Narita

Priamo do Tokia síce nelietame, ale pristávame na letisku v menšom meste Narita asi hodinu cesty autobusom od Tokia. A v Narite, neďaleko od letiska, sme ako posádka aj ubytovaní. Mnoho ľudí z posádky však zvykne oželieť 5-hviezdičkové pohostinstvo hotela Radisson, a hneď po prílete sa presunie do hlavného mesta Japonska, za pár dolárov si zarezervuje takzvaný „capsule“ hotel a ostáva na noc v Tokiu. Každý si chce slávne mesto užiť čo najviac, vidieť ako sa v noci rozsvietia tisícky reklamných putáčov a oživia už aj tak rušné ulice. 

Nákupy v Japonsku

“Capsule” hotely sú niečo, čo nájdete len v Japonsku, kde sa šetrí priestorom, ktorého je tu nedostatok. Ide o malé bunky určené na prespatie. Ja si predstavujem lôžka z vesmírnych lodí vo filmoch. K lôžku vraj dostanete kľúče od skrinky, balíček základných hygienických potrieb a pyžamko. Osobné veci si zamknete v skrinke na chodbách, osprchujete sa v spoločných sprchách, zavriete sa vo svojej spiacej bunke a dobrú noc… Myslela som si, že podobný zážitok si odžijem na vlastnej koži, ale nikto z mojej posádky sa k tomu nemá. A musím sa priznať, že sama na vlastnú päsť sa trochu do Tokya bojím. Ešte neviem, ako to v Japonsku chodí a straší ma predstava s názvom „Stratená v preklade.“ Prvý deň preto nasledujem svoju posádku do obchodného centra AEON v Narite, kde sa vo veľkom nakupuje: sushi, matcha čaje a iné japonské zelené čaje, miso pasty, produkty obľúbenej kozmetickej značky Shiseido, potravinové doplnky značky Fancl, najmä kolagénové nápoje a podobné vychytávky, ktoré nájdete len v Japonsku…

Jetleg

Na druhý deň si privstanem a shuttle busom sa odveziem na železničnú stanicu, odkiaľ je to kúsok do chrámu Narita. Počula som, že rozhodne stojí za návštevu. Zisťujem, že Narita je centrum, kde sa doslava zlietavajú stewardi a turisti z celého sveta. Aj preto im mesto vychádza dosť v ústrety a každý hotel v meste, dokonca aj samotné letisko má výborne zorganizovanú kyvadlovú dopravu nie len po meste, k obchodným centrám, hotelom a k chrámu, ale dokonca i do Tokya. Neďaleko od železničnej stanice nájdete bar Jetleg, ktorý je otvorený celú noc a kde sa zväčša stretávajú pocestní, ktorí pre časový posun nemôžu spať. Vonku však vládne krásna slnečná jeseň, preto pred barom uprednostňujem prechádzku k známemu chrámu Shinshoji... 

Shinshoji chrám

K chrámu Shinshoji vedie od stanice príjemná cestička mierne dolu kopcom, ktorú lemujú podobizne z čínskeho zvieratníka a tisícky stánkov s tradičnými japonskými výrobkami, remeslami a dobrotami. Živá ulička končí pred bránou do chrámového komplexu, kde sa zbiehajú ľudia z celého sveta, no najmä vyznávači buddhismu. Na kamennom námestí stoja krásne vyrezávané drevené pagody a za nimi už vedú cestičky cez obrovský zelený park a prekrásne japonské záhrady. Nečakala som taký veľký priestor. Kríky sú tu upravené do všelijakých zaujímavých tvarov a jesenné sfarbenie im dáva zaujímavý kolorit. Človek by sa tu dokázal túlať celé hodiny až do zotmenia! Niektoré cestičky vedú k skrytým veštiarniam, kde si môžete dať vyložiť budúcnosť, iné k múzeám, kde vám predstavia umenie japonskej kaligrafie, ku kultúrnym domom, kde sa konajú rôzne predstavenia, alebo k vodopádu či jazeru, ktoré je plné farebných rýb. Záhrady sú starostlivo udržiavané a ja opäť v duchu obdivujem tak zorganizovaný a čistotný národ, akým sú Japonci. Svojou pracovitosťou, uniformitou a úctou k poriadku mi trochu pripomínajú usilovné mravčeky.:) Keď niekedy budete v Narite, predtým než sa vydáte do Tokia, určite sa choďte najprv pozrieť k chrámu Shinshoji, nebudete ľutovať! Tokio predsa chvíľu počká…