Šanghaj #1

Som ešte stále unavená z nášho cestovania po Srí Lanke, takže hneď po prílete do pulzujúceho čínskeho mesta Shanghai padám do postele. Hoci možnosť pripojiť sa k posádke na nákupy a na miestnych trhoch s fejkmi si zaobstarať na nerozoznanie rovnakú kópiu pravej channelky znie lákavo, ostávam v posteli. Shanghajské trhy sú povestné dokonale prepracovanými kópiami veľkých značiek. Neskôr som svojej lenivosti vďačná. Nebudem predsa podporovať neférový čínsky trh. Kým niektorí Číňania sa topia v zlate, iní sa od útleho detstva hrbia celé dni nad kabelkami a zošívajú kožu za pár smiešnych drobných. Neskôr sa aspoň pripojím k štvorke pilotov a našej CM (Cabin Manager) na večeru. 

Stratení v preklade

Rozdelíme sa do dvoch taxíkov a necháme sa doviesť na metro stanicu, odkiaľ sa už do centra dopravíme metrom. Keďže stanica je napojená na trhy a má viacero vchodov, už sa tam nestretneme. Škoda, v druhej skupine je kapitán, ktorý nás chcel zobrať na nejaké pekné miesto. Ja, CM Andrea z Rumunska a jeden kopilot sa teda rozhodneme vybrať do centra na vlastnú päsť. Hneď ako vytsúpime z podzemného metra, objavíme sa na rušnej vysvietenej ulici plnej značkových obchodov a tisícky ľudí. Ani jeden z nás nemá tušenia, kam sme sa to mali ísť najesť. Bezcielne sa motáme v dave, keď zrazu Andrea zbadá vyholenú hlavu nášho vysokého kapitána: „Tam sú, vidím ich!“ Verili by ste tomu? Nájsť niekoho v tomto prepchatom meste je predsa ako hľadať ihlu v kope sena. Keď si však niečo veľmi silno želáte, osud vám asi pomôže. Na druhej strane, statné americké telo medzi drobnými ázijatmi nie je celkom nenápadné. 

The Bund

O chvíľu nás už kapitán vedie uličkami neďaleko od promenády zvanej The Bund do jednej vychýrenej čínskej reštaurácie. Meno, ani adresu si žiaľ nepamätám, ale nachádza sa hneď vedľa jedného známeho jazz baru. Osobne čínskej kuchyni nedôverujem a neholdujem ani sójovým omáčkam, ktoré, mám pocit, pridávajú všade, ale národnu špecialitu Dim Sum treba vyskúšať. Ide o plnené knedlíky, ktoré svojou chuťou pomerne pripomínajú domácu slovenskú kuchyňu. Po večeri sa vyberieme na prechádzku po promenáde popri rieke, kde sa nám naskytuje prekrásny výhľad na vysvietené pobrežie a shanghajskú vežu. Kým piloti pokračujú do baru na drink, ja a Andrea sa vraciame do hotela. Shanghai však žije celú noc a mne nakoniec nedá nevyskúšať jeden z mnohých masážných salónov v neďalekej uličke, ktoré sú otvorené neskoro do noci. Číňania sú povestní svojou akupunktúrou a ľudia hovoria, že robia aj vynikajúce masáže. A je to pravda! Jedna z najlepších masáží vôbec! Chlapík, ktorý ma masíroval dve hodiny za necelých 100 dirhamov (25 eur) ma celkom dobre napravil. To sa mi bude spať! 

Disneyland

Hoci na druhý deň máme do odletu pred sebou ešte skoro celý deň, cítim sa úplne dolámaná a na obhliadku mesta príliš unavená. Zopakujem si masáž, potúlam sa po okolí až k bránam Disneylandu a vrátim sa na hotel oddychovať. Tuším, že Shanghai má rozhodne čo ponúknuť, no hlbší prieskum budem musieť absolvovať nabudúce…