Tokio #1

Hracie automaty, svet komixov, animované porno, vyhrievané záchody, videoherne, mánia okolo prezliekania sa za kreslené postavičky, budhistické chrámy a veštiarne, reštaurácie s robotmi, mačacie kaviarne, sovie kaviarne či kaviarne, kde vás obsluhujú slúžky, prepchaté vlaky, ktoré fičia presnejšie než švajčiarske hodinky a nezávideniahodná profesia „napchávačov“ do vlakov, najmenšie reštaurácie na svete, ešte menšie hotelové izby, ale ten najväčší prechod prechodcov, aký ste kdey videli… Vitajte v neskutočne skutočnom Tokiu!

Asi si viete predstaviť to nadšenie, ktoré má sprevádza na lete do Tokia. Ani ten najprotivnejší pasažier mi dnes nemôže pokaziť náladu. Pochybujem však, že na takého narazím. Japonci sú moji najobľúbenejší. V živote som nevidela toľko zdvorilých, skromných, úslužných a poriadkumilovných ľudí pokope ako na jednom lete z Abu Dhabu do Narity. Tak sa volá letisko, kde v Tokiu parkujeme. Narita je vlastne menšie mesto kúsok od Tokia, kde mám pocit, prespáva viac pilotov a stewardov než miestnych Japoncov. Tentokrát však neplánujem v Narite nocovať, dnes sa ide do Tokia! Na palube v ekonomickej triede sme sa sretli veľmi príjemná zostava, všetci sme za to opustiť brány nášho hotela v Narite a prenocovať radšej na vlastnú päsť v centre hlavného mesta Japonska. Už len nech pristaneme a výlet môže začať…

Japonské metro

Nakoniec do autobusu smer stanica Tokio nasadneme štyria – ja, Justin z USA, Gian z Talianska a náš palubný šéfkuchár z Nemecka. O necelú hodinu a pol už stojíme uprostred najrušnejšej stanice môjho života. Ľudia s pracovnými kufríkmi, v uniformách alebo len s kávou v ruke vás obchádzajú z každej strany v priemere 6,2 človeka za sekundu! ☺ Nikto však do nikoho nevráža, na nikoho nezazerá ani negáni, všetci sa pohybujú tak zorganizovane, skoro ako mravčeky v mravenisku! Justin, ktorý pred tým lietal pre americkú Deltu a s Tokiom má už svoje skúsenosti, nás vedie k veľkej nástennej mape podzemnej dráhy. Vyzerá asi takto:

Začínam chápať, prečo sa toľko ľudí z posádky bojí chodiť do Tokia osamote. Možností, ako sa stratiť je naozaj veľa. V skutočnosti sa však nie je čoho báť. Ak prekonáte prvý strach, zistíte, že japonský systém je veľmi dobre (ako inak) premyslený, prehľadný a vynikajúco zorganizovaný. Vo vlakoch a na staniciach chytíte voľnú wifinu (vďaka bohu za google maps!), všetky nápisy sú dvojjazyčné (japončina, angličtina) a aj personál vám veľmi ochotne pomôže (anglicky alebo rukami-nohami). V zložitom systéme liniek, podliniek, vlakov, supervlakov a metra sa nakoniec dá zorientovať celkom hravo. Ani kúpiť si lístok v správnej sume či nájsť nástupište v správnom smere nie je nakoniec žiadne umenie (ešteže existuje toľko farieb!). Japonskou špecialitou je, že ak vlak odchádza 15:03, tak 15:03 sa naozaj zavrú dvere a kolesá pohnú. A ak má byť vozeň číslo 4 pristavený na nástupišti 7 v zóne A3 o 14:58, tak verte, že tam bude na milisekundu a milimeter presne. Ľudia budú poslušne stáť v radoch vo vyznačených líniách a keď sa otvoria dvere, rýchlo a šikovne jeden po druhom nastúpia dovnútra pekne zkraja, zatiaľ čo iní z vlaku vystúpia stredom. Jednosmerný lístok do želanej stanice vás vyjde od 200 -700 yenov (do 5 eur), záleží od diaľky. My smerujeme do mestskej časti Shinjuku, tej najblikajúcejšej v Tokiu…

Vo vlaku do Shinjuku

Shinjuku je oblasť pre zábavu. Práve tu nájdete najviac mrakodrapov, rozsvietených pohyblivých reklamných pútačov, billboardov, hotelov, diviadiel, zábavných podnikov, barov (hlavne karaoke barov) a reštaurácií. V rušných hodinách sú jednotlivé vlaky do Shinjuku tak napchaté, že stanice zamestnávajú personál, ktorý pomáha ľudí rýchlejšie natláčať do vozňov, aby vlak stihol odísť presne v stanovený čas. My sme sa našťastie rušným hodinám vyhli. Vlak je dostatočne plný, ale nie prepchatý. Napriek množstvu pasažierov, v ňom však vládne pokoj. Mnohí čítajú knihy, ťukajú do telefónov alebo odpočívajú. Nerozpráva nikto, iba moji dvaja kolegovia sa spolu nahlas bavia po taliansky. Jeden postarší Japonec v kúte na nich nepekne zazerá. Neskôr mu to nedá, vyskočí zo sedačky a rázne im naznačí, aby zavreli ústa. Stiahnem svojich hlučných kolegov k sebe a šepky im pripomeniem, čo nás učili na japonskom tréningu o cestovaní vo vlaku. Z úcty k pasažierom, ktorí musia cestovať do práce vlakmi celé hodiny každý deň, a preto tieto chvíle využívajú na odpočinok, sa vo vlakoch nerozpráva a netelefonuje. A Japonci naozaj dodržujú všetky pravidlá do bodky. 

Najmenší hotel na svete

Väčšina mladých v Tokiu prespáva v takzvaných „capsule“ hoteloch, kde vás noc vyjde okolo 20-30 eur. Ide o mimoriadne čisté ubytovne, ktoré šetria priestor aj peniaze. Namiesto izby vyfasujete niečo ako mini bunku na spanie, kde sa skrátka zakuklíte. K tomu dostanete pyžamo, vrecúško so základnými toaletnými potrebami a kľúče od skrinky, kde si zamknete osobné veci. Spoločné sprchy a toalety sa nachádzajú na chodbách. Chcela som si zážitok noci v „capsule“ hoteli odžiť na vlastnej koži, ale Justin trvá na pohodlí, súkromí a vlastnej kúpelni. Presvedčí nás na hotelovú sieť APA. V tomto prípade ide o lacnejšiu mini verziu 4-hviezdičkových hotelov. Za 40-70 eur (podľa lokality a veľkosti izby) môžete očakávať vlastnú izbu s vlastnou manželskou posteľou a samostatnou kúpelňou s vaňou, avšak vo svojej mini verzii. Izba nie je väčšia od postele a v kúpelni sa ledva otočíte, ale je tu všetko ako v ktoromkoľvek 5-hviezdičkovom hoteli: plazma, wifina, pyžamo, župan, papučky, uteráky, sušič na vlasy, chladnička, kávovar, zubná kefka s pastou, hrebeň, žiletka, sprchový gel, šampón… skrátka naozaj všetko vo svojej menšej stlačnej verzii. Aj na samoobslužnej recepcii sa šetrí časom a priestorom. V mašinke podobnej našim kopírkam si oskenujete pas, priložíte kreditnú kartu a ochvíľu vám to vypľuje čípový kľúč a lístok s číslom izby. Turistov zo západu však najviac zo všetkého udivujú japonské toalety…

Japonské záchody

Nielen v našom hoteli APA, ale v každom dobrom hoteli, reštaurácii, a dokonca aj na mnohých verejných (!) miestach majú Japonci na toaletách vyhrievané záchodové dosky s automatickou fontánkou na ovládanie! Poznám letušku, ktorá raz kvôli záchodom ani nechcela ísť na večeru. Radšej ostala na hotelovej izbe a užívala si vymoženosti toalety. Japonské záchodové misy sú nielen príjemne vyhrievané, ale zospodu vodným prúdom sprchujú (a masírujú) vaše pozadie, pričom prietok vody si môžete regulovať. Každá záchodová fontánka má niekoľko príjemných nastaviteľných programov. ☺

ROBOT restaurant

Ubytujeme sa, zložíme veci, osprchujeme, otestujeme automatické záchody a ide sa na prechádzaku po rušných uliciach Shinjuku. Jediným cieľom dnešného večera je túlať sa po meste, nájsť dobrú reštauráciu na večeru a potom dobrý podnik na drink. V uliciach je množstvo ľudí a všade to svieti a bliká. Reklamné pútače sa pretekajú v tom, ktorý vám najviac vpáli svoje posolstvo do očí. Nechápem, ako môže vôbec niekto ešte na tie nápisy reagovať. Obrovská Godzilla, ktorej hlava trčí nad mrakodrapmi, vám však určite neunikne. Hlavne vtedy, keď sa rozsvieti a začne otvárať ústa. Našej pozornosti neunikne ani najviac vysvietená reštaurácia v okolí s menom Robot retaurant. Pred jej bránami dva gigantické roboty tancujú na jednoduchú pesničku: „ROBOTO, ROBOTO, ROBOTO reee-stoooo-rant!“ Bohužiaľ, nezistíme, čo sa v takej retšuarácii vlastne deje, lebo vstupné, ktoré žiadajú, je privysoké, ale zato melódie „ROBOTO, ROBOTO, ROBOTO, reee-stooo-rant!“ sa už po celý večer nezbavíme. 

Najmenšia reštaurácia na svete

Po niekoľkých hodinách túlania sa dokolečka po Shinjuku a hádania sa o tom, v ktorej z množstva reštaurácií zakotvíme, nakoniec vojdeme do tej najmenšej na svete. Ide o malú miestnosť s kuchynským pultom pre 7 ľudí, za ktorým dve Ázijatky rovno pred vašimi očami pripravujú jedlo. Keď sa na lavici usadíme štyria, hneď je v reštaurácii plno. Objednáme si každý džbánok teplého saké ako aperitív, všetci pripravení na japonský kulinársky zážitok, keď zrazu zistíme, že jedlá z denného menu sú vlastne z kórejskej kuchyne. ☺ Dve kamarátky za pultom však varia znamenite a svoj výber nakoniec neľutujeme. Neskôr si k nám na lavicu prisadnú dve ďalšie zákazničky, a tentoraz je v reštaurácii naozaj plno. Všetci sa spolu začneme baviť jeden cez druhého, ochutnávame si navzájom z jedla a popíjame saké. Keď sa neskôr večer zvalím do útulnej postele vo svojej miniatúrnej hotelovej izbe, musím priznať, že sa mi celkom točí hlava… 

Matcha zmrzlina

Perfektná posteľ, ale málo spánku. O pár hodín, na druhý deň ráno sa už všetci stretávame v lobby. V blízkom supermarkete zhrabneme niečo na raňajky a už mierime do podzemného sveta. Opäť musím povedať: „vďakabože za google maps!“ Vygooglime, do ktorého z množstva vchodov metra máme vstúpiť, na ktorú linku nastúpiť a kde prestúpiť. Cieľom je stará časť Asakusa a najznámejší chrám v Tokiu – Senso-ji. Asakusa je známa svojimi čerešňovými kvetmi a starými uličkami s tradičnými japonskými výrobkami a suvenírmi. Nájdete tu najmä stánky s japonskými sladkosťami z ryžového cesta ako sú mochi, kaminari-okoshi, ningyo-yaki alebo daifuku s tradičnými príchuťami ako je zelený čaj a sezam. Musíte ochutnať! Chutia skvele najmä so šálkou zeleného čaju matcha. Ja osobne však nedám dopustiť na matcha zmrzlinu. Deň iba začal, no v jednom stánku v Asakuse si už pochutnávam na svojej tretej. ☺ 

Budhistická veštiareň

Ulička lemovaná obchodíkmi vedie k chrámom Senso-ji a k veži Skytree, odkiaľ je krásny výhľad na tradičnú Asakusu. Komu sa nechce chodiť, môže si zaplatiť rikšu, ktorú ťahajú zdatní Japonci s riadne svalnatými nohami. Nestojí to málo, ale máte k tomu aj výklad vo výbornej angličtine. My sa však dáme po vlastných. V chráme je množstvo ľudí, prevažne čínskych a japonských budhisticky veriacich turistov. Niektorí sú navlečení v tradičných japonských kostýmoch, ktoré si v prítomných obchodoch môžete za približne 5000 yenov zapožičať (40 eur). V požičanom kostýme sa potom hodinu môžete fotiť a prechádzať po okolí chrámu. Nás na chráme najviac upúta veštiareň a rituál okolo toho. Najprv poriadne zatrasiete plechovou nádobou, pokým vám z nej nevypadne jedna bambusová palička. Podľa nakresleného symbolu na paličke vyhľadáte príslušnú zásuvku s rovnakým symbolom. V nej nájdete papierik s vašim osudom. Ja si vytiahnem šťastný osud, ktorý ma postupne očisťuje od všetkého zlého. Čaká ma veľa cestovania, príliv peňazí aj láska. Moji kolegovci však majú menej šťastnú ruku. Aby sa váš osud naozaj naplnil, musíte papierik namotať na bránku. Ak sa vám váš osud nepáči, musíte ho spáliť. Aspoň tak to robia ostatní, ako ich tak sledujem. Cestovanie, peniaze aj láska… Čo viac si môžem priať? Zavesím papierik na stojan, nadýcham sa kadidlových výparov a môžeme sa spokojne vrátiť do Narity…