Peking #1

Rok 2016 sa pre nás končí krátko po pristáti v hlavnom meste Číny. Do Pekingu (po angl. Beijingu) sme prileteli transitným letom z japonskej Nagoye. Zbierame deky po pasažieroch, ktorí vystúpili, no na palube stále ostáva pár cestujúcich, ktorí pokračujú s druhou posádkou až do Abu Dhabi. Náš Cabin manager zoberie do rúk slúchadlo a začne do éteru odpočítavať: 5, 4, 3, 2… 1… S našimi pasažiermi to však ani nehne. Žiadne ovácie, výkriky, bozky, ani želania do nového roku. Iba rezignované ticho. Drvivú väčšinu cestujúcich tvoria Číňania a tí približne o mesiac budú oslavovať svoj vlastný, čínsky nový rok kohúta. Možno oznámeniu ani nerozumeli, máloktorí hovoria anglicky. Dokončíme si svoje povinnosti, odovzdáme let posádke, ktorá nás prišla vystriedať a za malú chvíľu už sedíme v autobuse na ceste do hotela. Ubytujeme sa, odhodíme uniformy a neskôr sa stretávame v hotelovom bare na novoročný prípitok. Rozprávame si zábavne historky z ciest a veľa sa nasmejeme, no i tak to je asi tá najtihšia silvestrovská noc, akú som kedy zažila…

Po krátkych štyroch hodinách spánku sa prinútim vstať z postele. U nás doma sa väčšinou na Nový rok dlho dospáva bláznivá noc, no predo mnou sa týči Veľký čínsky múr, siedmy div sveta, na ktorý sa už dlho teším. Na výlet sa však nikto z posádky ku mne pridať nechce, navyše ma všetci odhovárajú. Celé mesto je ponorené do ťažkej hmly a smogu. Vraj si výlet vôbec neužijem a cez hustú hmlu ani nič neuvidím. Ja som však počula o teplotnej inverzii: keď dole na mesto padá hmla, hore v horách väčšinou býva krásne slnečno. Risknem to, novoročné predsavzatia si predsa treba plniť a jedným z mojich je vyškrtnúť si zo zoznamu Veľký čínsky múr. Prenajmem si taxikára na niekoľko hodín. Odvezie ma k Čínskemu múru a bude ma čakať na parkovisku, kým si múr dostatočne neužijem a nerozhodnem sa vrátiť naspäť. Vyšlo by to lacnejšie, keby sme sa o auto delili traja-štyria, ale nie je to taká strašná pálka ani pre osamelého cestovateľa, ako som ja. Za múr to rozhodne stojí…

Približne o hodinu vychádzame z mesta smogu a na moje potešenie sa počasie začína rozjasňovať. Hmla mizne a na krajinu padajú slnečné lúče. Čím viac stúpame do kopcov, tým silnejšie slnko svieti, tým čerstvejší vzduch vládne vonku. Šofér ma vyhodí na parkovisku pred lanovkou. Máte dve možnosti, ako sa dostať na čínsky múr – buď sa rozhodnete pre náročnejšiu túru pešky hore kopcom po lesnej cestičke, alebo si zaplatíte jazdu lanovkou (podobnou, aké bývajú v lyžiarských centrách). Rozhodnem sa pre lanovku. Aspoň mi ostane viac času na prechádzku po Čínskom múre.

Keď sa ocitnem hore a predo mnou sa týčia vysoké kamenné steny, zhadzujem z hlavy čiapku a rozopínam teplú bundu. Vonku je krásne. A mne sa pred očami naskytajú fantastické výhľady. Do žíl mi stúpa adrenalín. Toto miesto je skrátka úžasné! Milujem výšky a kopce! Veľký čínsky múr je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. Bol vybudovaný za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi, dnes je národným symbolom krajiny. Múr sa tiahne v neuveriteľnej dĺžke 6700 km od morského zálivu Bohaj a končí až na pokraji púšte Gobi, v miestach, kde cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Pri päte má šírku okolo 7 metrov a dosahuje výšku 6 až 10 metrov. Vnútri múra sa nachádzajú spojovacie chodby a skladovacie priestory. Každých niekoľko sto metrov je múr zosilnený vežami, ktoré slúžili ako pozorovacie stanovištia. Hoci je múr zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva, napriek všetkej ochrane sa na niektorých odľahlejších miestach rozpadáva a dochádza aj k rozoberaniu na stavebný materiál. Turisticky sprístupnené sú len niektoré menšie úseky. Ten môj úsek z Pekingu býva najpopulárnejší a najnavštevovanejší. Väčšinou je ťažké spraviť záber bez hláv iných turistov. V tomto ročnom období mám však šťastie. Na niektorých úsekoch som celkom sama a vychutnávam si pocit, akoby celá Čína patrila iba mne. Veľký čínsky múr je vraj krásny a zaujímavý v každom ročnom období. Pre mňa má kontrast jasnej oblohy, zahmleného údolia a pustých stromov snáď ešte väčšie čaro ako hustá zeleň v lete… Teším sa, že som sa nenechala odradiť kolegami a šla som si pevne za svojimi snami. Nádherný Nový rok, priatelia!