San Francisco #3

Do najchladnejšieho mesta Californie priletíme nadránom. Manažment nám zmenil hotel, v ktorom nás zvykli ako posádku ubytovávať, ale tentoraz výnimočne k lepšiemu. Keď šofér autobusu zastaví priamo v centre, v prístave Fisherman Wharf pred hotelom Zephyr, sme nadšení. Lepšiu lokalitu sme si vybrať ani nemohli. Hotel Zephyr môžem iba odporúčať: okrem skvelej adresy je aj veľmi štýlový a útulný. A hneď vedľa hotela sídli americká sieť mliečných barov iHop, kde s mojou kolegyňou Karin zo Švédska hneď skočíme na pravé americké raňajky. Určite to poznáte z filmov: útulné boxy pri oknách alebo sedenie na bare, palacinky s javorovým sirupom, vajcia na všetky spôsoby a filtrovaná káva v kanvici, ktorú vám servírka stále dolieva. Famózne! Po raňajkách sa zababuším v perinách, aby som sa trochu zahriala a neplánovane zaspím na niekoľko hodín. Potom sa vyberiem do mesta na Union Sqaure popozerať sa po nejakých vianočných darčekoch. O šiestej večer sa opäť v hoteli stretávam s Karen a ďalším kolegom Jordáncom Adhamom. Cieľom je večera v jednej z najlepších reštaurácií v celom San Franciscu, v Scoma’s na Fisherman Wharf: čerstvé morské plody, niekoľkoročná tradícia a štýlový retro dizajn… Po večeri sa už ponáhľam do postele, pretože na ďalší deň veľmi skoro vstávam. Cez aplikáciu Aviator (vyjde lacnejšie než iné ponuky) som si objednala výlet do Yosemitského národneho parku. Neviem sa už dočkať!

Ráno o šiestej už s kávou v ruke stepujem vonku pred hotelom. Vonku je riadne chladno. O 15 minút neskôr ma vyzdvihne minivan a predo mnou je parádny celodenný výlet do Yosemitského národného parku! Organizovaným túram sa väčšinou snažím vyhnúť, ale v Amerike bez auta a bez vodičáku inak nemáte šancu. Mám však šťastie, že ide o malú skupinku ôsmich ľudí a naša nadšená šoférka – sprievodkyňa pozná tie najkrajšie miesta a výhľady. Pre ľudí s obmedzeným časom, ako som ja, je to ideálne riešenie. Ak sa však v San Franciscu zdržíte dlhšie, určite si na Yosemite vyhraďte viac času, prenajmite si auto a choďte objavovať a spoznávať na vlastnú päsť! Trojhodinovú cestu do národného parku nám naša spirevodkyňa kráti zaujímavosťami o Californii a miestach, ktorými prechádzame. Keď konečne po troch hodinách prechádzame bránami parku, strácam dych. Tak nádhernú prírodu len tak človek nevidí.

Najprv zastavíme pri lese, odkiaľ sa pešo vyberáme až ku kmeňu stromu, ktorý je tak mohutný, že slúži ako brána. Kedysi v časoch zlatej horúčky, keď do Californie prichádzali stovky dobrodruhov za vidinou zlata, pod nim na vozoch prechádzali „goldendiggeri“. Ďalšou zastávkou je ten najkrajší výhľad v mojom živote – výhľad na celé Yosemite a vodopád Bridalveil, ku ktorému sa viaže zaujímavá povera. Pôvodní obyvatelia Ameriky (indiáni) verili, že vodopád má ženskú dušu, a keď sa vraj slobodná žena nadýcha vzduchu v jeho okolí, čoskoro sa vydá. Tak neviem, mám zhlboka dýchať alebo radšej dych zadržiavať? 🙂 Ďalej pokračujeme k vodopádom Yosemite a nasleduje obedná prestávka. V chatkách neďaleko od vodopádov sa nachádza ubytovňa, obchodíky so suvenírmi aj jednoduchá reštuaruácia pre turistov. Obed do seba však rýchlo nahádžem, len aby som mala viac času na prechádzku okolo vodopádov. Po obede sa ešte zastavíme pri strmej skale el Capitan, ktorá je pre mnohých horolezcov vďaka svojim hladkým stenám dodnes veľkou výzvou, a tam sa už bohužiaľ náš výlet v národnom parku pomaly končí… Do spomieniok sa mi však otisne navždy ako jedno z najkrajších miest na svete. Nasleduje trojhodinová cesta naspäť do San Francisca. Keď prichádzame k mostu a mesto svieti na druhej strane pobrežia, hrá v rádiu stará klasika: Otis Redding – Sittin‘ On The Dock Of The Bay. Spevák, tak ako my, pozoruje pobrežie z druhej strany a spieva o svojej láske k mestu…