Perth

Po 14 hodinách letu a s ohľadom na to, že sme práve preskočili niekoľko časových pásiem (o štyri hodiny viac oproti Abu Dhabi a osem od Európy), nemôžem sa čudovať, že väčšine mojich kolegov sa von do ulíc veľmi nechce. Perth je navyše pomerne malé mesto, veľmi tiché a usporiadané, ale nemá nič výstredné, čím by mohlo zaujať. Pre mňa je to však celkom prvý krok na austrálskom kontinente, takže si nenechám újsť príležitosť vytiahnuť päty z hotelovej izby a po krátkom spánku sa pridávam k pilotom na večeru. Nakoniec som z celej posádky jediná, len ja a traja chlapi z cockpitu.:) Na presun do centra diania sa vyberieme mestskou autobusovou linkou, ktorá je zadarmo! Pri večeri prehodnocujem tvrdenie, že mesto nemá čo ponúknuť. Austrálske steaky Angus sú svetovo známe a biele víno z takzvaného nového sveta kvalitou dobíja tie francúzske a talianske zo sveta starého. V pánskej spoločnosti sa navyše cítim ako princezná. Po večeri sa vyberieme naspäť do hotela pešo. Pofotím si sochy klokanov, malebné vysvietené kostolíky, ktoré mi pripomínajú tie z amerických filmov a vianočnú dekoráciu, ktorá mi vôbec nepasuje k zeleným stromom a rozkvitnutým parkom. (V Austrálii práve začína leto!) Na druhý deň ráno pred letom ešte stíham ďalšiu prechádzku po rozľahlom Langley parku popri rieke, kde sem tam prejdem okolo nejakého bežca, ale inak je tu úplne ticho, cesty prázdne, všetci Austrálčania sa zrejme zašívajú vo svojich kanceláriách. Skvelá konštelácia na fotky, aspoň vám môžem ukázať, ako vyzerá Perth mojimi očami…