Tokio #2

Najprv dievčatá zoberiem na stanicu Shibuya, ktorá je vo svete známa pre dve veci: bronzovú sochu psíka Hatchiko a najväčší prechod pre chodcov. Pre svoju vynikajúcu polohu na križovatke dráh stojí stanica Shibuya v Guinessovej knihe rekordov, ako tá s najväčším počtom pasažierov na jednom mieste. Denne sa tu premelie vyše troch miliónov ľudí. Vždy, keď sa na semafóroch rozsvieti zelený panáčik, húf ľudí z každého smeru do tvaru kríža začne prechádzať cez širokú cestu. Najzaujímavejší pohľad na vytvorenú choreografiu chodcov sa naskytá z výhliadky v obchodnom centre nad stanicou alebo z niektorej terasy okolitých reštaurácií. Kto nevidel film s Richardom Gereom, vysvetlím, aký príbeh sa zase viaže k známej soche. Hatchiko bol mimoriadne verný psík. Každý deň svojho pána odprevádzal na stanicu do práce a po práci ho tam pravidelne očakával. Jedného dňa sa však pán z práce nevrátil. Hatchiko však svoje stanovisko neopustil ani po jeho smrti. Na stanici ho očakával každučký deň po celých desať rokov, kým sám neskonal. Mnohí sa snažili psíka prichýliť k sebe, ale Hatchiko si aj tak našiel cestu na svoje miesto na stanici, kde vytrvalo čakal. Neskôr sa ľudia prestali snažiť nachádzať pre psíka nový domov a začali mu radšej na stanicu nosiť jedlo. Dnes jeho socha na stanici Shibuya pripomína Japoncom ich najviac vážené hodnoty ako sú vernosť, lojalita a vytrvalosť.

Shibuya je mestká časť s najväčším počtom mladých ľudí v Tokiu. Je plná obchodov svetových módnych značiek, butikov, barov a reštaurácií. Nie je však ani zďaleka taká pestrá a rozblikaná ako bláznivé Shinjuku, a ja chcem svojim kolegyniam určite ukázať Godzillu. Nastúpime teda na vlak smer stanica Shinjuku a neskôr, hneď oproti príšerke nájdeme malú sushi rešturáciu, odkiaľ sa už tak skoro nepohneme. Tuniak sa tu priam rozplýva na jazyku. Kto nikdy nejedol sushi od pravého japonského sushi majstra, čo je v Japonsku veľmi vážené povolanie, ktorému sa učia desiatky rokov, ten nevie, ako naozaj má chutiť sushi. 

Keď sa po fantastickej večeri vraciame do hotela (tentoraz sa mi podarilo nájsť hotel v sieti APA len za 40 eur za izbu), prechádzame okolo kaviarni s mačkami. Nedalo sa nezastaviť. Moje kolegyne totiž milujú mačičky. Ide o kaviareň, kde si za menší príplatok pochutnávame na kávičke, zatiaľ čo sa všade okolo nás obtierajú mačičky každého druhu. Môžeme sa s nimi maznať a hrať celé hodiny. Ideálne miesto pre tých, ktorí milujú zvieratká, ale nemôžu chovať vlastné. V Japonsku sú tieto kaviarne veľmi populárne. Keď sa zhodneme na tom, že o mačičky je dobre postarané a pre nás poriadne neskoro, rozlúčime sa s personálom aj so zvieratkami a už bez odbočiek smerujeme do hotela. Na druhý deň ráno navigujem kolegyne ako sa bezpečne dostať na stanicu Tokio, odkiaľ máme transport do Narity. A zatiaľ čo baby budú nakupovať zázračné japonské pleťové masky, šampóny a kozmetiku Shiseido, ja sa vyberiem do judo centra Kodokan splniť svoju misiu pre švagra. Úspešne!