Rím #2

Žiaden prvý apríl, keď mi večer pred odletom pípne na telefóne notifikácia „roster changes“ a v rozvrhu sa mi zrazu objaví Rím – jedno z najkrajších miest na svete! Dlho sa mi tomu nechcelo veriť, a preto som si začala baliť kufor až neskoro po polnoci, keď prvý apríl vystriedal druhý. Spala som len síce slabé dve hodinky, ale Rím mi v rostri ostal! Musím sa však priznať, že som deň predtým dlho meditovala a let do Európy som si tak trochu usilovne vizualizovala. A ono to fakt funguje! Myšlienky sú ako magnet…

Keď priletíme do Ríma krátko popoludní, útulná posteľ v Sheraton golf rezorte ma zvádza dospať prebdenú noc. Našťastie odolám a pridám sa ku kolegom na výlet do mesta. Fakt, že sa do mesta vyberieme takmer v plnej zostave, dosť vypovedá o obľúbenosti tejto destinácie. Obyčajne totiž väčšina stewardov a letušiek zalezie do hotelovej izby, zatiahne za sebou tmavé závesy a spí. Keď ste totiž v nejakom meste po stýkrát, po mnohých prebdených nociach a prekročených časových zónach a po tisícikrát sa musíte hodiny usmievať na ľudí, ktorí vám inak lezú na nervy, nie je sa čomu čudovať. Napriek tomu, že nikto z nás nie je v Ríme ani zďaleka poprvýkrát, všetci sa tešíme von a i počasie nám praje!