozmery, ale musím priznať, že som už jedla v Madride aj lepšie (a lacnejšie) paelly, aj keď ani táto nebola zlá a ja nie som žiaden odborník. Zdá sa však, že niektoré reštaurácie skôr žijú zo slávneho mena. Sangria však bola znamenitá. Po celkom dobrej a sýtej večeri ma ešte kolegyňa presvedčí na churros, hoci mi už i bez toho praskajú gate. Churros som však ešte neochutnala a to je jasný hriech – byť v Maride a nezájsť na Churros. Churros sú vlastné také vypražané šišky (dougnaty) v tvare tyčinky, ktoré sa namáčajú do silnej hustej horúcej čokolády. Najlepším miestom v Madride, kde si na tejto typickej sladkosti môžete pochutnať, je rozhodne Chocolateria San Gines, ktorá servíruje povestné churros s čokoládou už od roku 1894. O popularite svedčí vždy dlhý rad pred vchodom. Našťastie, rad sa posúva rýchlo. Jedna šálka čokolády so 6 tyčinkami stojí 4 eurá a ide o tak sýtu pochúťku, že sme si dve vystačili s jedinou porciou…Chocolateria síce dnes rozšírila svoje služby i na zrmrzlinu a ďalšie sladké doborty, churros sú však must!
Tip: Pre tých, čo sa budú pohybovať v Madride v nedeľu alebo iný štátny sviatok a majú radi veci, ktoré dýchajú históriou, určite sa choďte pozrieť na najpopulárnejší bazár v Madride – El Rastro, ktorý sa rozprestiera medzi Plaza de Cascorro a Ribera de Curtidores, medzi ulicami Calle Embajadores a Ronda de Toledo, južne od metro stanice La Latina.
Zuzka Greizinger
LETUŠKA
FOLLOW ME
