San Francisco #4

Už v autobuse na ceste z letiska do hotela Zephyr (cestovateľom určite odporúčam – perfektný hotel na perfektnom mieste) sa posádka dohaduje, ako svojich 48 hodín v San Franciscu využije. Do rozhovoru sa nijako nezapájam, mlčky pozorujem cestu z okna a v hlave si premietam vlastné plány. Ide o moju štvrtú návštevu, všetky tie výlety do Sausalita a Napa Valley, ktoré kolegovci zvažujú, mám už za sebou. Navyše tuším, že moje posledné rande s mestom si lepšie užijem, ak sa vydám sama. Len ja a San Francisco…

Je skoré ráno, preto moje prvé kroky vedú len o jednu bránu ďalej, do siete mliečnych barov iHop, kde 24 hodín denne podávajú povestné americké raňajky – vajcia na všetky spôsoby, opekanú slaninku, naduté palacinky s javorovým sirupom, francúzske toasty, waffle a bezodnú kávu. Tentokrát mi však raňajky akosi nesadnú na žalúdok, cítim že ich potrebujem poriadne rozchodiť, preto sa rozhodnem objednať si v jednej z mnohých požičovní bicyklov na Fisherman Wharf bicykel na celučičký deň (30 dolárov na 24 hdín). Prejsť sa po slávnom moste Golden Gate Bridge na dvoch kolesách je vraj zážitok, bez ktorého nemôžete San Francisco len tak opustiť. Mnohí turisti si berú bicykle a vydávajú sa na výlety na druhú stranu mosta, kde leží pôvabné mestečko Sausalito. Mojím plánom však je ukrytá pláž Kirby Cove Beach. Tiež sa nachádza na druhej strane mostu, ale po jeho ľavej, viac kopcovitej strane. 

V požičovni vyfasujem starý mestský bicykel s košíkom, avšak v dobrom stave. A teší ma, že mi nenútia prilbu. Vysadnem naň a po cyklistickej trase okolo pobrežia smerujem k slávnemu mostu. Vonku je krásne, príjemné, slnečné babie leto. Fisherman Wharf a všetky parky v okolí sú plné ľudí s hlavami vytočenými do hora. Kľúčkovať pomedzi tlačenice nie je žiadna zábava a zvonček na bicykli akosi nefunguje. Na jasne modrej oblohe práve prebieha veľkolepá šou Air Force a navyše je krásny víkend, kedy i bez šou Američania radi trávia v parkoch na čerstvom vzduchu. Po chvíli prestávam chápať, prečo sú bicykle v San Franciscu také obľúbené. Strmé uličky mesta poriadne dávajú zabrať mojim sedacím svalom. Len čo však vystúpim na most Golden Gate, frflanie ustúpi prekrásnym výhľadom. Most je poriadne dlhý i na bicykli, no ten najhorší úsek ma ešte len čaká. Most totiž ústi na okraj ozrutného kopca, ktorý treba najprv vyšľapať, aby som sa potom špirálovito mohla spustiť dole do kampu Kirby Cove, kde sa nachádza aj malebná pláž. Kým konečne prejdem brány kempu, som už v tvári poriadne červená. S takou rozvičkou som veru nepočítala. V kempe kempuje zopár amerických prívesov. Skupinka mladých ľudí posedáva v kruhu na pláži a veselo debatuje. Pri kríkoch vidím niekoľko „zaparkovaných“ bicyklov. Nie som teda jediný odvážlivec! Som však jediná, ktorá sa na toto miesto vybrala na mestskom bycikli a nie na horskom ako ostatní! Potúlam sa po pláži, sadnem si na drevený peň, vychutnávam atmosféru a načerpávam novú energiu. Slnko pomaly zapadá a mňa ešte čaká náročná cesta naspäť, tá atmosféra však za tu drinú stojí… 

Keď zatmy dorazím zničená do hotela, natrafím na kolegov, ktorí sa akurát zberajú na večeru. Pozbieram všetky sily a pridám sa k nim. Ide sa do vychýrenej reštaurácie s čerstvými morskými plodmi na cukrovinkovom námestí Ghirardeli (kde sa kedysi vyrábali známe čokoládky a famózna zmrzlina a kde dodnes pod touto značkou stojí veľká čokoládovňa). Našťastie sa reštaurácia nachádza len niekoľko blokov od hotela… Na druhý deň mám na zadku takú svalovicu, že bycikel už nechcem ani vidieť. Hoci ho mám zaplatený až do štvrtej poobede, rozhodnem sa vrátiť ho hneď ráno. Rande s mestom si dnes dám radšej pešky. Prechádzam cez bláznivé štvrte Little Italy a China Town, kde je dnes obzvlášť rušno. V malom Taliansku všetky reštaurácie povynášali stoly do ulíc, v čínskej štvrti zase narážam na trhy s čínskymi špecialitami, aké mimo Číny nekúpite. Cesty sú pre vozidlá zablokované a ulice sú plné ľudí. Ulicami premáva nekonečný sprievod. Na jeho čele sa vezie auto, ktoré ako príves ťahá celé pódium aj s rockovou kapelou a imitátorom Elvisa Prasleyho. Za ním nasleduje voz s Misskami, roztlieskávačky, pochodová kapela, sprievod veteránov… skrátka všetko možné a proamerické. Sprievod je akousi oslavou Ameriky a prehliadkou najpočetnejších skupín Američanov. Okľukou zájdem na cikcakovitú Lombard Street, odkiaľ je krásny výhľad na ikonickú strmú ulicu Russian Hill, ktorú možo poznáte z plágatov, až sa dostanem na Union Square, kde si v obchodnom dome Westfield kúpim svoje obľúbené krémy značky Kiehl‘s. A odtiaľ sa už autobusom odveziem čo najbližšie k pláži Baker Beach…

Baker beach považujem za jednu z najkrajších pláži v San Franciscu. Je odtiaľ jeden z najkrajších výhľadov na západ slnka a Golden Gate Bridge. Pláž sa v podstate nachádza oproti Kirby Cove, pred vstupom na most, po jeho ľavej strane. Je pomerne rozsiahla a je tu plno ľudí, hoci nie je práve počasie na kúpanie. Mnohí piknikujú, hrajú plážový volejbal, pár otužilcov sa v studenom mori aj kúpe. So západom slnka sem prichádza stále viac návšetvníkov s fotoaparátom v ruke. Zahliadla som nie jeden pár svadobčanov s profesionálnym fotografom v pätách, ktorí si sem prišli spraviť romantické fotky do svadobného albumu. A ja medzi nimi, bosá, voľná a šťastná… Keď sa slnko začne postupne ponárať do mora, volám v duchu: Goodbye my San Francicsco…