Singapore #1

Najčistejšie mesto na svete, daňový ráj, finančné centrum, mesto budúcnosti… Nesmie sa tu fajčiť, žuvať žuvačky a za odpadok vyhodený mimo smetného koša sa vraj stínajú ruky. 

Počula som na palube počas letu. Sigapore je mestský štát, ktorý ma vo svete zvučné meno. Rozprestiera sa na jednom hlavnom ostrove a zopár ďalších mini ostrovčekov, pričom susedí s Malajziou a ostrovami Indonézie. Mesto dlho patrilo medzi britské kolónie, neskôr ako súčasť Malajzie získalo od Británie nezávislosť, ale pre náboženské rozdiely sa v roku 1965 od krajiny definitívne odtrhlo. Vznikol tak samostatný suverénny mestský štát, ktorý závratnou rýchlosťou napreduje. Dnes patrí medzi silné Ázijské tigre, je tretím najväčším finančným centrom na svete a mestom s najvyššou životnou úrovňou. Hovorí sa tu niekoľkými jazykmi – malajsky, mandarínsky, no najmä anglicky. Ide o multikultúrne centrum, no výrazný čínsky vplyv sa prejavuje na prevládajúcom budhistickom náboženstve. Hoci oficiálnu Singapurskú republiku riadi volený parlament, pre silnú ruku vodcov sa krajine pripisujú prívlastky ako semi-autoritársky režim. Singapore síce patrí medzi Ázijské tigre, no volajú ho aj Levie mesto. Prečo? Nikto netuší, levy sa na tomto územi vraj niky nevyskytovali… Aspoň toľko som vyčítala o Singapore na internete. Aký však dojem spraví naozaj, zistím čoskoro…

Mesto budúcnosti

Do mesta budúcnosti prilietame pred obedom. Hotel je ekologický a prísne nefajčiarsky, tak ako väčšina mesta. Fajčiť sa môže iba vo vyhradených búdkach. Smeti sa prísne recyklujú. Trošku si pospím, zájdem dole na skoršiu večeru a s pomocou mapy metra sa sama vyberám do mesta. Hoci som letela s veľmi príjemnou posádkou, tentokár mám chuť túlať sa sama. Odveziem sa na zastávku Marina Bay, až k slávnemu parku Gardens by the Bay. Len čo vyjdem z metra na denné svetlo, cítim sa, ako by som sa naozaj previezla strojom času do budúcnosti. Všade okolo mňa sa do výšky tiahnú gigantické (umelo vybudované, ale živými rastlinami obrastené) stromy. Vstup do parku je voľný, ale za návštevu botanickej záhrady a dažďového pralesa si treba priplatiť. Idem do toho. Prechádzam sa parkom a pripadám si ako Alenka v Ríši divov. Z mostu ponad kanál mám výhľad na najznámejšiu singapurskú budovu s terasou v tvare lode aj na singapurské oko. 

Keď sa dostanem k botanickej záhrade, vonku sa už stmieva. Vo Flower Dome sa snáď nachádzajú rastliny z celého sveta, dokonca aj baobaby, a to všetko pod jednou strechou! Vo vedľajšom sklenníku s názvom Rain Forest zase vyrástol hotový tropický prales aj s obrovským vodopádom. Keďže je už vonku tma, všetko je tu krásne nasviatené a park sa tak presúva do inej dimenzie. Po ceste naspäť ešte stihnem fantastickú laserovú šou, keď gigantické stromy hrajú všetkými farbami sveta a z reproduktorov sa valí hudba: „Singapore, my city of future…“ Kým sa vrátim naspäť na metro do hotela, prejdem sa ešte po futuristickom mostíku na Marina Bay Sands a fotím si skvostnú panorámu s Múzeom vedy a umenia (Marina Bay Sands Art Science Museum), ktoré na vode priam pláva ako kvet lekna. V noci v posteli rozmýšľam, ako bude vyzerať naša planéta o niekoľko storočí neskôr. Možno bude naozaj plná veľkolepých miest, ktoré sa budú tiahnuť do výšky, vyspelých technológií a nanovo vybudovaných záhrad, lesov a parkov. V budúcnosti už na ľudí nebude platiť iba tvrdá ruka a prísne zákazy, ale sami vo vlastnom záujme budeme pristupovať k prírode zodpovednejšie, pretože si ešte budeme pamätať to zúfalstvo, keď sme ju takmer celkom stratili…

Lekno na vode

Na druhý deň ráno dostanem chuť pozrieť si tu krásu okolo Marina Bays Sands ešte raz, tentoraz za denného svetla. Opäť, ako Alica v Ríši divov, prechádzam sa parkom. Tentoraz je v záhradách menej ľudí, konečne mám šancu vyšplhať sa na most v korunách gigantických stromov bez zdĺhavého čakania v radoch. Z bezpečnostných príčin do korún stromov naraz púšťajú len určité množstvo ľudí. Na prechádzku po moste máte pritom vyhradených 15 minút. Návšetvníci limit zodpovedne dodržiavajú. Z výšky sa mi síce trasú kolená, ale za výhľad to stojí. Opäť sa vraciam k múzeu a na futuristický mostík. Za denného svetla všetko vyzerá inak. Vo fontáne pod múzeom pláva tisícky ozajstných lekien. Na druhej strane pobrežia sa nachádza socha morského leva Merliona, symbol Singaporu, no v týchto dňoch si vraj dáva sprchu, ako hovoria plagáty, ktoré zakrývajú rekonštrukčné práce okolo neho. Keďže mám stále čas, nechám sa metrom odviesť aj do populárnej čínskej štvrte China Town. V podvečer tesne pred letom si s kolegyami v hotelovom loby vymieňame zážitky. Kým ja som sa túlala po záhradách, moja kolegyňa plávala s delfínmi. Hneď mi vnúkla mšlienku, čo budem v Singapure robiť, ak sa mi pošťastí sem letieť aj nabudúce…

Ostrov Santosa a plávanie s delfínmi

A nemusela som čakať dlho. Po mesiaci som vo futuristickom Singapure znova! Keďže na ďalší deň mám presné plány, prvý deň po prílete sa venujem iba odpočinku a dobrej ázijskej večeri. V podniku oproti hotelu si objednám malajský Nasi Lemak, teda kuracie mäso s kokosovou ryžou a vajíčkom a akýsi indonézsky puding z čiernej ryže v kokosovom mlieku ako dezert. Vynikajúce! Na druhý deň ráno sa vyberám na singapurský ostrov zábavy, ostrov Santosa. Práve tu sa nachádzajú zábavné a vodné parky, dokonca filmové štúdia spoločnosti Universal. Ľudia sem chodia aj kŕmiť raje alebo pozorovať žralokov. A ja mám na dnes objednaný termín s delfínmi! Neskutočne sa teším. Aj keď ako milovníčka zvierat mám trochu výčitky, že sa chystám navštíviť delfíny, ktoré kvôli ľuďom ako som ja, žijú v zajatí. Hovorím si však, že v krajine, kde si ľudia vážia životné prostredie, o nich musí byť dobre postarané. Stretnutie s delfínmi som si zarezervovala jednoducho cez internet. Na ostrov Santosa sa odveziem najprv metrom, potom špeciálnou električkou. V rámci vstupenky k delfínom mám aj voľný vstup do vodného parku, ale samej sa mi na tobogany veľmi nechce. Radšej len tak relaxujem na slniečku. Pritom sa modlím, aby nezačalo pršať, lebo obloha vyzerá všelijako.

Desať minút pred pol jednou nás v malej skupinke pustia do areálu s delfínmi. Navlečú nás do neoprénov a nechajú chvíľu pozorovať delfínov hrajúcich sa v bazénoch. Tie, len čo zbadajú ľudí, začnú sa doslova predvádzať. Aj keď tréneri nie sú naokolo, delfíny vyskakúju z vody a robia premety. Jeden odvážlivec dokonca pripláva k okraju bazénu a zvedavo vystrčí hlavu. Bez súhlasu trénerov však máme rešpekt ich pohladkať. Po chvíli sa na scéne objavia aj tréneri a rozdelia nás do dvoch menších skupín. Postupne všetci skočíme do bazéna a zoznamuje sa s delfínmi. Môžeme ich pohladkať, odfotiť sa s nimi (vlastné fotky síce dovolené nie sú, ale pri bazéne je celý čas prítomná oficiálna fotografka, od ktorej si neskôr môžete fotografie zakúpiť zarámované alebo na CD či USB kľúči), dokonca nás učia triky ako sa s nimi pozdraviť alebo zatancovať si. Fascinuje ma, aké sú to inteligentné, priateľské a hravé tvory. Trénerka nám vraví, že každý delfín má svoju osobnosť, niektoré sú prítulnejšie, iné si držia odstup. Mnohé z nich sa už narodili medzi ľuďmi, sú na život v zajatí zvyknuté. Všeobecne však delfíny patria medzi spoločenské zvieratá, ktoré majú ľudí radi. A kto by nemiloval delfíny? Vidno, že ošetrovatelia svoju prácu priam zbožňujú. Z dnešného dňa budem mať krásnu spomieku, naveky zarámovanú v rámčeku…